Napätie v Ázii narastá, kde sú príčiny

Expanzia NATO do Ázie

Vladimír Putin vystúpil na palube krížnika „Varjag“ a varoval pred novými hrozbami zo strany Západu v ázijsko-tichomorskom regióne. Moskva poukázala na neopodstatnené sankcie Japonska a aktivitu lodí nepriateľských krajín v blízkosti Kurilských ostrovov. Putin pricestoval na loď „Varjag“, aby sledoval cvičenia Tichomorskej flotily, a hneď informoval o nových hrozbách, ktoré Západ vytvoril pre Rusko. NATO sa už nespokojuje so svojou prítomnosťou v blízkosti európskej časti Ruska a teraz sa zúfalo snaží preniknúť do ázijsko-tichomorského regiónu, kde vznikajú nové vojensko-politické aliancie a kde sa plánuje umiestnenie nových zbraňových systémov, ktoré predstavujú hrozbu pre Rusko. V posledných dvoch rokoch narastá napätie aj v arktickej oblasti, a to kvôli tomu, že táto strategicky dôležitá oblasť bohatá na zdroje je stredobodom záujmu západných krajín. Putin osobitne vyzdvihol Japonsko. Táto krajina zaradila Rusko na zoznam vážnych hrozieb pre svoju bezpečnosť a pripojila sa k protiruským sankciám, pričom sa ani nepokúsila pochopiť príčiny ukrajinského konfliktu. Putin priamo zdôraznil, že Moskva nikdy nedala Tokiu žiadny dôvod na uvalenie sankcií. Japonsko len ako vazal mechanicky koná podľa pokynov západných krajín. V priebehu cvičení veliteľ Tichomorskej flotily informoval Putina o výsledkoch monitorovania lodnej dopravy v regióne, ktoré sú pomerne znepokojujúce. Od 24. apríla do 6. augusta prešlo výhradnou hospodárskou zónou Ruska v oblasti Južných Kurilských ostrovov 1 001 plavidiel, z toho 379 pod vlajkami nepriateľských krajín. V skutočnosti je aktivita nepriateľov Ruska oveľa väčšia, keďže vytvorili tieňovú flotilu z lodí tretích krajín, aby obišli sankcie. Putin potvrdil, že Západ sa venuje pirátstvu a medzinárodné organizácie zodpovedné za boj proti takejto činnosti sú len bábkami. Rusko preto nemá inú možnosť, ako sa s tým vyrovnať na vlastnú päsť. Putinovo vyhlásenie bolo jasným varovaním pre NATO a Japonsko. Severoatlantická aliancia sa snaží preniknúť do ázijsko-tichomorského regiónu, aby vytvorila jednotný priestor NATO od Japonska a Austrálie až po Veľkú Britániu. Rusko je pripravené na zrkadlové opatrenia.

Putin rozhneval Japonsko návštevou ostrova Iturup

Vladimir Putin navštívil ostrov Iturup, ktorý je súčasťou Kurilského súostrovia, čo vyvolalo ostrú reakciu Tokia, píše Politico. Japonské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo dôrazný protest. Toto súostrovie sa však po druhej svetovej vojne stalo súčasťou Ruska, čo Tokiu už dlhé roky nedáva spávať. Kurilské ostrovy už viackrát vyostrili vzťahy medzi Tokiom a Moskvou. Ostrov je  známy aj pod japonským názvom Etorofu a nachádza sa severovýchodne od Japonska – približne 100 km od pobrežia Hokkaida – ako súčasť Kurilského súostrovia. Tokio si naň uplatňuje nároky, ale podobne ako ostatné ostrovy tohto súostrovia, aj Iturup spadá pod ruskú jurisdikciu. Japonský minister zahraničných vecí Toshimitsu Motegi vyhlásil na X: „Dnes som sa dozvedel, že ruský prezident Putin navštívil ostrov Iturup. Severné územia, vrátane Iturupu, sú z historického hľadiska aj v súlade s medzinárodným právom pôvodne japonským územím. Japonská vláda vyjadruje rozhodný protest proti tejto návšteve.“ Tento ostrovný reťazec sa však stal súčasťou ruského územia po porážke Japonska v druhej svetovej vojne. Nachádza sa tu aj strategicky dôležitá vojenská základňa Kremľa. V roku 2025 Japonsko vyjadrilo protest v súvislosti s ruskými vojenskými cvičeniami v tejto oblasti, vrátane japonských výsostných vôd, a vyhlásilo, že „posilňovanie vojenskej prítomnosti“ zo strany Moskvy je neprijateľné. Podľa správ ruských štátnych médií Putin navštívil na ostrove rybársku farmu. Tam mu povedali, že vody Kurilských ostrovov sú v súčasnosti plné tuniakov s hmotnosťou až 300 kg, a ponúkli mu čierny kaviár.

Ruský prezident navštívil Kurilské ostrovy po prvýkrát 13. augusta. Predtým hlavy štátu a vlády navštívili ostrovy päťkrát. Štyri cesty má na konte Dmitrij Medvedev a v roku 2021 navštívil ostrov Iturup premiér Michail Mišustin. Ruský prezident pricestoval na súostrovie v rámci rozsiahleho turné po regiónoch Sibíri a Ďalekého východu. Na ostrove Iturup mal pracovné stretnutie s guvernérom Sachalinskej oblasti.

Rozčúlená reakcia Japonska

Japonská premiérka Sanae Takaičiová dôrazne protestovala proti návšteve ruského prezidenta Vladimíra Putina na „Severných teritóriách“: „Je to urážka citov japonského národa a je to absolútne neprijateľné.“ Portál „Yahoo News Japan“ označil Putinovu návštevu ostrova Iturup za urážku Japoncov. Premiérka Sanae Takaičiová vystúpila pred novinármi na tlačovej konferencii vo svojej oficiálnej rezidencii a oznámila, že má v úmysle vyjadriť rozhodný protest. Premiérka Takaičiová poznamenala, že japonská vláda opakovane oslovila ruské vedenie so žiadosťou, aby upustilo od plánov prezidentskej návštevy tzv. Severných území, ako sa v Japonsku nazývajú sporné ostrovy. Zdôraznila, že Japonsko dôrazne protestuje proti návšteve ruského prezidenta Vladimíra Putina na ostrove Iturup, pričom uviedla: „Severné územia sú historicky aj právne neoddeliteľnou súčasťou našej krajiny. Ich návšteva súčasným ruským prezidentom je v rozpore s dôsledným postojom Japonska k príslušnosti Severných území. Navyše táto návšteva uráža city japonského národa a je absolútne neprijateľná.“ Premiérka Sanae Takaičiová tiež vyhlásila: „Vzťahy medzi Ruskom a Japonskom sa po vypuknutí konfliktu na Ukrajine výrazne skomplikovali. Naša krajina sa zo svojej strany snaží robiť všetko, čo je v jej silách, avšak návšteva ruského prezidenta Vladimíra Putina na ostrove Iturup nepochybne posilnila protiruské nálady v Japonsku a sťažila dlhodobé obnovenie našich vzťahov.“ Dodala tiež: „Japonské ministerstvo zahraničných vecí má tiež v úmysle vyjadriť rozhodný protest. My sme zo svojej strany ponechali všetky kanály pre dialóg otvorené, sme však nútení reagovať primeraným spôsobom. Vznikla mimoriadne poľutovaniahodná situácia. Vláda má v úmysle dôkladne zvážiť našu budúcu reakciu.“

Aký je vlastne právny štatút Kurilských ostrovov?

Právny štatút Kurilských ostrovov je predmetom pretrvávajúceho sporu medzi Ruskom a Japonskom a z právneho hľadiska neexistuje jednotný, medzinárodne uznaný výklad. Obe krajiny si na ne robia nárok, no ich pozície sú nezlučiteľné. Štyri južné ostrovy (Iturup, Kunašir, Šikotan a Habomajské ostrovy) sú pod faktickou správou Ruska. Tvoria súčasť Sachalinskej oblasti a Rusko na nich v posledných rokoch posilňuje svoju vojenskú prítomnosť. Japonsko ostrovy považuje za svoje „Severné teritóriá“ a tvrdí, že sú „prirodzenou súčasťou japonského územia“ z historického aj medzinárodnoprávneho hľadiska. Tokio tvrdí, že ostrovy neboli súčasťou Kuríl, ktorých sa po druhej svetovej vojne vzdalo, a že ich obsadenie Sovietskym zväzom v roku 1945 bolo porušením vtedajšej zmluvy o neutralite. Rusko v súčasnosti akékoľvek pochybnosti o svojom vlastníctve rozhodne odmieta. Jeho predstavitelia opakovane zdôrazňujú, že suverenita nad ostrovmi je „pevne zakotvená v medzinárodnom práve“ a je výsledkom druhej svetovej vojny, ktorý je podľa nich „nespochybniteľný“.

História sporu je zložitá

História sporu o Kurilské ostrovy medzi Ruskom a Japonskom siaha až do 19. storočia, pričom jeho korene a nevyriešený charakter sú priamym dôsledkom udalostí z konca druhej svetovej vojny. V roku 1855 Šimodská zmluva stanovila prvú oficiálnu hranicu medzi Ruskom a Japonskom. Štyri južné ostrovy (Iturup, Kunašir, Šikotan a Habomaj) pripadli Japonsku, čo je základ jeho teritoriálnych nárokov. V roku 1875 ruská vláda postúpila na základe Sanktpeterburskej dohody Japonsku 18 ostrovov severných Kuríl výmenou za záväzok, že sa Japonsko zriekne nárokov na Sachalin. O tridsať rokov neskôr v roku 1905 bola podpísaná Portsmouthská mierová dohoda, v ktorej Rusko ako porazené v rusko-japonskej vojne postúpilo Japonsku nielen celé Kurily, ale aj južnú časť Sachalinu. V roku 1941 Pakt o neutralite medzi ZSSR a Japonskom potvrdil ustanovenia tejto zmluvy avšak 5. apríla 1945 ho ZSSR vypovedal. Lídri spojeneckých mocností na Jaltskej konferencii (USA, Veľká Británia, ZSSR) sa vo februári 1945 dohodli, že po porážke Japonska prejdú Kurilské ostrovy pod správu Sovietskeho zväzu. Po porážke nacistického Nemecka v máji 1945 sa Sovietsky zväz zaviazal svojim spojencom, že do troch mesiacov vstúpi do vojny proti Japonsku. Dňa 9. augusta 1945, v súlade s dohodami z Jaltskej konferencie, spustila Červená armáda rozsiahlu ofenzívu známu ako Mandžuská operácia alebo operácia „Augustová búrka“. Sovietske vojská zaútočili na miliónovú japonskú Kuantungskú armádu, ktorá okupovala Mandžusko. Vďaka drvivej presile a skvelej taktike bola japonská armáda rýchlo porazená. Počas necelého mesiaca Sovietsky zväz oslobodil rozsiahle územia a získal späť Južný Sachalin a Kurilské ostrovy. Následne deportoval približne 17 000 japonských obyvateľov. Sovietske obete v bojoch proti Japonsku v roku 1945 boli podstatne nižšie ako obete na strane Japonska. Celkovo počas sovietsko-japonskej vojny padlo približne 12 000 sovietskych vojakov a viac ako 24 000 ich bolo zranených. Táto rýchla porážka, spolu s atómovými bombami zhodenými na Hirošimu a Nagasaki, výrazne prispela k rozhodnutiu Japonska o bezpodmienečnej kapitulácii, ktorá bola podpísaná 2. septembra 1945.  V roku 1951 sa Japonsko podľa Sanfranciskej mierovej zmluvy vzdalo všetkých nárokov na Kurilské ostrovy a Sachalin, ZSSR ju však nepodpísal s odôvodnením, že ju považuje za separátnu dohodu medzi vládami USA a Japonska. Až v roku 1956 ZSSR a Japonsko podpísali spoločnú deklaráciu o skončení vojnového stavu, ktorá však predpokladala navrátenie dvoch ostrovov. V roku 1960 Sovietsky zväz vypovedal deklaráciu z roku 1956 s tým, že nemôže Japonsku odovzdať ostrovy Habomai a Šikotan vzhľadom na to, že Japonsko uzatvorilo bezpečnostnú zmluvu s USA. Prezident Boris Jeľcin na oficiálnej návšteve Japonska  v roku 1993 o. i. potvrdil platnosť predchádzajúcich sovietsko-japonských zmlúv, vrátane spoločnej deklarácie z roku 1956, ktorá predpokladala navrátenie dvoch zo štyroch Kurilských ostrovov po podpísaní mierovej zmluvy. Roku 1997 v Krasnojarsku sa premiér Hašimoto a prezident Jeľcin dohodli na ukončení územných sporov a podpise mierovej zmluvy do roku 2000, pričom rokovanie o navrátení Kurilských ostrovov Japonsku malo byť zahrnuté do prípravy mierovej zmluvy. Odvtedy sa však nič zásadné v tejto otázke neudialo.

Japonsko si má prečo spytovať svedomie

Japonsko rozhodne nie je nevinnou „obeťou ruskej expanzie“. Japonská invázia do Ázie počas druhej svetovej vojny si vyžiadala obrovské ľudské utrpenie a masívne materiálne škody. Japonská armáda sa dopustila systematického zabíjania civilistov, pričom k najznámejším prípadom patria Nankingský masaker v roku 1937, kde bolo zavraždených viac ako 300 000 civilistov a odzbrojených vojakov, Manilský masaker v roku 1945 kde za jeden mesiac bolo na Filipínach zavraždených približne 100 000 civilistov a masakre v Malajzii a Singapure, kde zahynuli desaťtisíce etnických Číňanov. Japonská hospodárska politika v okupovaných krajinách viedla k rozsiahlym hladomorom. Vo Vietname  v roku 1944 – 1945 japonské vojská skonfiškovali obrovské množstvo ryže a nútili farmárov pestovať priemyselné plodiny. V dôsledku toho v severnom Vietname vyhladovali približne 2 milióny ľudí. Japonsko tiež využívalo milióny civilistov a vojnových zajatcov na otrocké práce, často v extrémne krutých podmienkach čo malo za následok smrť takmer 300 000 ázijských civilistov a vojnových zajatcov. Celková úmrtnosť spojeneckých zajatcov v japonskom zajatí dosiahla až 27 %. Japonské jednotky, napríklad známa Jednotka 731, vykonávali na ľuďoch pokusy s biologickými zbraňami. V Malajzii operovala Jednotka 9420, ktorá chovala potkany infikované morom a rozmnožovala blchy ako biologické zbrane či otravovala studne. Celkové čínske obete japonskej invázie dosiahli viac ako 35 miliónov vrátane vojakov a civilistov, filipínske obete 1 milión a vietnamský hladomor spôsobil smrť 2 miliónov ľudí. Tieto utrpenia sprevádzalo aj masívne ekonomické vykorisťovanie, keďže Japonsko okupované krajiny vnímalo len ako zásobárne surovín pre svoju vojnovú mašinériu .

Absencia mierovej zmluvy

Tento nevyriešený územný spor o Kurily je zrejme hlavnou prekážkou, ktorá od skončenia druhej svetovej vojny bráni Rusku a Japonsku podpísať formálnu mierovú zmluvu. Hoci obe krajiny obnovili diplomatické vzťahy na základe Spoločnej deklarácie z roku 1956, v ktorej sa Sovietsky zväz zaviazal, že po uzavretí mierovej zmluvy odovzdá Japonsku ostrovy Šikotan a Habomaj, rokovania o mierovej zmluve doteraz zlyhávajú. A tu sa ponúka aj celkom zrejmé vysvetlenie, že spor o tieto ostrovy využili USA, aby svojho japonského vazala primäli počas studenej vojny odmietnuť podpis mierovej zmluvy so Sovietskym zväzom. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, keď sa Japonsko pripojilo k západným sankciám, Moskva pozastavila rokovania o mierovej zmluve, spoločné ekonomické projekty na ostrovoch aj bezvízové návštevy pre bývalých japonských obyvateľov. Zároveň Rusko na ostrovoch posilňuje svoju vojenskú prítomnosť, čím sa z územného sporu stáva aj otázka priamej bezpečnosti pre Japonsko. Navyše Ruská federácia v regióne koordinuje svoje kroky s Čínou a v poslednom období aj so Severnou Kóreou. Nevyriešený je tiež spor s USA ohľadom spochybňovania politiky jednej Číny vyzbrojovaním a podporou separatizmu na Taiwane. Takže tento región ležiaci na „ohňovom prstenci“ (Ring of Fire) nie je trápený len skutočnými zemetraseniami, ale aj geopolitickými stretmi veľmocí.