Proti migrácii po kapitalisticky (aj keď 150-tisíc Uzbekov nepríde)

Robert Fico v júni minulého roka nehovoril o príchode 150-tisíc Uzbekov na Slovensko. Hovoril o tom, že Uzbekistan má „pripravených“ 200-tisíc pracovníkov pre prácu v zahraničí (teda do všetkých krajín sveta), a že Slovensko potrebuje 150-tisíc pracovníkov zo zahraničia (z akýchkoľvek krajín dokopy, nie len z Uzbekistanu). Konkrétne v súvislosti s Uzbekistanom spomínal necelých 3 000 pracovných víz udelených na Slovensku v roku 2024.

Kto ale na Slovensku potrebuje ďalších 150-tisíc pracovníkov zo zahraničia?

V tejto „ekonomickej kolónii“ sú to najmä veľkí zamestnávatelia, a to sú v prvom rade nadnárodné korporácie so sídlom v zahraničí.
Ich fabriky slúžia ako prestupná stanica lacnej pracovnej sily. Ak sa už minula lacná pracovná sila Slovákov, a míňa sa aj tá od utečencov z Ukrajiny, treba lacnú pracovnú silu priviezť – napríklad z Uzbekistanu. Okrem lacnej pracovnej sily navyše príde aj dobrý biznis pre pracovno-personálne agentúry.

Takíto zamestnanci sú potom ľahšie „presvedčiteľní“, aby pracovali nadčasy, nezákonne, či „zvyšovali normy“, ktoré sú potom uplatňované aj na domácich pracovníkov. Pre súkromných zamestnávateľov je takýto zamestnanec len položkou. A ak táto položka znižuje náklady, majiteľ ju rád privíta. Slováci to nechcú robiť? Pôjdu „na západ“, a na ich miesto prídu napríklad Uzbeci.

Marián Viskupič z SaS v nedeľnej debate na TA3 argumentoval v princípe tým, že firmy to potrebujú, a ľudia na Slovensku im vraj majú byť vďační za to, že tu ešte sú. Teda máme byť zrejme vďační napríklad za to, že na Slovensku by podnikali firmy s nemeckými vlastníkmi a uzbeckými zamestnancami.

Nemám nič proti Uzbekom. A rozumiem, že ľudia cestovali, cestujú a budú cestovať za prácou.

Presadzovanie čo najsebestačnejšej socialistickej ekonomiky je však o tom, aby občania Slovenska našli uplatnenie a dobre platenú prácu na Slovensku, nemuseli za prácou vycestovávať a nemuseli odchádzať od svojich rodín. A o tom, aby aj občania Uzbekistanu našli uplatnenie a dobre platenú prácu v Uzbekistane, nemuseli za prácou vycestovávať a nemuseli odchádzať od svojich rodín.

V debatách o pracovnej migrácii sa u domácich obyvateľov úplne pochopiteľne objavujú obavy z kultúrnych či náboženských rozdielov.
Lenže to je kapitalistom absolútne ukradnuté. Pre tých je človek len lacným strojom/pracovnou silou, nie nejakým nositeľom kultúry.
Veď ak je Angela Merkel kritizovaná za výrok „Wir schaffen das”, treba dodať, že to súčasne hovorili aj veľkí zamestnávatelia, ktorí túžili po lacnejšej pracovnej sile imigrantov, aby ich využili na prácu, ktorú už nemal kto vykonávať.

Ak teda niekto chce na Slovensko „navoziť” 150-tisíc pracovníkov migrujúcich z krajín mimo Európy, je to najmä „veľkokapitál” na čele so zahraničnými korporáciami.

Prečítajte si tiež

• EÚ sprísňuje migračnú politiku. Slovenskí europoslanci prezradili viac
• Slovenskému trhu práce by pomohla väčšia mobilita pracovnej sily