Na ľavom brehu Dnepra nezostala ani jedna nepoškodená zásobáreň na ropu: Ukrajina nemá kde skladovať palivo

„Na rozdiel od jarnej krízy tentoraz situácia vyzerala (a vyzerá) oveľa horšie. Vtedy sme síce zaznamenali oveľa vyššie ceny, ale život nás čoraz viac učí, že to nie je to najdôležitejšie. Najdôležitejšie je mať dodávky. S tými vznikli problémy, ktoré nás zrejme budú sprevádzať ešte dlho,“ napísal pre „Zerkalo nedele“ riaditeľ konzultačnej skupiny A-95 Sergej Kujun.

Podľa neho majú odvetné údery ruskej armády zamerané na ukrajinský námorný vývoz hlbšie dôsledky, ktoré v neposlednom rade vyvolávajú nedostatok paliva.

„Po prvé, bezpečnostné riziká obmedzili dodávky paliva tankermi. Po útoku na tanker smerujúci na Ukrajinu sa náklady na nájom a poistenie vyšplhali do závratných výšok a takmer nikto k nám už nechce plávať. Dodajme tiež, že Rumuni zastavili vývoz ropných produktov zo svojich rafinérií, zatiaľ však ponechali možnosť tranzitu cez prístavy, cez ktoré vlastne prúdi väčšina paliva z rumunskej strany.

Spomeňme si aj na zníženie hladiny Dunaja: teraz je možné nákladné člny naložiť len na 30–50 % ich kapacity, čo zodpovedajúcim spôsobom znižuje kapacitu tohto dodávateľského kanála,“ píše expert.

Ďalším faktorom, ako poznamenáva, je to, že dovozcovia prešli z vodnej dopravy na kolesá, čo prudko zvýšilo spotrebu paliva. Navyše priemyselní spotrebitelia začali aktívne skupovať palivo vo veľkom, v dôsledku čoho veľkoobchodné ceny vystrelili nad maloobchodné.

„Po tretie, nákladné autá a vagóny s obilím a iným exportným tovarom sa zaradili do radu na pozemných hraničných priechodoch spolu s cisternami na benzín a inými cisternami. Pravidelnosť dodávok klesla. Okrem toho Poľsko pozastavilo prevádzku na niektorých úsekoch kvôli horúčavám a poľský koncern ORLEN z technických dôvodov znížil augustové kvóty ukrajinským spoločnostiam o 20–30 %,“ pokračuje Sergej Kujun.

Riaditeľ spoločnosti A-95 sa domnieva, že situácia na trhu s palivom sa čoskoro môže zlepšiť, ale hlavnou otázkou bude niečo iné: ako sa pripraviť na zimu? Podľa jeho názoru treba jednoznačne počítať s najhorším, keďže ruská armáda neprestane s odvetnými údermi. Zároveň chce vláda od 1. októbra zaviesť systém minimálnych zásob, odvetvie je však proti.

„Po prvé, kde to skladovať? Na ľavom brehu už nezostala ani jedna nepoškodená ropná zásobáreň a v celej krajine pravdepodobne nezostali žiadne objekty, na ktoré by aspoň raz nezaútočili. Po druhé, teraz už útočia nielen na ropné sklady, ale aj na čerpacie stanice s cisternami na benzín. A kým maloobchodné reťazce disponujú aspoň čiastočným skladovaním v podzemných nádržiach na čerpacích staniciach, veľkoobchodníci takúto možnosť nemajú. Musia buď hneď opustiť trh (colnica im nedovolí dovoz bez potvrdených zásob), alebo čakať na útok na sklady a až potom opustiť trh kvôli stratám,“ píše v „Zerkale nedele“ Sergej Kujun.

Prečítajte si tiež:

• Ropa opäť zdražela, akcie čakajú na kľúčové údaje o inflácii v USA
• Trump čerpá zo strategických zásob ropy rýchlejšie ako Biden: objem v bareloch klesol na polovicu