Za veternú maketu zaplatili 10 762 eur. Už vieme, čo s ňou bude ďalej

Keď sme v júli písali o makete veternej elektrárne na festivale Pohoda, vedeli sme, že si ju Úrad podpredsedu vlády za 10 762,50 eura objednal a na festivale použil. Nevedeli sme však, či ju aj zaplatil a čo s ňou bude po Pohode.

Odpoveď na informačnú žiadosť Hlavných správ túto medzeru uzatvára. Úrad potvrdil, že faktúru uhradil, exponát vlastní, má ho vo svojich priestoroch a plánuje ho používať aj na ďalších verejných podujatiach.

Pohoda teda nebola koncom príbehu veternej makety. Skôr jeho začiatkom.

Faktúra už nechýba

Úrad si od spoločnosti KVANT objednal exponát s názvom „Vietor z dychu, veterná elektráreň doplnená o 3D model hradu“. Cena bola 8 750 eur bez DPH a 10 762,50 eura s DPH.

Spoločnosť KVANT vystavila 7. júla faktúru na celú sumu. Úrad následne v odpovedi na našu infožiadosť výslovne potvrdil, že vlastníctvo exponátu nadobudol jej uhradením.

Tým padla jedna z otázok, ktoré zostali po prvom článku otvorené. Už nejde iba o objednávku. Maketa bola dodaná, použitá a zaplatená.

Oveľa zaujímavejšie než samotná cena je však to, na čo si ju úrad objednal.

Úrad sám napísal, na čo maketu potrebuje

Technický popis exponátu nehovorí iba o rozmeroch, vrtuli, LED diódach či 3D modeli Trenčianskeho hradu. Medzi jeho témami úrad uvádza aj „osvetu a propagáciu alternatívnych zdrojov energie hravou formou“.

Samotná objednávka je ešte konkrétnejšia. Jej cieľom bolo ukázať širokej verejnosti zábavnou formou možnosti využitia obnoviteľných zdrojov v súvislosti s REPowerEU. Ďalší dokument k účasti na Pohode medzi komunikovanými témami výslovne menuje zelenú transformáciu a obnoviteľné zdroje energie „vrátane veterných parkov“.

Po sprístupnení týchto dokumentov už maketu nemožno odbaviť ako náhodnú festivalovú dekoráciu. Úrad si objednal interaktívny exponát s osvetovou a propagačnou funkciou a vybral si na ňu práve veternú elektráreň.

Pohodou sa jej použitie nekončí

Tu priniesla infožiadosť najzaujímavejšiu odpoveď.

Úrad uviedol, že exponát sa po festivale nachádza v jeho priestoroch a bude zaradený a evidovaný v jeho majetku. Zároveň oznámil, že ho využije na ďalších verejných podujatiach. Ako konkrétny príklad spomenul Noc vedy.

Maketa teda nebola spotrebným materiálom na tri festivalové dni. Úrad ju kúpil ako vlastný, opakovane použiteľný komunikačný exponát.

Dôležitá je aj voľba technológie. Úrad mohol obnoviteľné zdroje verejnosti približovať cez fotovoltiku, vodnú energiu alebo inú technológiu. Za 10 762,50 eura si však dal vyrobiť práve veternú elektráreň. Dokumentácia jej pritom výslovne pripisuje osvetovú a propagačnú funkciu.

To už nie je neutrálna festivalová kulisa. Je to konkrétna komunikačná voľba. Úrad ukázal, ktorú technológiu chce dostať pred oči verejnosti, a keďže si exponát ponechal na ďalšie podujatia, táto voľba Pohodou nekončí.

V politickom a komunikačnom zmysle sa tým úrad dostáva do úlohy lobistu za veternú energetiku. Nie za jeden konkrétny veterný park, ale za samotnú technológiu. Investuje verejné peniaze do nástroja, ktorého deklarovaným účelom je osveta a propagácia, a chce s ním ďalej vystupovať pred verejnosťou.

To je viac než neutrálne informovanie o Pláne obnovy. Úrad si veternú energetiku vybral ako tému, ktorú chce verejnosti aktívne približovať a pre ktorú vytvoril vlastný komunikačný nástroj.

Dve reči o vetre zostávajú

Robert Fico verejne vyhlásil, že vláda, ktorú vedie, nemá záujem o výrobu elektriny z vetra. Svoje stanovisko ešte zosilnil slovami: „Žiadne veterné parky za súčasnej vlády.“

Proti tomu stojí dokumentovaný postup úradu jeho vlády. Maketa sama neznamená, že vláda napriek Ficovým slovám začne stavať veterné parky. Znamená však, že premiérovo politické odmietnutie sa zatiaľ nepremenilo na jednotné smerovanie vlády.

Preto už nestačí pýtať sa, čo vláda o vetre hovorí dnes. Podstatnejšie je, čo urobí so záväzkami a plánmi, ktoré s veternou energetikou počítajú aj zajtra.

Čo bude po splnení míľnika?

Fico verejnosti odkazuje, že Slovensko si len musí splniť záväzok z Plánu obnovy. Vládne dokumenty však zatiaľ neukazujú prípravu na ústup od veternej energetiky.

Akceleračné zóny majú vytvoriť pilotné oblasti vhodné na rozvoj veternej energie s potenciálnym celkovým inštalovaným výkonom najmenej 300 MW. Aktualizovaný energetický a klimatický plán zároveň počíta do roku 2030 so 750 MW inštalovaného výkonu vo veterných elektrárňach. Ficova vláda tento cieľ nezrušila a štát v roku 2026 pokračuje v príprave akceleračných zón.

Pre verejnosť je preto rozhodujúce, čo príde po splnení míľnika. Ak vláda skutočne považuje vietor iba za nepotrebnú povinnosť, ktorú plní kvôli Plánu obnovy, zmenu smerovania by musela ukázať nielen doma, ale aj vo vzťahu k Bruselu.

A práve tu už nejde o hypotetickú možnosť. Podľa návrhu Európskej komisie Slovensko 30. apríla 2026 požiadalo o revíziu Plánu obnovy. Navrhované zmeny sa týkali 41 opatrení a Rada EÚ následne schválila novú verziu plánu.

Z dostupných dokumentov však nevyplýva, že by medzi nimi žiadala ustúpiť od veterného cieľa. Po schválenej revízii tento cieľ zostal v aktuálnom Pláne obnovy. Naďalej počíta s pilotnými oblasťami s potenciálnym celkovým inštalovaným výkonom najmenej 300 MW. Dokument navyše výslovne uvádza, že cieľom opatrenia je zvýšiť investičný potenciál do veternej energie na Slovensku a zjednodušiť povoľovacie postupy.

Ak má byť Ficovo odmietanie veterných parkov skutočnou zmenou politiky, nestačí teda povedať, že po splnení míľnika sa nič stavať nemusí. Zmena by sa musela prejaviť v domácich strategických dokumentoch aj v oficiálnom postoji vlády k záväzkom dohodnutým na európskej úrovni.

Kým sa nedeje ani jedno, viac konkrétnych krokov ukazuje na pokračovanie doterajšieho smerovania než na prípravu ústupu od veternej energetiky.

Maketa za 10 762 eur je oproti 750 MW v štátnom pláne malá vec. Práve preto je však výrečná. Ukazuje, čo chce jeden z úradov vlády dostať pred oči verejnosti v čase, keď predseda tej istej vlády ľudí ubezpečuje, že veterné parky nechce.