Merkelová: Situáciu v utečeneckých táboroch som podcenila aj ja

Brusel 23. septembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Michael Sohn)

Proti hladu a biede tam treba podľa Merkelovej bojovať efektívnejšie

Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová sa dnes krátko pred otvorením mimoriadneho summitu Európskej únie v Bruseli vyslovila za väčšiu angažovanosť únie v zahraničnopolitickej oblasti s cieľom efektívnejšie bojovať proti príčinám migračných vĺn.

Šéfka nemeckej spolkovej vlády v sídelnom meste únie priznala, že aj ona osobne podcenila dramatickú situáciu v utečeneckých táboroch v Turecku a iných krajinách susediacich so Sýriou. Proti hladu a biede tam treba bojovať efektívnejšie, vyplynulo z Merkelovej slov, ktoré sprostredkovala tlačová agentúra DPA.

Medzi ďalšie témy mimoriadneho summitu únie zaradila nemecká kancelárka lepšie zabezpečenie vonkajších hraníc EÚ, spravodlivé prerozdelenie utečencov v rámci únie a zriadenie registračných centier na vonkajších hraniciach EÚ. “Musíme sa dnes pokúsiť veci rozumne usporiadať,” podčiarkla a dodala: “Verím, že Európa má na to silu.”

Faymann: Musíme zabrániť kolapsu ľudskosti v Európe a postarať sa o poriadok

Rakúsky spolkový kancelár Werner Faymann sa pred otvorením mimoriadneho summitu o utečeneckej kríze, ktorý sa dnes večer začal v Bruseli, vyjadril za trvalé riešenie problematiky prostredníctvom kvót.

Podľa jeho slov, ktoré sprostredkovala tlačová agentúra APA, totiž inak nebude možné žiadnu krajinu presvedčiť, aby pristupovala k azylovému konaniu korektne, ak jej budú chýbať znalosti o tom, čo má so žiadateľmi o azyl urobiť.

Šéf rakúskej vlády označil utorkové väčšinové rozhodnutie ministrov vnútra členských štátov únie, proti ktorému hlasovali tri z krajín Vyšehradskej štvorky vrátane Slovenska, za dôležité. Súčasne však poznamenal, že ide iba o prvý krok. “Potrebujeme tieto záväzné kvóty aj v budúcnosti. To je iba úvod,” poznamenal.

Faymann však netajil, že sú súrne potrebné aj finančné prostriedky, aby ľudia žijúci v utečeneckých táboroch v nich mohli zostať v podmienkach dôstojných človeka. Aj Rakúsko k tomu prispeje, ubezpečil a dodal, že v jeho kabinete panuje v tejto otázke zhoda názorov.

Osobne ráta s prostriedkami EÚ vo výške jednej miliardy eur. Musí to byť rádovo v tomto objeme, či to bude jedna alebo 1,5 miliardy, podčiarkol a dodal, že svojím by mali prispieť aj USA a krajiny Perzského zálivu.

Podobne ako maďarský premiér Viktor Orbán sa aj rakúsky kancelár vyslovil za zlepšenie ochrany gréckej štátnej hranice a za odlíšenie ľudí, ktorí majú právo na azyl od tých, u ktorých sa vyvolávajú v tomto smere iba plané nádeje.

Faymann sa vyslovil za rokovania s Tureckom, za nastolenie poriadku v Grécku, ale aj za častejšie rokovania na úrovni lídrov EÚ, pretože v únii všetko trvá dlhšie a vyžaduje mnoho úsilia. Súčasnú utečeneckú krízu prirovnal k bankovej, okolo ktorej to na začiatku vyzeralo s diskusiou podobne, aby sa na konci našlo riešenie v podobe ochranných mechanizmov, ktoré bránia kolapsu finančných inštitúcií. “Teraz musíme zabrániť kolapsu ľudskosti v Európe a postarať sa o to, že na starom kontinente bude aj poriadok a kontrola, ako aj právo na azyl,” podčiarkol.