Zdá sa však, že urobila dobre. Pri moci je Merkelová už 12 rokov a ak sa potvrdia prieskumy verejnej mienky, z volieb vypísaných na 24. septembra znovu vzíde ako víťaz. Preferencie bloku konzervatívnych strán CDU/CSU, skladajúceho sa z jej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU), ktorá pôsobí len v spolkovej krajine Bavorsko, sa dlhodobo pohybujú v rozpätí 36-38,5 percenta. Sociálnodemokratickej strane Nemecka (SPD), do čela ktorej sa postavil bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz – ten je zároveň kancelárskym kandidátom SPD – sa konzervatívcov nedarí dohnať a vo voľbách by podľa prieskumov získala len 20-24 percent hlasov.

Jedinou otázkou v takomto prípade zostáva, s akým koaličným partnerom bude Merkelová nasledujúce štyri roky vládnuť: bude pokračovať tzv. veľká (niekedy podľa farieb preferovaných stranami nazývaná aj čierno-červená) koalícia s SPD, vytvorená po voľbách v roku 2013, alebo vznikne úplne nová farebná kombinácia?

Takzvaný Schulzov efekt už dávno vybledol. Médiá tak označili prudký nárast preferencií a členskej základne SPD po jednohlasnom zvolení Schulza najprv za kancelárskeho kandidáta (29. januára 2017) a následnej za nového predsedu strany (19. marca). Vytriezvenie však prišlo v marci a máji po voľbách v Sársku, Šlezvicku-Holštajnsku a Severnom Porýní-Vestfálsku. Vo všetkých troch spolkových krajinách zvíťazila CDU, pričom v dvoch z nich bola SPD dovtedy pri moci.

S napätím očakávaný televízny duel s Merkelovou, celoštátne vysielaný 3. septembra, Schulzovi nepriniesol očakávaný obrat. Kancelárka v ňom pôsobila suverénne a názorové rozdiely medzi oboma politikmi boli často tak malé, že komentátori hovorili o “duete” namiesto o “dueli”.

Podľa nemeckého politológa Gera Neugebauera súčasná situácia v Nemecku nie je naklonená zmene nálad voličov. Veľké strany sú si programovo blízke a Schulzovi sa nepodarilo prezentovať ako skutočná alternatíva. Merkelovú mnohí voliči vnímajú ako akúsi ochrankyňu, ktorá od nich drží na dištanc konflikty vo svete. A kancelárke už nepriťažuje ani utečenecká kríza, pretože začínajú zaberať stratégie na jej zvládnutie, povedal Neugebauer agentúre DPA.

Otvorenie hraníc pre sýrskych vojnových utečencov v septembri 2015 a mesiace trvajúci nekontrolovaný príliv státisícov žiadateľov o azyl popularite Merkelovej uškodil. Aj počas volebnej kampane zaznievali na jej mítingoch pískanie a nesúhlasné prejavy, ale keďže vďaka uzavretiu balkánskej trasy a dohode medzi EÚ a Tureckom prichádza do Nemecka menej utečencov, táto téma stratila svoj primárny význam.

Populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá z utečeneckej krízy vyťažila najviac, krátko pred voľbami osciluje okolo hranice desiatich percent. Do Spolkového snemu sa však prvýkrát od svojho vzniku vo februári 2013 zrejme dostane; pred štyrmi rokmi ešte stroskotala na päťpercentnej hranici. So ziskom približne 70 mandátov by sa dokonca stala treťou najsilnejšou stranou.

Vznik novej koaličnej vlády však bude zrejme komplikovanejší. S AfD síce koalíciu nechce vytvoriť nikto, do hry sa ale opäť vrátila Slobodná strana Nemecka (FDP), ktorá v roku 2013 vypadla z Bundestagu. Po 24. septembri by v jeho laviciach mali sedieť zástupcovia šiestich namiesto doterajších štyroch (CDU/CSU, SPD, Zelení a Ľavica) frakcií.

Pokračovanie veľkej koalície CDU/CSU a SPD je málo pravdepodobné – najmä preto, že AfD by sa v takomto prípade mohla stať najsilnejšou opozičnou stranou. Ak by CDU/CSU a FDP získali väčšinu kresiel, zrejme opäť vznikne “čierno-žltá” koalícia, pretože aj napriek sporom počas spoločnej vlády v rokoch 2009-2013 sú si liberáli a Merkelovej kresťanskí demokrati ideologicky najbližšie.

Ak by hlasy nestačili na čierno-žltú vládu, Merkelová by mohla vyskúšať tzv. jamajskú koalíciu tvorenú “čiernou” CDU/CSU, “žltou” FDP a zelenými. Vzorom by mohlo byť takéto spojenectvo po májovom víťazstve CDU v Šlezvicku-Holštajnsku. Ďalšie koaličné varianty sú z rôznych dôvodov málo pravdepodobné.

Ak sa Merkelovej podarí štvrtýkrát zvíťaziť a dovládnuť do konca volebného obdobia, vyrovná sa svojmu nedávno zosnulému podporovateľovi Helmutovi Kohlovi, ktorý bol kancelárom 16 rokov.

Nový Spolkový snem sa musí konštituovať najneskôr do 30 dní po voľbách. Koaličné rokovania však môžu trvať dlhšie a až po ich uzavretí sa volí kancelár či kancelárka. Bundestag má najmenej 598 poslancov, ale vzhľadom na pomerne komplikovaný nemecký volebný systém ich môže byť oveľa viac. V súčasnom, v poradí 18. povojnovom Bundestagu, tak vďaka tzv. prevísajúcim a vyrovnávajúcim mandátom sedí až 631 poslancov (jedno kreslo je neobsadené).