Memorandum upozorňuje na nedostatok ľudí v zdravotníctve a sociálnych službách

„Chýbajú nám opatrovateľky, niektorí poskytovatelia nespĺňajú zákonný normatív, najmä od Bratislavského po Banskobystrický kraj je situácia veľmi ťažká. Točí sa nám tá istá skupina zamestnancov v tomto sektore, často ľudia fluktuujú, 38-percentná fluktuácia je absurdná. Do roku 2030 budeme mať trojnásobok odkázaných ľudí vo veku nad 80 rokov. Nárast bude taký veľký, že problém nezastaví ani spôsob uprednostňovania domácej starostlivosti, ktorý na Slovensku uplatňujeme najviac,“ upozornila Ghannamová.

Cieľom memoranda je zastaviť personálnu krízu a stabilizovať pracovnú silu, najmä sestry a opatrovateľky, a to prostredníctvom systémových zmien a lepšieho financovania v rokoch 2027 – 2030.

Signatári požadujú postupné zvyšovanie miezd o 200 eur mesačne, nástupné bonusy a ich pravidelné vyplácanie každé tri roky. Žiadajú aj podporu vzdelávania, nábor či uznávanie dobrovoľníckej praxe v sociálnych službách v rámci štúdia a rehabilitačné pobyty hradené štátom pre pracovníkov starších ako 45 rokov.

Memorandum okrem APSS podpísali aj zástupcovia Komory opatrovateliek Slovenska (KOS), ​Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA), Asociácie odborných pracovníkov sociálnych služieb (AOPSS) a ​Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZaSS). „Sľubujeme si od toho pozitívnu zmenu. Našim cieľom je zmena prístupu k zamestnancom ako takým. Je za tým veľa iných zmien, ktoré by sme chceli presadiť, ale niekde začať treba. Peniaze a starostlivosť o zdravie sú z nášho pohľadu maximálnou prioritou vo vzťahu k našim opatrovateľkám v zariadeniach sociálnych služieb,“ podotkla podpredsedníčka KOS Iveta Ždiľová.

Michal Gedaj zo SOZZaSS dodal, že odmeňovanie a podmienky práce v týchto sektoroch bude treba radikálne zlepšiť. Vekový priemer pracovníkov v sociálnych službách je totiž aktuálne na úrovni 55 rokov a populácia starne. Verí, že organizácie štátnej správy nájdu konsenzus a dajú v tomto prípade prednosť celospoločenskému prospechu pred politickými cieľmi.

Organizácie v tejto súvislosti žiadajú vládu, aby vytvorila aj spoločnú pracovnú skupinu medzi ministerstvami zdravotníctva a práce a aby spomínané finančné opatrenia zahrnula priamo do štátneho rozpočtu. Zároveň požadujú aj vytvorenie stabilizačného programu pre pomáhajúce profesie.

Zuzana Viciaňová z tlačového oddelenia rezortu práce v reakcii pre TASR uviedla, že ministerstvo je pripravené sa memorandom zaoberať. Pripomenula však, že za mzdy, ako aj sociálne zabezpečenie plne zodpovedajú poskytovatelia sociálnych služieb, teda samosprávy a neverejní poskytovatelia. „Štátny príspevok tvorí len jednu zo zložiek financovania sociálnych služieb. Napriek tomu je aj ministerstvo, samozrejme, pripravené sa tomuto memorandu spoločne s ostatnými zainteresovanými stranami venovať,“ dodala.