Matica slovenská si pripomenie 150. výročie úmrtia Janka Kráľa a odhalí pamätnú tabuľu venovanú bratislavskému pôsobeniu štúrovcov

Prvé z nich bude pozostávať z odhalenia pamätnej tabule Ľudovítovi Štúrovi a jeho druhom, medzi ktorých patril aj Janko Kráľ, na múre areálu ZŠ Mudroňova. Práve v jej okolí štúrovci podnikali svoje slávne vychádzky a výlety. Osadenie spomínanej tabule inicioval riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Michal Bada. Odhalenie pamätnej tabule sa uskutoční o 14:00 v areáli ZŠ Mudroňova za prítomnosti protokolárnych hostí.

O 18:00 sa uskutoční multižánrové podujatie iniciované Kulturologicko-filozofickým odborom Matice slovenskej a Slovenským literárnym ústavom Matice slovenskej pri príležitosti 150. výročia úmrtia Janka Kráľa. Program bude pozostávať z umeleckého prednesu Michala Osúcha, premietania filmu z matičnej produkcie, prednášok a príhovorov kulturológov a literárnych vedcov Júliusa Lomenčíka, Dalimíra Hajka a ďalších, výstavky koncipovanej Ladislavom Skrakom, ako aj z prednášky Michala Badu o pôsobení štúrovcov v Bratislave a jej okolí.

Podujatie organizuje a moderovať bude predseda Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej Lukáš Perný. Spoluorganizátormi podujatia budú aj Slovenské literárne centrum (v zastúpení Jozefa Ťažkého), Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (v zastúpení Magdalény Zimovej z odboru štátneho jazyka), Spoločnosť Ladislava Novomeského, SZPB a Slovenská asociácia žien. Pozvané boli aj ďalšie kultúrne a literárne spolky a organizácie. Cieľom multižánrového podujatia je atraktívne prepojenie odbornej, vedeckej, umeleckej a osvetovej činnosti v kontexte odkazu štúrovcov a ich pôsobenia v Bratislave a jej okolí. Podujatie zároveň pripomína aj 190. výročie výstupu štúrovcov na Devín.

„Základnou víziou podujatia je ukázať Janka Kráľa ako osobnosť, ktorá nie je iba menom v učebniciach literatúry, ale zanecháva živé posolstvo. Chceme ho prezentovať ako súčasného rebela a búrliváka, ktorý – ako ho poeticky vystihol Ján Poničan – ‚vstal, mraky tiahli ako dravci, pokrývať truhly zahmlené, kráčal si – ako videnie… a zmizol, aby v kmite bleskov znova sa z hrobu vyšvihol a kráčal, kráčal strmou cestou víchricou bičovaných hôľ‘. V tomto kontexte je dôležité pripomenúť, že Janko Kráľ ovplyvnil nielen Poničana, ale aj ďalších moderných básnikov, napríklad Laca Novomeského, ktorý mu venoval zbierku Romboid a odhalil mu bustu v Liptovskom Mikuláši. Osudy Janka Kráľa a Rotaridesa sfilmoval Eduard Grečner vo filme Príbeľská vzbura Janka Kráľa, v ktorom si básnika zahral Juraj Kukura. Inšpiruje aj v súčasnosti. Matica slovenská mu venovala veľké podujatie pri príležitosti jeho dvestoročnice v roku 2022, jeho diela zhudobnil napríklad Peter Gustáv Hrbatý, tematizuje ho aj spisovateľ Peter Vrlík a Divadelný odbor MS, do angličtiny ho preložil John Minahane v knihe I Was Not Born for Quiet a venuje sa mu aj filozof Rudolf Dupkala. Janko Kráľ teda žije aj v súčasnej kultúre,“ hovorí organizátor Lukáš Perný.

Redakciu informovalo Informačné ústredie Matice slovenskej