Matica slovenská ocenila spisovateľa Petra Jaroša a pri príležitosti štúrovského výstupu na Devín vzdali hold aj filmovým Štúrom

V raných hodinách bola v kooperácii s Klubom výtvarných umelcov a teoretikov, SZPB, Spoločnosťou Ladislava Novomeského, SNM a pod záštitou nového predsedu NRSR Richarda Rašiho usporiadaná výstava výtvarných diel k 80. výročiu oslobodenia s názvom Víťazstvo a odkaz boja proti fašizmu pod kurátorským dohľadom Dr. Ladislava Skraka. Počas obeda bola usporiadaná spomienka na 189. výročie výstupu štúrovcov na Devín, určená najmä pre mládež a študentov. V poobedných hodinách matičná delegácia ocenila Mimoriadnou Cenou Matice slovenskej za prínos pre matičné hnutie, slovenskú kultúru, filmovú kultúru a literatúru spisovateľa, dramatika a filmového scenáristu PETRA JAROŠA, ktorý bol v minulosti aj dlhoročným členom Výboru Matice slovenskej a v roku 2025 sa dožíva veku 85 rokov.

Vo večerných hodinách bolo zrealizované v bratislavskom Dome Matice slovenskej multižánrové podujatie k 210. výročiu Ľudovíta Štúra, ktoré bolo tiež symbolicky venované trom filmovým Ľudovítom Štúrom – Dušanovi Jamrichovi, ktorý ho stvárnil v diele Štúrovci (1991), nedávno zosnulému a Maticou slovenskou ocenenému Štefanovi Kvietikovi, ktorý Štúra zahral vo filme Niet inej cesty (1968) a napokon Jozefovi Šimonovičovi, ktorý hral Štúra v seriále Anička Jurkovičová (1983).

Návštevníci si vypočuli prednášku riaditeľa Historického ústavu Matice slovenskej, historika Michala Badu o štúrovcoch a ich vzťahu k prírode okolia Bratislavy, prezentáciu kníh so štúrovskou tematikou z produkcie Matice slovenskej, prezentáciu prvého prekladu diela Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti od Heleny Turcerovej Devečkovej a knihy Jaroslava Rezníka st. Génius národa a Európy. Súčasťou podujatia boli krátke filmové ukážky, hudobný program Lýdie Žakovej, poetické pásmo netere Dušana Jamricha a poetky Tatiany Juríkovej, a napokon finisáž výstavy Ženy v umení, symbolicky doplnená o popartový obraz Ľudovíta Štúra od Martiny Kvašňovskej. Jaroslav Rezník st. pripomenul niekoľko zaujímavých momentov zo života Ľudovíta Štúra, ale aj diskusie s Jozefom Bobom, v kontexte vzniku scenára k filmovému seriálu Štúrovci (1991).

Predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper poukázal na to, že v čase, keď štúrovci pôsobili, Slovensko nemalo vlastný štát, hranice, autonómiu ani dištrikt, štátne úrady, ani Maticu slovenskú. Marián Gešper ocenil, že práve štúrovci založili Slovenskú národnú radu, prvú politickú stranu, Slovenské pohľady, Slovenské národné noviny, cirkevné periodiká, základy slovenskej vedy, politiky a zahraničnej politiky, histórie, literatúry, literárnej kritiky, slovanskej vzájomnosti a na konci ich cesty aj Maticu slovenskú. „V tomto kontexte Slovensko aj dnes potrebuje nové politické a kultúrne elity. Preto je pre súčasnosť výnimočný štúrovský príklad, keďže išlo o vysoko vzdelanú národnú generáciu s veľkou víziou,” prehlásil Gešper.

Organizátor podujatia a predseda Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej Dr. Lukáš Perný prečítal niekoľko filozofických citátov Ľudovíta Štúra, ktoré vystihovali humanistickú, kresťanskú a slovanskú podstatu jeho odkazu a taktiež pripomenul dôraz na kontinuitu prvej štúrovskej Slovenskej národnej rady, na ktorú sa odvolávala počas Slovenského národného povstania aj tá povstalecká, a ktorá zároveň vytvorila základ pre súčasnú Národnú radu Slovenskej republiky.

Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej

Redakciu informoval Lukáš Perný, vedecký pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej a predseda Kulturologicko-filozofického odboru Matice, predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského