Matica slovenská: Neografia nie je pred bankrotom, rieši likviditu. Žiadame rokovanie o podpore strategického slovenského podniku

Matica slovenská na úvod zdôraznila, že plne rešpektuje hospodársku politiku vlády Slovenskej republiky smerujúcu k podpore zahraničných investícií a firiem so zahraničnou kapitálovou účasťou. Takéto investície sú dôležité pre udržanie zamestnanosti a ekonomického rozvoja Slovenska. Zároveň však predstavitelia Matice poukázali na to, že rovnako dôležité – a v mnohých prípadoch ešte naliehavejšie – je venovať primeranú pozornosť aj slovenským výrobným podnikom, ktoré majú dlhodobú tradíciu, stabilné zázemie a zásadný význam pre regióny. Podpora by podľa nich mala smerovať najmä k tým podnikom, ktoré napriek náročným podmienkam stále vyrábajú a udržiavajú pracovné miesta.

Predstavitelia Matice slovenskej zdôraznili, že podnik nie je pred bankrotom ani pred konkurzom, ale nachádza sa v procese reštrukturalizácie. Hodnota jeho majetku prevyšuje záväzky, pričom hlavným problémom podniku je najmä krátkodobá likvidita a cash-flow. Spoločnosť zároveň disponuje modernými technológiami, know-how a stabilným postavením na trhu.

Neografia je zároveň najstaršou kontinuálne fungujúcou výrobnou spoločnosťou so slovenskou kapitálovou účasťou a zároveň posledným veľkým výrobným závodom v regióne Turca. Podnik nadväzuje na tradíciu Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, ktorý založili osobnosti slovenského národného života ako Ján Francisci, Viliam Pauliny-Tóth a Pavol Mudroň. Neskôr bol výrazne rozšírený aj zásluhou správcu Matice slovenskej Jozefa Cígera Hronského. Podnik zohral dôležitú úlohu už v roku 1918 keď tlačil ohlasy a tlačoviny súvisiace s prijatím Martinskej deklarácie a vznikom Československa. Rovnako počas Slovenského národného povstania v roku 1944 tlačil povstaleckú tlač a vyhlásenia Slovenskej národnej rady. Spoločnosť prežila obdobie socializmu, transformačné roky po roku 1989 aj nedávnu pandémiu a dodnes predstavuje významnú súčasť slovenského priemyselného dedičstva. Zachovanie výroby v Neografii je preto dôležité nielen z ekonomického, ale aj zo sociálneho a národno-kultúrneho hľadiska.

Neografia sa dostala do komplikovanej situácie najmä v dôsledku kombinácie externých faktorov. Polygrafický priemysel v Európe čelí silnému tlaku lacnej produkcie z Ázie, strate časti exportných trhov a prudkému rastu nákladov. Zvlášť výrazne sa podniku dotkli ceny energií, dumpingové ceny produkcie z Ázie, najmä z Číny, slabá ochrana európskeho trhu pred dovozom z mimoeurópskych krajín, rast nákladov práce a strata časti exportných trhov v dôsledku geopolitickej situácie a sankcií.

Významný dopad mali najmä ceny energií. Zatiaľ čo v roku 2020 nakupovala spoločnosť megawatthodinu plynu za približne 13 až 14 eur, v roku 2021 už za približne 49 eur a v ďalších rokoch sa ceny pohybovali okolo 46 až 53 eur. Podobný vývoj zaznamenala aj elektrická energia. Z približne 50 eur za MWh v roku 2020 sa cena postupne zvýšila až na približne 190 eur v roku 2025. Takýto nárast nákladov však podnik nedokázal v plnej miere premietnuť do cien svojej produkcie, keďže by tým stratil konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu.

Neografia zamestnáva približne 230 pracovníkov, pričom ešte pred niekoľkými rokmi ich bolo približne päťsto. V prípade, že by sa nepodarilo situáciu stabilizovať, reálne by hrozilo zastavenie výroby a presun tlače kníh mimo Slovenska, najmä do ázijských krajín. Región Turca by tak prišiel o posledný veľký výrobný závod a Slovensko o významnú časť polygrafickej výroby. Matica slovenská zároveň upozornila, že podnik sa snaží situáciu riešiť vlastnými silami a štát do jeho fungovania nezasahoval ani neposkytol pomoc minimálne sedemnásť rokov. Spoločnosť má pripravený reštrukturalizačný plán, ktorý by mohol stabilizovať jej fungovanie a zachovať pracovné miesta. Súčasťou riešenia môže byť aj vstup investora alebo odpredaj časti majetku či akcií.

V tejto súvislosti vedenie Matice slovenskej pripomenulo, že podnik sa už v minulosti obrátil na predstaviteľov štátu so žiadosťou o pomoc. Už v roku 2024 prebehlo rokovanie na Ministerstve hospodárstva SR a predseda Matice slovenskej následne adresoval list predsedovi vlády Slovenskej republiky. Na začiatku roka 2025 bol zaslaný ďalší spoločný list vedenia Matice slovenskej a spoločnosti Neografia a vo februári 2025 bola ministerstvu hospodárstva doručená aj konkrétna žiadosť o pomoc vychádzajúca zo schváleného ozdravného plánu spoločnosti. Ministerstvo hospodárstva síce následne reagovalo, avšak navrhované možnosti pomoci podľa vedenia spoločnosti nemali praktický význam. Informácie o situácii v podniku boli zároveň odovzdané aj viacerým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

Matica slovenská preto opätovne vyzýva štát na okamžité rokovanie o konkrétnej forme stabilizačnej podpory, aká sa v praxi používa aj pri iných strategických podnikoch. Môže ísť napríklad o preklenovací finančný mechanizmus, garanciu alebo inú formu pomoci, ktorá by umožnila preklenúť obdobie nedostatku likvidity. Predstavitelia Matice slovenskej zároveň zdôraznili, že si uvedomujú limity štátu pri vstupe do súkromných spoločností. Ako jednu z možností preto navrhli aj symbolické riešenie, pri ktorom by časť akcií spoločnosti mohla byť štátu ponúknutá za symbolickú cenu s cieľom zabezpečiť stabilizáciu podniku a zachovanie pracovných miest. V minulosti totiž štát vrátil matičnú tlačiareň Neografia Matici slovenskej za symbolickú sumu jednej koruny.

Na záver tlačovej konferencie zaznelo, že otázka budúcnosti Neografie je zároveň širšou otázkou hospodárskej politiky štátu. „Ak Slovenská republika podporuje zahraničných investorov, mala by vedieť stabilizovať aj vlastný strategický výrobný podnik s viac než 150-ročnou tradíciou,“ uviedli predstavitelia Matice slovenskej. Podľa nich nejde len o ekonomickú otázku jednej spoločnosti, ale aj o rozhodnutie, či chce Slovensko udržať domácu výrobu kníh a pracovné miesta, alebo sa postupne stať závislým od dovozu produkcie zo zahraničia. Neografia má podľa vedenia podniku stále potenciál prežiť a stabilizovať sa – potrebuje však včasné riešenie a konštruktívne rokovanie so štátom.