Matejovič: Rozhodujúce bude časové a priestorové rozloženie zrážok

Zrážková činnosť úzko súvisí s teplotou vzduchu.

„Teplý vzduch sa totiž správa ako špongia, čím je vzduch teplejší, tým viac vody dokáže absorbovať. Mohli sme sa o tom presvedčiť aj počas tohto leta (jún-august), ktoré skončilo nielen u nás, ale aj globálne ako rekordne teplé,“ povedal Matejovič.

Vysvetlil, že do atmosféry sa tak dostalo veľa vody, ktorá sa vyparila z rekordne teplých oceánov. Na Slovensku sa tak okrem vĺn horúčav vyskytlo aj veľa dusných dní.

„Takéto podmienky priali vzniku silných búrok, ktoré boli sprevádzané nebezpečnými meteorologickými javmi, ako boli silný vietor, krupobitie a prívalové dažde. Tie však zasahovali len určité lokality, pričom ojedinele pri nich spadlo aj viac ako 100 milimetrov (mm) zrážok,“ priblížil klimatológ.

Veľa zrážok sa však podľa neho vyskytlo aj v júni. Napríklad v Nitre napršalo za celý mesiac 226,7 mm. Išlo o rekordnú hodnotu na tejto stanici najmenej od roku 1961.

August bol však veľmi suchý, pričom na Slovensku spadlo v priemere asi 50 mm zrážok, čo predstavuje 64 percent dlhodobého priemeru.

„Preto bola krajina na konci leta a na začiatku septembra vyprahnutá a spálená v dôsledku dlhotrvajúcich a intenzívnych vĺn horúčav, ktoré zvyšovali potenciálny výpar vody z pôdy,“ podotkol Matejovič.

Pokračuje, že veľmi teplé leto sa vyskytlo aj v oblasti Stredomoria. Veľmi teplé more zvyšovalo výpar a do atmosféry sa tak dostalo veľa vodnej pary. Už v auguste niektorí klimatológovia podľa Matejoviča upozorňovali, že takáto situácia môže potenciálne spôsobiť stav, keď v relatívne krátkom čase môže spadnúť veľké množstvo atmosférických zrážok.

Voda v Jadranskom mori je podľa Matejoviča po horúcom lete veľmi teplá a tlaková níž tak môže čerpať z mora viac energie, týka sa to najmä vodnej pary. Situáciu komplikuje aj atypické rozloženie tlakových útvarov.

„Teplota morí a oceánov sa stále zvyšuje, čím rastie aj energetický potenciál všetkých atmosférických procesov. Zväčšuje sa aj časová a priestorová premenlivosť zrážok, ktoré sú nerovnomernejšie distribuované,“ uviedol Matejovič s tým, že aj toto sú prejavy klimatickej zmeny.

Ľudia to podľa neho mohli pocítiť nielen v tomto roku, ale aj v posledných troch desaťročiach. Napríklad rok 2010 bol na Slovensku rekordne vlhký, rok po ňom patril k najsuchším.