Môj profil 
Predplatné
Európski ministri poľnohospodárstva mali na programe aj tému udržateľného obhospodarovania pôdy. Diskusie boli zamerané na víziu trvalo udržateľného obhospodarovania pôdy v rámci budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020.
“Je načase, aby sme aj na Slovensku začali vážne rozmýšľať nad tým, ako dlho ešte budeme povoľovať investorom zastavovať polia a lúky betónovými halami a parkoviskami, a pritom bývalé priemyselné areály zostávajú chátrať. Stavajme priemyselné haly tam, kde potraviny nedopestujeme a nie naopak,” odkázala ministerka. Upozornila, že cesta späť bude výrazne ťažšia, ak nie nemožná, lebo “orná pôda je jedným z najdôležitejších prírodných zdrojov”.
Ministri vnímajú problém zaberania pôdy urbanizáciou aj v súvislosti s rizikami klimatických zmien a potravinovej bezpečnosti. Tento problém zasahuje väčšinu členských krajín EÚ. Na juhu Európy klimatické zmeny už spôsobujú eróziu a dezertifikáciu, na severe kontinentu zasa nadmerné zrážky ničia úrody.
Na riziká zmenšovania plôch poľnohospodársky využiteľnej pôdy vinou urbanizácie upozorňuje aj Kjótsky protokol, lebo práve úrodná pôda, či už ide o polia alebo lúky, dokáže okrem zásobovania potravinami viazať veľké množstvo CO2.
Matečná pripomenula, že slovenský agrorezort je zástancom záväznej celoeurópskej legislatívy na ochranu pôdy, podobne ako je to pri vode. “Na ochranu poľnohospodárskej pôdy je nevyhnutné, aby sa na úrovni EÚ aplikoval princíp poľnohospodárskej pôdy, ako jedného zo základných výrobných prostriedkov a nie klasického tovaru. Vyzvala som na to aj Európsku komisiu,” uviedla ministerka.
Zdôraznila, že pre udržateľné obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy je potrebné legislatívnymi opatreniami podporiť aj rovnomernú distribúciu jej užívania, vlastníctva a predchádzať špekulatívnym nákupom pôdy a koncentrácii jej vlastníctva.
.JPG)
