Nedávno ste sa zúčastnili konferencie o senioroch v Trnave. Aké závery z nej vyplynuli aj v súvislosti s nepriaznivou demografickou  situáciou?

Konferencia nebola zameraná len na seniorov, ale vo všeobecnosti na kvalitu života človeka. Kolokvium organizovala Katedra sociálnych služieb a poradenstva FSV UCM v Trnave v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch v Hoteli Satelit. Nosnou témou boli Sociálne trendy a vízie v paradigme zvyšovania kvality života človeka so zreteľom na zdravotnú, sociálnu starostlivosť, sociálnu politiku, poradenstvo, starostlivosť a celoživotné vzdelávanie.

Štatistické dáta vypovedajú o tom, že populácia v Európskej únii, vrátane Slovenskej republiky starne. Ak vnímame za nepriaznivú demografickú situáciu starnutie populácie, je potrebné sa pozrieť i na druhú stranu mince. Ľudia sa dožívajú vyššieho veku aj vďaka opatreniam, ktoré sú iniciované zo strany štátu, a ktoré prispievajú k zvyšovaniu kvality života človeka.

Z daného stretnutia vyplynulo niekoľko záverov. Spomeňme potrebu intenzívnejšej integrácie zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb či uplatňovanie a ďalšie skvalitňovanie supervízie v sociálnych službách. Kolokvium sa tiež zhodlo na potrebe spracovať dôslednú koncepciu zdravotno-sociálnej starostlivosti v SR, transparentnejšom a efektívnejšom prerozdelení financovania sociálnych služieb, a taktiež na vytváraní menších špecializovaných zariadení komunitného typu. Je potrebné vypracovať memorandum o spolupráci so združením miest a obcí ohľadom odbornej praxe študentov na obecných úradoch a mestských úradoch v odbore Verejná správa a v odbore Sociálne služby a poradenstvo, rovnako tak vypracovať memorandum o spolupráci s Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).

Čo je podľa vás dôležitejšie z pohľadu štátu, zvyšovať príjmy starobných dôchodcov vo forme vyšších dôchodkov, alebo skôr zabezpečenie lepších zdravotných, sociálnych a iných služieb?

Starobný dôchodca už nemá príjem, ale dôchodok, ktorý predstavuje istú zásluhu za jeho celoživotnú prácu. Rozhodne je dôležité i budovanie, formovanie a skvalitňovanie zdravotných, sociálnych a iných služieb, ktoré budú prospešné pre zvyšovanie kvality života nie len seniorov, ale všetkých občanov.

Človek je bytosť bio-psycho-socio-spirituálna a starostlivosť o občanov by mala byť smerovaná k rozvoju všetkých zložiek, ktoré tvoria jeden celok. Zvyšovanie starobných dôchodkov cez inštitút volarizácie do tohto celku určite patrí.

Vnímate ako nástroj zvyšovania kvality života seniorov aj špeciálne sociálne opatrenia ako vianočný dôchodok resp. pripravovaný 13.  dôchodok? Alebo je to podľa vás skôr politická téma?

I keď sa táto téma môže zdať politickou, patrí k prínosom pre seniorov. Je potrebné finančný rozpočet prehodnocovať tak, aby sa nezabúdalo na ľudí, ktorí celý život pracovali.

Súčasná vláda aj za podpory SNS presadila zastropovanie veku odchodu do dôchodku. Ako to podľa vás to budúcnosti ovplyvní život a životnú úroveň budúcich dôchodcov?

Spomenuté zmeny vnímam pozitívne. Určil sa strop, ktorý sa nebude prekračovať a seniori sa nemusia obávať ďalšieho zvyšovania veku odchodu do dôchodku.

Rovnako sa prihliada na ženy matky, ktorým sa podľa počtu vychovaných detí odpočítavajú roky odchodu do dôchodku, čo bolo aj na základe môjho podnetu. Ohľad sa bral pri zastropovaní najmä na ťažko pracujúcich ľudí, ktorí fyzicky nie sú schopní plnohodnotne vykonávať svoju prácu v dôsledku zvyšujúceho sa veku.

Často sa hovorí, že na Slovensku chýbajú zariadenia pre seniorov,  domovy dôchodcov či stacionáre. Čo vnímate ako prekážku budovania  nových zariadení?

Domovy dôchodcov v legislatívnej terminológii už neexistujú. Máme domovy sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov, kde je občanom poskytovaná celodenná a celoročná služba nie len sociálna, ale i zdravotná. Je potrebné preto skĺbiť sociálnu politiku so zdravotnou.

Štát z rozpočtu poskytuje peniaze cez Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, cez Ministerstvo financií cez podielové dane a cez iné projekty MPSVaR, a je na obciach, mestách a vyšších územných celkoch akým spôsobom sa vysporiadajú v prospech pomoci občanov, ktorí pomoc nezištne potrebujú.

Ktoré prvky v súvislosti so seniormi plánuje SNS v najbližšej budúcnosti otvárať, alebo navrhovať v nich nové legislatívne riešenia? Aké zmeny by podľa vás mohli pomôcť seniorom?

Slovenská národná strana sa bude určite venovať témam, týkajúcich sa podpory kvality života občanov i seniorov. Ťažko načrtnúť momentálne konkrétne opatrenia. Ide o dlhodobý proces, ktorý pozostáva z mnoho stretnutí, rokovaní, hľadaní a navrhovaní vhodných a prospešných opatrení.

Domnievam sa, že naše spoločné úvahy by mali viesť k podpore zdravotných a sociálnych služieb, ktoré sa stanú prospešné nie len pre seniorov, ale pre celú spoločnosť Slovenskej republiky.

Kde vidíte najväčšie problémy súčasnej generácie seniorov na Slovensku?

Táto oblasť sa nedotýka len štátu. Tu veľký kus práce musia odviesť i samosprávne orgány – obce, mestá, vyššie územné celky. Štát zákonnými ustanoveniami finančne rieši túto situáciu a nie len finančne, ale najmä Zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, v rámci ktorého poskytuje z kapitoly rozpočtu MPSVaR príspevok podľa stupňa odkázanosti. Ďalšie riešenia sú v kompetencií miest a obcí.

V záujme rodiny aj štátu by mal byť kladený zreteľ na to aby seniori neboli odsúvaní do úzadia, aby sa podieľali na spoločenskom dianí a aby svoju starobu prežívali aktívne. Týmto príkladom je napr. obec Solčany, kde starosta Ing. Juraj Soboňa vyvíja vysokú iniciatívu v smere k cieľovej skupine seniorov prostredníctvom kultúrnych podujatí a zapájania seniorov do spoločného diania obce, kde sa seniori necítia na príťaž, ale je podporovaná ich aktivizácia.