Programové vyhlásenie vlády je pozitívnym kompromisom medzi programovými predstavami koaličných strán a rešpektovaním imperatívu daného voličmi, ktorým je hľadanie cesty k spolupráci. “Situácia je o to zložitejšia, že máme úplne neštandardnú opozíciu. S veľkou časťou z nej ani nemôžeme dúfať, že by tam boli nejaké zmysluplné programové súboje,” povedal v TABLET.TV minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD).

Kompromis, ku ktorému pristúpili koaličné strany, podľa neho umožnil vytvoriť kabinet na základe výsledkov volieb a vyhnúť sa alternatíve úradníckej vlády. Subjekty, ktoré ostali v opozícii, však podľa neho nielenže nedali vláde sto dní, ale ani jeden. “Je to veľmi čudná zmes od pravicových extrémistov až po strany, ktoré vznikli pár mesiacov pred voľbami a sú skôr združením rodinných príslušníkov ako klasické politické strany. A až po strany, ktoré sú postavené len na kritike a deštrukcii,” povedal Maďarič.

“Ja si len s nostalgiou môžem spomenúť na koalično–opozičné súboje z čias, keď bola napríklad SDKÚ vo vláde a Smer v opozícii. Tam naozaj išlo aj o programy a strany mali svoje štandardy,” poznamenal minister.

“Mňa prekvapilo, potom, čo sa začala rodiť táto koalícia, ako hystericky a nenávistne zareagovali opozičné politické strany a tým naznačili, aká bude ich opozičná politika. V prvom okamihu to bolo šírenie nenávisti voči bývalým opozičným stranám, že z ich pohľadu niečo zradili,” uviedol minister. Za absurdné považuje aj to, ak si politik uzurpuje právo vytvárať zoznamy ľudí, ktorí nemajú zastávať verejné funkcie. “Lebo si nejaký opozičný poslanec povedal, že takto to podľa neho je a on je ten meritórny človek, ktorý to vyšetrí, odsúdi a možno nakoniec aj vykoná rozsudok,” povedal Maďarič.

Podľa premiéra Roberta Fica rieši programové vyhlásenie vlády prierezovo najmä štyri politiky, zvyšovanie zamestnanosti, znižovanie regionálnych rozdielov, boj proti korupcii a funkčný štát. “Doplnil by som aj piatu charakteristiku a to sú vonkajšie výzvy a príležitosti. A jasne deklarovaná proeurópska a proatlantická orientácia,” povedal Maďarič.

“Chceli by sme, aby, tak ako v predchádzajúcom volebnom období, ľudia o štyri roky pocítili, že sa v dôležitých parametroch a výzvach v porovnaní so súčasnosťou situácia zlepšila. Niekde na to budú treba systémové alebo reformné opatrenia a niekde je to kontinuita s tým, čo sa robilo doteraz,” dodal.

Program vlády v oblasti kultúry podľa neho rešpektuje princíp kontinuity aj dialógu. Medzi tri priority patrí zvýšenie prostriedkov na obnovu národných kultúrnych pamiatok s previazanosťou na cestovný ruch, vstup súkromných zdrojov do kultúry formou sponzorských zmlúv a zriadenie fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

“Stále ešte prekonávame názor, že kultúra je luxus, ktorý spotrebúva zdroje,” povedal Maďarič s tým, že kultúra sama dokáže produkovať pracovné miesta a prinášať ekonomický profit v synergii s cestovným ruchom, ale aj priemyslom.

Na prvé počutie sa podľa neho ľuďom nemusí zdať populárne primerané zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Pri dnešnom trende bulvarizácie obsahu súkromných médií je však podľa neho úloha verejnoprávnych médií nezastupiteľná. Zvýšenie poplatkov by podľa neho napríklad posilnilo nezávislosť RTVS, umožnilo by ponúknuť divákom štvrtý celoplošný televízny okruh a aj aktívnejší vstup do filmových koprodukcií.

Minister chce dosiahnuť zvýšenie miezd zamestnancov v rezorte kultúry, podporiť vyčerpanie eurofondov určených na podporu kreatívneho priemyslu a pokračovanie v digitalizácii.

Za úspešný považuje aj Rok Ľudovíta Štúra, ktorým sme si vlani pripomenuli 200. výročie narodenia tejto významnej osobnosti. Ministerstvo podľa neho fungovalo ako koordinátor, poskytlo niektorým projektom podporu, ale nikoho sa k spolupráci nesnažilo nútiť. “Vtiahli sme do toho samosprávy, rôzne inštitúcie, médiá. A bol z toho veľmi úspešný rok, ktorý prehĺbil znalosť o našej histórii a tejto osobnosti. A preto by som chcel, aby sme niečo podobné zopakovali. Ako najideálnejší sa mi javí rok 2019, kedy si budeme pripomínať sté výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika,” povedal Maďarič.

V diskusii reagoval aj na účasť slovenských autorov na nadchádzajúcom festivale v Maďarsku. “Je to medzinárodný knižný veľtrh alebo festival v Budapešti. Patrí k tým významnejším v Európe. Dostali sme ponuku byť čestným hosťom,” povedal s tým, že ponuku sprostredkoval László Szigeti z vydavateľstva Kalligram. “Dáva to našej literatúre veľmi dobrú možnosť preniknúť na miestny knižný trh. Výsledok je veľmi dobrý. V Maďarsku vyjde 40 knižných publikácií slovenských autorov. My sme oslovovali maďarských vydavateľov a vybrali si prevažne súčasných autorov,” dodal.

Za významné podujatie považuje aj prebiehajúci Týždeň slovenského filmu. “Keď som začal pracovať na vzniku Audiovizuálneho fondu, ešte za prvej vlády Roberta Fica, ktorá začala v roku 2006, najprv som musel získať filmársku obec, aby sa za niečo spojila,” vysvetlil Maďarič. Slovenský film išiel v tomto období podľa neho “takmer ku dnu”. Problém bola podľa neho privatizácia Koliby, ale aj názor, ktorý pretrvával v prvých rokoch po Nežnej revolúcii a podľa ktorého mal tvorbu slovenských filmov generovať trh. To sa však podľa Maďariča ukázalo ako ilúzia.

“V malom štáte s malým počtom obyvateľov bez nejakej systematickej podpory nemôžu filmy vznikať. Keď sme podmienky vytvorili, postupne začala stúpať kvantita slovenských filmov. V roku 2006 boli možno tri slovenské filmy. Posledné roky máme, čo sa týka našich väčšinových filmov a koprodukcií, dobrú dvadsiatku, a s minoritnými koprodukciami možno aj tridsať filmov,” poznamenal Maďarič s tým, že začala stúpať aj kvalita snímok.

“Dôsledkom je, že už môžeme mať druhý ročník Týždňa slovenského filmu, v rámci ktorého si môžu milovníci slovenského filmu pozrieť prehliadku toho najlepšieho, čo minulý rok vzniklo. Vyvrcholením je Slnko v sieti, udeľovanie národných filmových cien. Môžeme ho už robiť každý rok, lebo súťaž je plnohodnotne obsadená,” dodal. Ceny Slnko v sieti sa budú udeľovať v soboru 16. apríla.

Minister sa venoval aj polemike ohľadom kvót na slovenskú hudbu, vrátane novej, v rádiách. “Takéto stanovenie kvót nie je v európskom priestore ničím výnimočným. Čo chcú ľudia počúvať, sa vytvára aj samotnou vysielacou politikou,” povedal. Pre rádio je podľa neho jednoduchšie zaradiť zahraničný hit, ktorý už má za sebou masívny marketing a poslucháč už s ním prišiel do kontaktu, ako promovať novú slovenskú pesničku.

Všetky rádiá však majú z hľadiska zákona rovnakú štartovaciu pozíciu. V konečnom dôsledku, ak pristúpia k tejto regulácii pozitívne, pomôžu podľa ministra vytvoriť poslucháčske návyky aj na novú slovenskú hudbu. Tie rádiá, ktoré hrajú len retro, majú podľa ministra možnosť požiadať o výnimku z novej hudby.

“Musí ubehnúť nejaké obdobie, aby sme to zhodnotili. Vždy je možná cesta späť, ale ja som presvedčený o tom, že si naši poslucháči radi zvyknú na povedzme štvrtinu slovenského hudobného obsahu v éteri. Stále, aj podľa tohto zákona, bude mať v éteri absolútnu prevahu zahraničná hudba,” uzavrel minister.