Vypísal som si všetky názvy miest a riek, ktoré mali základ „morava, mähren, maros, marót“ a podobne. So zoznamom som nakŕmil AI a požiadal ju o zostavenie mapy. Pretože Gemini sklamala, skúsil som to s GPT. Urobila podobný nezmysel, ako prvá. Tretia si za to dopredu vypýtala peniaze. Vzdal som to. Prikladám tú, ktorú urobil dávno predo mnou pán prof. Ján Stanislav, už ste ju určite niekde videli.

Pán profesor  to odhadol pomerne presne, no celkom isto to vyžltené územie je treba rozšíriť o pár sto kilometrov. Prečo?

Išiel som na to celkom sedliackym rozumom. Skúsil som zostaviť zoznam „moravských“ toponým. Oponenti, ktorí by chceli tvrdiť, že morava bol všeobecný názov pre zabahnenú zem s tichou lenivou riekou nie je najlepšia teória v súvislosti s Veľkou Moravou. Už len veľká hôrnatá krajina v Rumunsku s názvom Maramureš je toho dôkazom. Vložte si body z tohto zoznamu do mapy aspoň pomyselne. Tieto názvy môžu naznačovať, pokiaľ (pravdepodobne) siahala Svätoplukova zem v najväčšom rozmachu.

Slovensko 

– Moravany nad Váhom

– Moravany nad Ondavou  

– Hontianske Moravce 

– Zlaté Moravce

– Moravské Lieskové

– Moravský Svätý Ján

Maďarsko

– Nagy Maros – obec pri rieke Dunaj na severe Maďarska

Česká republika

Krajina Morava s riekou Morava – geografická oblasť v ČR.

Mestá a obce

– Moravský Krumlov – mesto v Juhomoravskom kraji.

– Moravský Beroun – mesto v Olomouckom kraji.

– Moravský Žižkov

– Moravská Ostrava – časť Ostravy.

– Moravská Nová Ves

– Moravská Třebová

– Moravské Budějovice

– Moravské Bránice

– Moravské Knínice

– Moravany (okr. Pardubice)

– Moravany u Brna

– Moravičany okr. Šumperk

– Moravice – obec v Moravskoslezskom kraji (tiež názov rieky Moravice)

 Poľsko

– Morawice – obec  pri Kielciach (100 km nad Krakowom)

– Morawica – Malopoľsko, okr. Kraków

Chorvátsko

– Moravice – (Primorje-Gorski Kotar).

– Moravička Sela – malé sídlo v okolí Brod Moravice.
(okolo chorvátskych Moravice je viac malých osád s podobnými názvami

Rumunsko – najsilnejší odkaz!

Najdôležitejšou je skutočnosť, že sever Rumunska sa dodnes volá Maramureš, čo je názov ešte z latinčiny a znamená Marus – Veľký, Mureš – Morava. Veľká Morava. Názov je jednoznačne relikt istej doby, ktorú poznáme ako ríšu Svätoplukovu. Tento môj postreh uviedol aj bádateľ pán  Aurel Moravecký vo svojej veľmi dobrej faktografickej knihe „Maramureš, zem Svätoplukova“, ktorá je na pultoch Panta Rhei. Rozhodne patrí do knižnice historikov a bádateľov.

– Mureș / Maros/ Morava – veľká rieka v Rumunsku a Maďarsku.

– Maramureš – hornatý sever Rumunska

– Župa Mureș (Județul Mureș) – administratívna oblasť na rieke Mureš).

– Murešeni

– Murešani

– Moroda (maď. Marót) – pri Arade (Hrade)

– Morlaca (maď. Marótlaka – Moravská obec) – kúsok od Oradei (Oradea = skomolenina Starého Hradu, Veľkého Varadína úplne mimo rieky Mureš – Morava

– Târgu Mureș – hlavné mesto župy Mureș, maďarsky Marosvásárhely – moravské miesto trhu.
(pri rieke sa nachádzajú aj iné mestá spojené s týmto hydronymom)

Srbsko

– Rieka Južná Morava

– Rieka Západná Morava

– Rieka Velika Morava – ich sútok ústiaci do Dunaja

– Moravica – dnes súčasť mesta Alekšinac

Slovinsko

– Moravče – v strede Slovinska

Rakúsko

– Mährensdorf – v okrese Horn, Dolné Rakúsko

– Rieka Mura (Morava)

– Murau – mesto na Mure

Bruck an der Mur

– March (Morava) – rieka v Dolnom Rakúsku

– Marchfeld

Albánsko

– Moravský kríž – pri meste  Korçë 

– Moravë – mesto v okrese Berat v strede Albánska, o tom som už písal, je to zrejme stopa po Gorazdovi.

Nemecko

– Mähren  – zrejme nesúvisí priamo so štátnym útvarom Veľkej Moravy

Určite sa ešte nejaké názvy nájdu, môj zoznam nie je dokonalý. Tento zoznam podporuje a rozširuje mapu Jána Stanislava, ktorý jednoznačne správne pochopil slová Porfyrogeneta, ktorý vymedzil Veľkú Moravu tak, ako ju vidíme na Stanislavovej mape.

Zvláštne, že žiaden z historikov si Maramureš ako relikt, pamiatku po Veľkej Morave dodnes nevšimol. Môj postreh som prvý raz publikoval na webe PhDr. Iršu r. 2015, kde som to pred vyjdením mojich kníh vymazal. Ak chceme, aby Veľká Morava bola naozaj veľká, akou asi fakt bola, nemôžeme jej hranice obmedzovať v intenciách českej Moravy, Slovenska a časti Maďarska, ako je zvykom. Toponýmia nám jasne napovedá, že Svätoplukova zem bola omnoho väčšia. Samozrejme, nie na dlho. Po jeho smrti sa rozpadla.

Rozhodujúce mocenské a hospodárske centrá boli v Banáte, Bihore, Transylvánii aj s hradom Deva, Belehradom (Alba Iulia) so zlatými baňami na okolí. Dodnes sa tam zlato ťaží a historicky vyťažené množstvo predstavuje asi 2500 ton. Na Slovensku sa za rovnaký čas vyťažilo max 70 ton. Z pohľadu od Transylvánie bolo Slovensko v tej dobe nezaujímavé. Ťažila sa tam železná ruda, meď, striebro, soľ aj povrchovo na mnohých miestach, je tam dostatok úrodnej pôdy, úživné rieky, lesy plné zveri. Bohatý kraj, kde chceli byť viacerí… Nitra nesporne bola jedným z centier, ale pre Svätopluka len dočasným, podružným. Bulhari ovládali juh Rumunska len istý čas. Aj o tom všetkom píšem vo svojich knihách.