Niekoľko stoviek amerických lietadiel je už sústredených na základniach v Európe a na Blízkom východe pre možné nasadenie v operácii proti Iránu. Lietadlová loď „Gerald Ford“ so sprievodom, ktorá práve prešla Gibraltárom  sa o 2-3 dni doplaví do východného Stredomoria. USA a Izrael môžu začať útok na Irán po jej príchode, alebo aj o deň alebo dva skôr. Hrozba vojny sa vznáša nad krajinou a potenciálne aj nad celým regiónom, pričom Srbsko sa v sobotu stalo ďalšou z radu krajín, ktorá vyzvala všetkých svojich občanov, aby okamžite opustili Irán.

B: Ak sa útok už začal

Ako mnohí vojenskí experti predpovedali, Spojené štáty ihneď po tom, ako do Stredozemného mora vstúpila impozantná americká úderná skupina pod vedením lietadlovej lode USS (United States Ship) „Gerald R. Ford“, spustili masívny útok na Irán. V očakávaní tohto útoku Irán včera uzatvoril vzdušný priestor nad všetkými kľúčovými objektmi krajiny, aby mohol uskutočniť cvičenia protivzdušnej obrany.

Pokračovanie:

Pozrime sa spoločne so svetovými médiami a odborníkmi, aké sú šance Iránu v tejto vojne, aký dosah môže mať tento nevyprovokovaný útok na globálnu energetiku, keďže cez Hormuzský prieliv prechádza približne 20 % svetovej spotreby ropy a 20 % skvapalneného zemného plynu (LNG) a ako to môže ovplyvniť svetovú politiku a politickú budúcnosť samotného „mierotvorcu“ Trumpa.

Aké sily USA sústredili proti Iránu?

V noci z 23. na 24. februára bude pre civilné lietadlá uzavreté letisko v Sofii (Bulharsko) – v súčasnosti sa tu nachádza desať amerických tankovacích lietadiel. Tankovacie lietadlá sú určené na zabezpečenie bojových letov amerických bombardérov cez oblasti susediace so severným pólom cez severnú a východnú Európu na juh. Ďalších 15 tankovacích lietadiel sa nachádza na Azorských ostrovoch. Môžu sa použiť na zabezpečenie úderov bombardérov letiacich z územia USA cez Atlantik, po tej istej trase ako počas operácie „Polnočné kladivo“ v roku 2025. Ďalším významným faktorom vojenského tlaku je letecká skupina s lietadlovou loďou „Gerald Ford“, ktorá práve prešla Gibraltárom a o 2-3 dni sa jej lode doplavia do východného Stredomoria, uvádza denník Vzgľad. Podľa vojenských analytikov je v oblasti Blízkeho východu teraz aspoň okolo 200 amerických vojenských lietadiel, ktoré sú v dosahu Iránu,  vrátane stíhačiek, tankerov a veliteľsko-kontrolných lietadiel. Viac než 100 bojových lietadiel typu F-15, F-18, F-22 a F-35 je dostupných na potenciálne použitie v oblasti a ďalších viac než 50 pokročilých stíhačiek bolo už premiestnených do regiónu v priebehu posledných dní.

Čoho sa USA obávajú?

Z politických dôvodov je pre USA kriticky dôležité zabrániť Iránu v masívnych raketových útokoch na Izrael. V minulom roku zabezpečovali ochranu Izraela nielen izraelské protivzdušné raketové systémy „Hetz“, ale aj americké torpédoborce. V súčasnosti USA nemajú žiadne lode v blízkosti Izraela, s výnimkou jedného torpédoborca „Delbert D. Black“ v Červenom mori. Preto potrebuje ďalšie lode, ktoré sú súčasťou skupiny plavidiel na čele s USS „Gerald Ford“. Ide o tri torpédoborce: „Mahan“, „Bainbridge“ a „Winston Churchill“, ktoré nesú protiraketové strely a môžu byť použité na obranu Izraela. Izrael sa tiež pripravuje, ale o podrobnostiach nie je nič známe. Počas minulého útoku mal Izrael tradičný problém s malými zásobami vysoko presných zbraní. Celkovo sú sily sústredené proti Iránu podstatne početnejšie ako v roku 2025 a majú oveľa viac podporných lietadiel: prieskumných, rušiacich, tankovacích, vzdušných retranslačných a transportných. Pripravené sú aj vrtuľníky 160. leteckého pluku špeciálnych operácií, ktoré sa zrejme tiež zapoja do operácie.

Aké sú pozície „spojencov“ USA

Británia formálne zakázala USA používať svoju základňu Diego Garcia v Indickom oceáne. Podľa verejne známych postojov krajín Blízkeho východu k možnosti, aby USA využili ich letecké základne alebo vzdušný priestor na útok proti Iránu sa jednoznačne proti vyjadril parlament a vláda Iraku. Katar, ktorý hostí najväčšiu americkú základňu v regióne (Al Udeid), rovnako ako Jordánsko verejne deklaruje, že nechce byť súčasťou útoku a dokonca aj tradičný sprostredkovateľ medzi USA a Iránom Omán odmieta vojenské využitie svojho územia proti Iránu. Pričom aj člen NATO Turecko výrazne odmieta útok na Irán zo svojho územia. Použitie tureckej základne Incirlik je preto politicky nepravdepodobné. Azerbajdžan opakovane deklaroval, že nedovolí použiť svoje územie ani vzdušný priestor na útok proti Iránu. Snaží sa vyhnúť otvorenému konfliktu so susedným Iránom, s ktorým má dlhú spoločnú hranicu, početnú azerbajdžanskú menšinu v severnom Iráne a citlivé bezpečnostné vzťahy.

Bahrajn je najpravdepodobnejší regionálny partner USA. Hostí 5. flotilu USA a úzko vojensky spolupracuje s USA. Irán ho vníma ako hrozbu. Spojené arabské emiráty poskytujú USA základne, logistiku a spravodajstvo. Oficiálne sú opatrné, ale v praxi USA úzko podporujú. Po roku 2022 sa snažia znižovať napätie s Iránom, no aliancia s USA trvá. Saudská Arábia v minulosti umožňovala logistickú podporu a prelety. V posledných rokoch oficiálne tvrdí, že útoky z jej územia neumožní. V krízovom scenári je však tichý súhlas možný, najmä nepriamo (radary, PVO, spravodajstvo).

Izrael je zjavne autorom scenára tohto útoku, ktorý vyloboval v USA. USA zrejme nebudú využívať jeho územie, aby nevyvolali priamu odvetu Iránu, ale Izrael je tu kľúčový partner. Izrael by sa však mohol zapojiť samostatne, nie ako „americká základňa“.

Pomerne široký front odporu krajín regiónu môže USA spôsobiť určité nepríjemnosti, ale rozhodne ich to nezastaví. USA môžu s dostupnými silami bombardovať Irán mnoho dní. Zároveň však ich sústredené sily nebudú stačiť na jeho zničenie a úplné víťazstvo, ak iránske vedenie a obyvateľstvo preukážu vôľu bojovať. To znamená, že buď USA neodhadli situáciu, alebo majú v Iráne nejaký tromf. Nejaký faktor, ktorý podľa nich zvráti situáciu v krajine v ich prospech počas leteckej kampane alebo po nej.

Ťažké rozhodovanie Iránu

Pri príprave na americkú agresiu Irán urobil aj rad chýb. Ako poukazujú niektorí analytici, iránska vojenská príprava v predchádzajúcich rokoch bola zameraná na zabezpečenie možnosti preventívnych akcií proti potenciálnemu agresorovi, a to prostredníctvom proiránskych militarizovaných formácií, ako aj raketových útokov. Predpokladalo sa, že takéto akcie môžu narušiť rozmiestnenie síl agresora okolo republiky. Aby však táto stratégia fungovala, je potrebné udrieť ako prvý, bez čakania, kým USA sústredia svoje sily v regióne. Iránci sa však pochopiteľne k takémuto samovražednému kroku neodhodlali, keďže útok na USA by vyvolal rovnaký efekt ako predtým útok Japoncov na Pearl Harbor, alebo udalosti z 11. septembra 2001. USA by jednoducho dostali dôvod na obranu podľa článku 51 Charty OSN a na túto vojnu by sa prihlásil aj dostatočný počet krajín ďalšej „koalície ochotných“, aby jednoducho vymazali Irán z mapy sveta. Irán tak vybudoval vojenský systém, ktorý nemôže efektívne použiť z politických dôvodov.

Ďalšou chybou bolo, že Iránci dali USA možnosť získať čas na sústredenie síl pod rúškom rokovaní. Stačilo ich jednoducho nezačať, pretože USA využívajú rokovania nie na dosiahnutie dohody, ale ako podlú zásterku na prípravu agresie. Takýmto spôsobom by sa síce nepodarilo zmariť plány USA, ale aspoň by Američania museli hrať otvorene a vopred priznať, že Irán nezastrašujú a netlačia ho do „dohody“ čím argumentuje Trump teraz, ale sa jednoducho pripravujú na ničím nevyprovokovanú agresiu. To by aspoň trochu skomplikovalo diplomaciu Bieleho domu.

Ako by sa mal Irán brániť?

Podľa vojenských analytikov by Irán mohol skúsiť zaútočiť na sily USA prostredníctvom svojich „proxy“ v regióne, napríklad v Iraku. Na to by ich však musel vopred zabezpečiť vojenským vybavením – diaľkovými raketami a dronmi s relatívne veľkým dosahom. USA nepúšťajú nikoho blízko k svojim základniam a aj malá bojová skupina na zemi bude zničená niekoľko desiatok kilometrov od amerického objektu. Irán môže na agresiu odpovedať masívnymi raketovými údermi, ale podľa expertov by bolo chybou zaútočiť len na Izrael a nie na americké základne.

Irán môže, aj za cenu veľkých strát, zablokovať Hormuzský prieliv mínami, aby za útok USA zaplatil celý svet. To môže v krátkodobom horizonte viesť k nárastu cien ropy o 15 – 20 %, keďže cez neho prechádza približne 20 % svetovej spotreby ropy a 20 % skvapalneného zemného plynu (LNG).

Lokálnu vojnu Irán v žiadnom prípade nevyhrá, ale nie je isté, či sú USA pripravené na totálnu vojnu. Irán môže v obmedzenej miere použiť armádne a námorné špeciálne jednotky na útoky na objekty USA v regióne. V Perzskom zálive sa momentálne nachádza šesť amerických obchodných lodí. Ak sa odtiaľ nedostanú pred útokom USA, zrejme ich Irán zničí alebo zajme. Nedávno sa tam nachádzali dve „pobrežné bojové lode“ – „Tulsa“ a „Santa Barbara“. Ak tam v tom čase ešte budú, zrejme ich Irán potopí. Pravdepodobne zaútočí aj na všetky americké lode v oblasti Hormuzského prielivu.

Pre Irán bude celkom logické zaútočiť aj na ropné sklady a ropné terminály akejkoľvek krajiny, z ktorej územia bude napadnuté iránske územie – v rámci totálnej vojny, na ktorú USA nie sú pripravené. To vyvolá globálnu energetickú krízu a nevyhnutne vyvolá na USA vážny politický tlak. A odmietnutie tohto kroku z obavy, že sa k USA pripoja nové krajiny, by bolo z hľadiska Iránu zrejme tiež chybou. Jeho situácia sa tým určite nezhorší, keď počet útokov na jeho územie vzrastie o pár percent za deň, ale bude tak možné prinútiť západný svet zaplatiť za pokryteckú neutralitu voči USA.

V súčasnosti Irán intenzívne pracuje na rozptýlení svojich vojsk. Pripravujú sa na boj. USA ich budú môcť bombardovať dosť dlho, pravdepodobne sa im podarí zabiť celé súčasné vedenie krajiny. Ale ak ich vnútroiránske tromfy nezaberú a iránsky systém riadenia vydrží, skôr alebo neskôr budú musieť ustúpiť – jednoducho preto, že na takú veľkú krajinu nebudú mať dosť bômb. Aby vydržali do tej chvíle, Iránci budú musieť preukázať vôľu, trpezlivosť a nerobiť chyby. Ako sa skutočne zachovajú a či majú USA ten správny „tromf“, sa dozvieme už veľmi skoro.

Globálne dopady

Táto vojna potenciálne nesie obrovské riziká pre USA aj pre Trumpa osobne. Ak prerastie do dlhotrvajúceho konfliktu s veľkými stratami na životoch amerických vojakov, bude to pre prezidenta USA katastrofa a povedie to k jeho politickému pádu. Americká ultrapravica si ešte ostrejšie uvedomí, že ich milovaná Amerika sa stala „proxy“ malého Izraela. To síce nepovedie k ukončeniu vojny, ale môže vytvoriť Trumpovej administratíve ďalšie vnútropolitické problémy. Okrem toho to môže Spojené štáty vtiahnuť do dlhotrvajúcej politickej krízy. Taktiež Izrael ako ideologický strojca tejto vojny sa môže v prípade poškodenia jeho jadrových zariadení a nepriznaných jadrových zbraní stať veľmi rýchlo neobývateľným územím.

V USA navyše chýba podpora nových vojen. Proti nim sa stavajú voliči demokratov aj republikánov, najmä trumpisti, pretože Trump sa dostal k moci práve pod heslami mieru a ukončenia vojen. Vojenskú expanzionistickú politiku podporuje len úzka vrstva „jastrabov“ – neokonzervatívcov, ako je senátor Lindsey Graham a izraelská loby. Preto americká spoločnosť môže akceptovať len bleskové vojny bez amerických obetí, ako bol únos Nicolasa Madura. Ak sa však vojna v Iráne predĺži a povedie k veľkým stratám na životoch Američanov, vyvolá to politickú búrku takej sily, že zrejme zosadí Trumpa a celý jeho tím, pravdepodobne už po doplňovacích voľbách do Kongresu na konci tohto roka. Okrem toho sú možné ťažké vedľajšie dôsledky operácie v podobe prudkého rastu cien ropy (aj kvôli blokáde Hormuzského prielivu) a destabilizácie celého regiónu Perzského zálivu.

Situácia sa pritom teraz výrazne líši od predchádzajúcej vojny v Iraku, na ktorý USA zaútočili v roku 2003 pod, ako sa neskôr ukázalo, falošnou zámienkou. Vtedy bola vojna prezentovaná ako odpoveď na útok na Dvojičky v roku 2001, preto ju mnohí Američania vnímali ako opatrenie sebaobrany. Teraz však na USA nikto nezaútočil a z hľadiska americkej verejnej mienky neexistujú žiadne dôvody na začatie tejto vojny. Ak sa teda vojna predĺži a povedie k stratám, reakcia spoločnosti bude oveľa negatívnejšia ako v prvom desaťročí tohto storočia. Nehovoriac o tom, že na rozdiel od situácie v roku 2003 nemajú USA na Blízkom východe takú silnú pozemnú armádu, ktorá by mohla poraziť Irán a obsadiť celú krajinu. To znamená, že dôsledky zlyhania pri plánovaní vojenskej operácie budú pre USA a osobne pre Trumpa kolosálne. A nemožno vylúčiť ani možnosť predĺženia vojny. Najmä v prípade, ak Iránu poskytne významnú podporu Čína a Rusko.

Preto Američania zdržiavali čas a snažili sa starostlivo naplánovať útok, aby bol rýchly a efektívny z hľadiska buď zmeny režimu v Teheráne, alebo jeho súhlasu s plnením všetkých požiadaviek Washingtonu. Najvýhodnejšou možnosťou pre USA by bolo zopakovanie venezuelského scenára, keď vojenská operácia podnietila rýchle vnútorné procesy zmeny kurzu krajiny. V prípade Iránu však táto kalkulácia samozrejme nemusí vyjsť. Celkovo Trump stojí pred veľmi zložitou voľbou, ktorá môže rozhodnúť o jeho osude, ako aj o vývoji udalostí vo svete v najbližších rokoch.

Prečítajte si tiež:

• Belehrad vyzval svojich občanov, aby čo najskôr opustili Irán
• Silný a skúsený spojenec sa nečakane pridáva na stranu Iránu