Ide totiž o problematiku západného imperializmu, ktorý vo svojej „rukavičkovej”, neokoloniálnej podobe nikdy neskončil (a ani neskončí), pričom „liberálna demokracia” funguje často iba ako jeho ťažkopádna zásterka…

Globálnemu rozvratu neunikneš

Dopady tohto druhu zahraničnej politiky (vzorovým príkladom nech sú Anglosasi) pritom pociťujeme všetci – najvypuklejším príkladom sú migračné kvóty, ako aj fakt, že na tzv. migračnom pakte (Globálny pakt OSN o migrácii) pracoval náš vlastný expert, Miroslav Lajčák…

Pred rozbitým „tretím svetom” jednoducho nemôžeme zatvárať oči – solidarita s utečencami, ktorú od nás (podľa mňa alibisticky a pokrytecky) žiadajú orgány EÚ, môže opäť výrazne zaťažiť naše peňaženky, ale zároveň pokriviť každodenný život a radikálne znížiť bezpečnosť nočných ulíc.

A napokon, my už solidárni predsa sme viac než dosť – s utečencami z Ukrajiny.

O zlyhaní Západu v tejto a ďalších sférach hovorí šéf českej diplomacie Petr Macinka vo svojom „návode ako prežiť”, kde uvádza, že úradníci v Bruseli sa odtrhli od reality bežných ľudí, a snažia sa riešiť veci z útulných kancelárií, ďaleko od skutočného života.

Vrátane vážnych tém globálneho objemu.

Veľké hry veľkých hráčov

Napriek politike návratu k zdravému rozumu trumpových Republikánov môžeme so znepokojením pozorovať, že USA od intervencionalizmu naďalej neplánujú upustiť. Mávnime rukou nad Grónskom – to je americkými partnermi dávno vnímané ako nehnuteľnosť na predaj. Avšak to, ako sa stavajú voči Kube, k Blízkemu východu, ako aj ich celkový postoj ku krajinám Globálneho juhu je iná káva.

Pravda, iba pokračujú v „tradícii” západných krajín starého kontinentu…

Európa síce – slovami Macinku – nemá viniť Trumpa za svoj úpadok, ale USA jednoducho naďalej hrajú rolu svetového policajta. Aj keď nemôžeme vedieť, či napríklad „razia” vo Venezuele nebola vykonaná s tichým súhlasom Ruska – nie je jasné, k akým zákulisným dohodám došlo na Aljaške vo veci Donbasu. Ľahko si môžeme predstaviť a domyslieť, že veľmoci sa dohodli tak, aby každý odkrojil svoj kus koláča.

Kým však Rusko na Donbase zakročilo oficiálne v mene ochrany svojich občanov, asi sa zhodneme, že Trump len potreboval demonštrovať silu.

Sladký čas lží je na konci

Súčasný africký mysliteľ Joshua Maponga sa – pri príležitosti 50. výročia osláv afrického oslobodenia doslova pýta, či sme v poriadku v našich západných hlavách: priniesli sme na ich kontinent skazu, vykorisťovanie, dokonca aj genocídu (Kongo v belgickom područí), ale tvárime sa ako veľkí bojovníci za slobodu. Náš prístup tam bezohľadne likvidoval životné prostredie, no dnes to chceme „ošetriť” zelenou ideológiou a ideme zachraňovať planétu? Čisté pokrytectvo.

Mimochodom, na túto tému Macinka trefne píše, že „klimatická kríza” v ČR skončila nástupom súčasnej vlády…

Inú vec však český vicepremiér obišiel (alebo na ňu pozabudol, alebo ju zamlčal). Hovorím o neefektívnosti implementácie riešení problémov verejného života z dôvodu byrokratickej záťaže.

Pozrite, EÚ je administratívny moloch. Niet divu, že lídri svetových veľmocí uprednostňujú rokovanie typu „medzi štyrmi očami”, ako to pri nedávnej príležitosti spomenul aj premiér Robert Fico. Pretože ak máte veci dať do pohybu, nemôžete predsa roky čakať na „papierovačky” – to je prípad aj výstavby diaľnic, ktoré sa u nás ťahajú roky nie kvôli nedostatku dotácií, ale práve aj pre rôzne administratívne prieťahy (samostatnou otázkou je problematika verejných obstarávaní a prípadnej korupcie).

Keď si pre porovnanie zoberiete efektivitu práce v Číne, asi budete chápať, kam tým mierim…

Kto (ne)potrebuje diktátorov

Nečudujme sa potom predstaviteľom krajín tretieho sveta, keď kritizujú demokraciu ako „dymovú clonu lží”, ktorá zastiera pokračujúci trend západného imperializmu s neokolonializmom. Keď pred niekoľkými rokmi Burkina Faso vykázala z krajiny troch francúzskych diplomatov kvôli podozreniu z podvratnej činnosti, západný svet reagoval pobúrene (dotyční boli údajne iba IT experti – ak tomu chcete veriť), a liberálne médiá hneď hovorili o „proruskej junte”…

Je to však sám tamojší ľud, kto žiada návrat svojich aktív do vlastných rúk – čuduje sa niekto, že sú tam aj sily naklonené Rusku, ak im Rusko pomáha v oslobodzovacom boji?

Pozrite, netvrdím, že nás tiež majú viesť diktátori – každý kontinent a štát je z historického hľadiska niekde inde. Avšak z vlastného života viete istotne povedať X príkladov, kde ťažkopádna byrokracia zabránila efektívnemu vykonaniu potrieb občanov, hoci len na úrovni samosprávy (aj keby by išlo iba o opravu chodníkov). My nepotrebujeme viac úradníkov v Bruseli, viac smerníc a úprav (ale ani viac samozvaných expertov z tzv. občianskeho sektoru) – potrebujeme ľudí, ktorí zadajú úlohu, a ľudí, ktorí ju vyriešia.

Ale ak týmto ľuďom bude každý do všetkého mudrovať, potom budeme prešľapovať na mieste až dovtedy, kým nás krajiny na vzostupe (štáty BRICS) predbehnú a možno aj zanechajú udupaných v prachu.

To je moment, ktorý Macinka vo svojich radách podrobnejšie nerozpísal.

Prečítajte si tiež

• Ohnivá výmena Macinku s Clintonovou má dohru
• Liberálny svet dostal českú facku: Clintonová neprešla Macinkovou bránou
• Minister zahraničných vecí Petr Macinka si pozve ukrajinského veľvyslanca pre kritiku prejavu šéfa Snemovne