Môj profil 
Predplatné
Bratislava 3. novembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Zmeny v príspevkoch pre nepracujúcich a firmy zamestnávajúce týchto ľudí prinášajú podľa opozičného poslanca Miroslava Beblavého (SDKÚ-DS) negatívne dopady. “Zásadne posilňujú politickú moc a možnosti jej zneužívania, obmedzujú povinnosti úradov a rušia práva nezamestnaných,” upozorňuje politik v stanovisku.
Mesačné návštevy UPSVaR sa možno stanú minulosťou
Kritiku si vyslúžila možnosť pre zamestnanca úradu práce pracovať s nezamestnanými individuálne, a tak možnosť zrušiť povinnosť každomesačnej návštevy úradu. Úrad už podľa Beblavého nebude mať tiež povinnosť robiť pre znevýhodnených nezamestnaných akčné plány. “Navrhovanými bodmi by sa v praxi uskutočnila rezignácia na základnú úlohu úradu, ktorou je sprostredkovať nezamestnaným vhodné zamestnanie a tlačiť na to, aby ho našli a získali,” dodáva.
Návrhom zákona sa podľa hovorcu ministerstva práce Michal Stuška neruší povinnosť úradu pracovať s uchádzačmi o zamestnanie a poskytovať im pomoc pri hľadaní zamestnania. “Návrh len odstraňuje zákonom stanovenú pravidelnú jednomesačnú lehotu kontaktov, pri ktorých mal uchádzač o zamestnanie povinnosť preukazovať aktívne hľadanie si zamestnania. Stanovovanie kontaktov tak bude v priamej pôsobnosti úradu, ktorý si určí kontakty s uchádzačom o zamestnanie podľa potreby,” podotýka.
Plných pracovných miest nie je dosť pre všetkých
Beblavý zároveň kritizuje zrušenie možnosti pre nezamestnaných vedených v evidencii úradov práce privyrobiť si na dohodu, pričom túto možnosť iba v minulom roku využilo 68.260 ľudí. “Považujeme za nesociálne a nedomyslené umelo vytláčať tieto osoby z evidencie. Samo ministerstvo uvádza, že v súčasnosti je počet voľných pracovných miest približne 7000, a tak dotknuté osoby sa budú môcť zamestnať len s obrovskými ťažkosťami,” konštatuje.
“Návrhom vznikne na tieto osoby tlak, aby na dohody nepracovali,” dodáva Beblavý. Ako alternatívu opozičný politik navrhuje znížiť hornú hranicu mzdy alebo odmeny pri vykonávaní zárobkovej činnosti na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo na základe iného právneho vzťahu a pre prípady nelegálnej práce zavedenie špeciálnych kontrolných mechanizmov pre jej odhaľovanie.
70.000 ľudí pracovalo v roku 2011 na dohodu. Ministerstvo to ale neteší
Ministerstvo sa podľa slov Stušku rozhodlo zrušiť súbeh evidencie na úradoch a práce na dohodu, pretože sa v posledných rokoch toto riešenie ukázalo ako diskriminačné práve voči nezamestnaným. “Enormne totiž narástol počet nezamestnaných, ktorí pracujú na dohody, pričom sa predlžuje aj doba, počas ktorej takto pracujú. Dnes je počet týchto ľudí takmer 70.000, pričom iba za jediný rok, 2011, vzrástol o 50 percent,” upozornil.
Existencia tohto ustanovenia podľa dlhodobých zistení inšpektorov práce umožňuje efektívne kryť nelegálne zamestnávanie. “Znevýhodňuje nezamestnaného, pretože v takejto situácii nič nenúti firmu, aby mu ponúkla riadne zamestnanie hoci aj na čiastočný úväzok. Pracujúci nezamestnaní takto navyše prichádzajú o pracovnoprávnu ochranu, prichádzajú o dôchodkové či nemocenské poistenie. Niektorých ľudí navyše takýto stav po čase uspokojuje a prestávajú mať vôbec záujem o to, aby si našli riadne zamestnanie,” dodáva.
Zmeny v príspevkoch zamestnanosti budú závislé od (korupcie?) úradníkov
Problematické ustanovenia mení ministerstvo práce v novele zákona o službách zamestnanosti, v ktorom okrem iného ruší nárokovateľnosť väčšiny príspevkov v rámci aktívnej politiky trhu práce. “Obmedzujú sa tak najefektívnejšie nástroje, na ktorých sa nedalo “zarábať”. Otvára priestor korupcii a odovzdáva viac ako 100 miliónov eur do rúk miestnych politikov Smeru a ich spojencov,” zdôrazňuje Beblavý.
Vysvetľuje, že zákon od roku 2004 dáva žiadateľom o osem kľúčových dotácií právny nárok na ne, ak splnia podmienky. “Ide o najefektívnejšie nástroje na tvorbu pracovných miest v krajine, kde jedno miesto stojí 2000 až 3000 eur, zatiaľ čo investičné stimuly bežne stoja desaťkrát až dvadsaťkrát toľko,” podotýka s tým, že rezort navrhuje zánik nárokovateľnosti a pridelenie rozhodovania komisiou. “Rovnaký systém fungoval do roku 2004 a bol spojený s výraznou mierou korupcie a klientelizmu,” uvádza.
“Môžeme sa len pýtať, prečo efektívnosť a adresnosť vynaložených verejných prostriedkov prekáža časti opozície, zrejme ide výlučne o opozičnú ‘obligatórnosť’ kritiky všetkého,” reaguje hovorca ministerstva Michal Stuška. Vysvetľuje, že prechod od obligatórnosti na fakultatívnosť príspevkov niektorých nástrojov sa navrhuje najmä za účelom posilnenia kompetencií úradov pri riešení špecifických problémov nezamestnanosti vo svojom územnom obvode.
.JPG)
