Bratislava 13. decembra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Ľudia s mentálnym postihnutím potrebujú pomoc, keď sa chcú začleniť a fungovať v spoločnosti. Predstavitelia Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR ich učia o ich právach aj povinnostiach, tomu, ako sa rozhodovať, a sebaobhajovaniu
„Musia spoznať sami seba a nemať príliš nízke ani prehnané sebavedomie. V rámci kurzov sebaobhajovania momentálne máme dve skupiny, ktoré sa stretávajú raz za týždeň,“ priblížila pre TASR riaditeľka ZPMP Iveta Mišová. „Preberajú rôzne témy, týkajúce sa vzťahov, komunikácie, volieb, zamestnávania, bývania,“ hovorí. Verejnosť by sa podľa nej často čudovala, aké témy zaujímajú týchto ľudí. Z niektorých sa po rokoch tréningu podľa nej prirodzene vytvoria vodcovia, ktorí potom hovoria aj za ostatných.
Podľa Mišovej by sa mal zmeniť prístup spoločnosti k ľuďom s mentálnym postihnutím, lebo sa ešte stále stretávajú s veľkými predsudkami. „Nemali by sme ich príliš chrániť, ale dať im príležitosť robiť aj chyby,“ hovorí. „Tiež zabezpečiť, aby deti s mentálnym postihnutím mohli chodiť do školy. Inkluzívne vzdelávanie na dieťa kladie iné nároky a aj okolie ho vníma prirodzene a učí sa s ním komunikovať. Nie je dobré segregovať ľudí s mentálnym postihnutím v rôznych zariadeniach,“ tvrdí riaditeľka ZPMP.
Deti, ktoré dospejú v segregovanom prostredí, podľa nej nevedia správne komunikovať a spoločnosť nevie komunikovať s nimi. Ak však človek s mentálnym postihnutím dostane šancu, dokáže robiť aj niečo užitočné pre spoločnosť.
Tretieho decembra boli v parlamente prvýkrát traja sebaobhajcovia informovať o novembrovom celoslovenskom stretnutí sebaobhajcov, na ktorom sa zúčastnili aj partneri z Českej republiky. Na stretnutí sa zišlo 54 sebaobhajcov s asistentmi a odborníkmi, ktorí hovorili o potrebe nezávislého života, reformy opatrovníckej starostlivosti, ktorá podľa zástupcov ZPMP trvá už desať rokov. Tiež osobného rozhodovania i asistencie.
Mišová hovorí, že osobná asistencia je v zákone dobre formulovaná, v praxi sa však na niektorých miestach Slovenska stáva, že podľa úradníkov človek s mentálnym postihnutím nemá nárok na asistenciu. „Problém je aj to, že na asistenta nemá nárok človek, ktorý je v zariadení. Keď chce ísť napríklad do kina, sám to nezvládne a zamestnancov nie je dosť, tak nemá ako,“ vysvetľuje.
„Jeden zo sebaobhajcov z Prahy robí v IT firme, pracuje so sociálnymi sieťami a dokonca robí logistiku na akciách, seminároch alebo školeniach ktoré organizujú,“ povedala. Ľudia s mentálnym postihnutím sú podľa nej rozmanitá skupina. „Niektorí, ale nie všetci, potrebujú pri práci pracovného asistenta,“ uzavrela riaditeľka ZPMP.