Právna norma z dielne Miroslava Číža, Dušana Jarjabka (obaja Smer-SD), Eleméra Jakaba, Irén Sárközy (obaja Most-Híd), Magdalény Kuciaňovej a Radovana Baláža (obaja SNS) hovorí, že orgány činné v trestnom konaní viac nemajú byť povinné vybavovať anonymné podnety, a že trestné oznámenie viac nebude možné podať anonymne. Za anonymné podanie sa má považovať aj také, ktoré je označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa.

“Stále platí a musí platiť, že policajt začne trestné stíhanie aj v prípade, ak sa dozvie o skutočnostiach, ktoré odôvodňujú jeho začatie, aj inak ako z trestného oznámenia. Teda si nemyslím, že by anonymné podnety mohli ignorovať. Budú musieť konať, ak podnet bude obsahovať skutočnosti, ktoré odôvodňujú začiatok trestného konania. Táto novela môže pre nich priniesť neistotu, kedy sa tým zaoberať majú a kedy nie. Zásada oficiality platí stále,” zdôraznila Žitňanská.

Myslí si, že väčším problémom, ako sú anonymné podnety, je fakt, že ľudia nenahlasujú niektoré typy trestnej činnosti, najmä korupčné či násilie v domácnosti. “Nemáme totiž vytvorenú dostatočnú infraštruktúru, aby sa cítili chránení. Toto je väčší problém ako ten, že niekedy prídu anonymy, ktoré sú akoby súčasťou vybavovania si účtov,” dodala.

Spoluautor novely Jarjabek pre TASR reagoval, že v prípade Žitňanskej ide o právny názor, on ale právnikom nie je. “Nie je pravda, že sa nebude prešetrovať žiaden anonymný podnet. Ide len o to, aby sa nezneužívali. Nie každý anonym sleduje cieľ vyšetriť problém, na ktorý poukazuje,” uviedol.

Jarjabek si nemyslí, že by ľudia mohli mať strach podpísať sa napríklad pod trestné oznámenie na svojho nadriadeného. “Ja som ten strach nikdy nemal, ak som presvedčený, že robí činnosť v rozpore so zákonom. Ak sa skrývam za anonym, čo urobím? Opľujem a odídem? Mne tá anonymiáda nesedí. Aj sociálne siete sú plné nenávisti a špiny. Tam namiesto dôkazov sa musí dotknutý vyviňovať. Prezumpcia neviny sa nám stratila kdesi veľmi ďaleko. Vďaka anonymom sa očisťujete z čohosi a nemáte sa ani voči komu očisťovať. Ide nám o zamedzenie takýchto hier,” ozrejmil.

Novela sa však nepozdáva ani členovi ústavnoprávneho výboru Ondrejovi Dostálovi (SaS), podľa ktorého je to krok smerujúci k ochrane páchateľov korupcie. “Anonymné trestné oznámenia nezvyknú ľudia dávať, keď im vykradnú byt, ale vo zvýšenej miere práve v situácii, keď sa dozvedia o korupcii, alebo inom zneužívaní moci verejnými činiteľmi. Na Generálnej prokuratúre SR, ministerstve spravodlivosti, úrade vlády a ďalších verejných inštitúciách existujú protikorupčné telefonické a e-mailové linky, ktoré umožňujú občanom ohlásiť podozrenie z korupčného správania aj anonymným spôsobom,” podotkol. Schválenie koaličného návrhu by však podľa jeho slov umožnilo orgánom činným v trestnom konaní, aby sa nezaoberali ani podnetmi, z ktorých vyplýva, že mohol byť spáchaný trestný čin a dokonca obsahujú aj informácie, na základe ktorých by sa to dalo overiť. “Úplne bude stačiť, ak bude podnet anonymný,” dodal s vierou, že návrh skupiny poslancov vládnej koalície schválený nebude.

Hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová v reakcii pre TASR uviedla, že rezort “navrhované zmeny analyzuje a v tejto súvislosti prebehne aj odborná diskusia s generálnou prokuratúrou”.

Koaličný návrh hovorí, že ak to orgán činný v trestnom konaní alebo súd považuje za potrebné, môže anonymné podanie odstúpiť na prešetrenie jeho obsahu príslušnému orgánu verejnej moci, vykonať vlastné šetrenie, alebo ho môže založiť do spisu v trestnej veci, s ktorou obsah anonymného podania súvisí.

Súčasný Trestný poriadok hovorí, že prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Koaliční poslanci tvrdia, že chcú svojou novelou posilniť vlastnú rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri anonymných podaniach.

Podľa nich zrušenie doterajšej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať aj anonymné podania a podania označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa, prispeje na jednej strane k zefektívneniu ich činnosti a na strane druhej k ochrane dotknutých osôb pred šikanóznymi anonymnými podaniami.

Na margo anonymného trestného oznámenia predkladatelia uviedli, že ak ho je potrebné doplniť, orgán činný v trestnom konaní nemôže postupovať zákonom ustanoveným spôsobom, teda oznamovateľa nemôže predvolať na doplnenie alebo spresnenie trestného oznámenia. “Nemôže si od neho vyžiadať potrebné písomné podklady, ani ho v zákonom ustanovenej lehote informovať, akým spôsobom bola vec ukončená. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa eliminuje zbytočná zaťaženosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovaním rôznych neopodstatnených anonymných podaní,” argumentujú poslanci.