Môj profil 
Predplatné
“Vďaka ústave sme mali dosť času na to, aby sme pripravili celý komplex medzinárodných zmlúv, ktoré museli vstúpiť do platnosti v tom istom období,” zdôraznil Fogaš, ktorý zároveň pripomenul, že ústava sa pripravovala v zložitom a hektickom období, v ktorom neustále rezonovali aj myšlienky čechoslovakizmu a zotrvávania na myšlienke federácie. “Existovali predsa aj vyhlásenia zodpovedných federálnych politikov, ktorí vyhlásili, že na obranu federácie bude použitá armáda. Z toho naskakovala husia koža,” pripomenul Fogaš.
To, že sa napokon federácia rozpadla, nemožno podľa Fogaša hodnotiť ako výsledok personálnej nezhody medzi Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom. Fogaš je presvedčený, že v tom čase už nebolo možné dohodnúť model spoločného štátoprávneho usporiadania.
Keďže ústavu prijali 1. septembra a do platnosti vstúpila o mesiac neskôr, teda ešte v čase existencie federácie, musel tento fakt riešiť aj samotný dokument. Niektoré ustanovenia nezačali platiť hneď, ale až od 1. januára 1993. “Napríklad otázky súvisiace s colným územím, menou či obranou boli upravené tak, aby nadobudli účinnosť až od 1. januára,” vysvetlil Fogaš.
Strana demokratickej ľavice, ktorú v tom čase zastupoval, sa podľa neho pričinila o to, že sa do textu ústavy dostali ľudské práva v rozšírenej podobe, vrátane sociálnych práv. Spolu so “zelenými” presadili aj to, aby sa ekonomický model Slovenskej republiky definoval ako sociálne a ekologicky orientované trhové hospodárstvo. Fogaš spomína, že niektorí predstavitelia pravice mali podľa neho predstavu, že sa do ústavy preberie listina základných práv a slobôd, ktorá bola federálnym zákonom. “Ale ja som si pamätal, ako táto listina vznikala, ako tam boli návrhy, aby neobsahovala žiadne sociálne práva, len politické. Naša strana mala záujem, aby ústava obsahovala zakotvenie základných práv a slobôd v oblasti politickej, sociálnej aj v oblastiach súvisiacich s vývojom ekonomiky,” tvrdí Fogaš.
K textu ústavy bolo podľa Fogaša predložených tristo pripomienok. “Značná časť z nich mala legislatívno-technický charakter a bola akceptovaná. Niektoré mali zásadný význam, napríklad tá, ktorá odkladala účinnosť niektorých ustanovení,“ pripomenul.
Spomenul, že v procese diskusie a hľadania definitívneho textu priamo na pôde parlamentu sa okrem iného zmenil aj názov slovenského zastupiteľského zboru zo Slovenskej národnej rady na Národnú radu Slovenskej republiky. “Vtedajšia Slovenská národná strana presadzovala ako názov zastupiteľského zboru ‘snem’, ako to bolo za Tisovho štátu. Boli sme zásadne proti tomu, aby sa čo i len slovom oživovali myšlienky a väzby na vojnový štát. V parlamente potom vznikla debata o tom, že vo viacerých iných štátoch existujú ich národné rady a tento kompromis bol napokon prijatý,” vysvetlil Fogaš.
Hoci sa v posledných rokoch sporadicky diskutuje o tom, či by sa nemali začať práce na texte úplne novej ústavy, Fogaš s revidovaním najvyššieho právneho predpisu nesúhlasí, vychádza z presvedčenia, dokument z roku 1992 označuje za “vysoko demokraticky formulovanú ústavu”. „Som hlboko presvedčený, že aj keď si život vyžiadal v priebehu času nejaké zmeny, dnes platný text je funkčný a umožňuje všetkým orgánom štátnej moci výkon svojich kompetencií,” uzavrel.
.JPG)
.jpg)
