Bratislava 17. októbra 2021 (HSP/Foto:Pixabay)
V rámci šoubiznisu a popkultúry začínajú čoraz viac panovať pravidlá politickej korektnosti a aktuálne liberálne trendy. A tak sme sa dočkali aj toho, že kľúčová postava komiksu o Supermanovi, syn Clarka Kenta a Lois Laneovej Jon má byť zobrazený ako bisexuál. Pred niekoľkými dňami to oznámili predstavitelia DC Comics
Nebudeme si nahovárať, že komiksy sa prispôsobujú politickým trendom len v poslednej dobe. Ideologické tendencie sa objavovali v komiksoch už aj v minulosti. Trebárs samotný Superman vo svojich začiatkoch, v tzv. zlatej ére, ktorá sa týkala 30. a 40. rokov minulého storočia, bol štylizovaný do úlohy akéhosi ľavicového bojovníka za spravodlivosť, keď jeho protivníkmi boli majitelia zbrojoviek, skorumpovaní biznismeni či politici.
Omnoho väčšmi zjavnou ideologickou tendenciou však napríklad bolo, keď v komikse z 80. rokov vymenoval ajatolláh Chomejní Jokera, Batmanovho protivníka, za veľvyslanca Iránu v OSN. To sa stalo práve v čase veľkého politického napätia medzi USA a Iránom.
Nemožno teda povedať, že snaha presadiť LGBT ideológiu je pokusom „pošpiniť“ dobrodružný svet komiksu ideológiou, lebo ideológia tam bola prakticky stále.
Je zároveň jasné, že pokiaľ sa takáto tendencia objavila v Spojených štátoch, tento kultúrny vplyv bude prúdiť aj k nám. Štáty Vyšehradskej štvorky a strednej Európy si ešte do istej miery pestujú svoj konzervativizmus a oddanosť svojim tradíciám. Uvidíme dokedy.
Je isté, že úplne sa takýmto kultúrnym vplyvom nevyhneme, ako aj to, že tieto vplyvy tu už v nejakej miere sú. Pokiaľ sa však objavia v súvislosti s ikonickou postavou ako je populárny Superman, ide tu o dôležitý symbolický moment prenikania LGBT ideológie. Nie každá komiksová či popkultúrna postava je natoľko vplyvná pokiaľ ide o kultúrne trendy, Superman však takouto postavou je.
Veľa špekulácií bolo aj ohľadne Jamesa Bonda, fiktívneho agenta 007, ktorý opäť vstupuje aj do našich kín posledným filmom, v ktorom ho hrá Daniel Craig – Nie je čas zomrieť. Aj tu sa hovorilo o černošskom či dokonca ženskom stvárnení postavy. A aj tu hovoríme o mimoriadne vplyvnej literárnej a filmovej postave.
Popkultúra je veľmi špecifické ideologické a politické bojisko. Zasahuje mysle ľudí, predovšetkým tých mladých, ktorí ešte majú tendenciu pomerne nekriticky prijímať nové názory a trendy. Jazykom dnešných politrukov by sme mohli povedať, že aj Superman je vlastne nástrojom hybridnej vojny.
Tu nemá príliš veľký zmysel Supermana či podobné zideologizované postavy bojkotovať či zakazovať. Nie sme vo svete studenej vojny spred roka 1989. Myšlienky dnes voľne prúdia krajinami cez internet a mocným tohto sveta sa to síce do istej miery nepáči a tak by chceli ten internetový priestor ešte väčšmi ovládať a cenzurovať – ale toto bude ešte aj pre nich beh na dlhé trate. Internet ešte zostane nejaký čas určitým ostrovom slobody.
Kľúčom k prekonávaniu slepého preberania ideologických šablón z dekadentného progresivisticky ladeného Západu je skôr podporovanie domácej kultúry. Pochopiteľne však takej, ktorá bude domácou aj svojim obsahom a nielen tým, že vznikla na Slovensku. Pod súčasnou ministerkou kultúry, ktorá je piatym kolesom na voze, sa takáto tendencia bude presadzovať ťažko. Ale je to jediná skutočná cesta.
Cestou nie je jednostranné negovanie kultúrnej dekadencie, ale skôr ponúknutie alternatívy k nej.
Ideologický globalizmus a kolonizáciu nie je možné zastaviť. Je však možné aj v týchto časoch zostať hrdými a vnútorne slobodnými ľuďmi. Držme si všetci na Slovensku palce, nech sa nám to podarí!
Ladislav Kováčik