Lekárske odborové združenie sa obráti na Generálnu prokuratúru SR v súvislosti s financovaním nemocníc

Predseda LOZ Peter Visolajský poukázal na to, že 12 štátnych nemocníc na Slovensku za minulý rok vyprodukovalo nový dlh 272 miliónov eur s tým, že ich celkový dlh je 1,4 miliardy eur. Zároveň nesúhlasí s tým, že by štátnym nemocniciam klesla produkcia. „Produkcia v štátnych nemocniciach stúpa napriek tomu, že celosvetovo počet hospitalizácií klesá vo vyspelých krajinách,“ podotkol Visolajský, ktorý sa pritom odvolával na správu Najvyššieho kontrolného úradu SR. Pokračoval, že produkcia klesá najmä súkromným nemocniciam, ktoré sú napriek tomu ziskové, hoci ošetria menej pacientov. Zisk súkromných nemocníc bol podľa jeho slov za minulý rok 88 miliónov eur.

Visolajský tiež kritizoval, že súkromné nemocnice dostávajú od poisťovní vyššie úhrady za zdravotnícke výkony, ako tie štátne. „Ministerstvo zdravotníctva SR, Útvar hodnoty za peniaze, Najvyšší kontrolný úrad SR sa zhodli, že dáta o financiách nemocníc sú rovnaké a hovoria o tom, že štátne fakultné univerzitné nemocnice sú podfinancované na úkor súkromných nemocníc, ktoré dostávajú viac, ako by mali podľa tých výpočtov, a preto im vzniká takýto obrovský dlh,“ vysvetlil Visolajský.

Podľa šéfa lekárskych odborov bolo minulý rok prvýkrát v histórii SR dostatok zdrojov, aby pokryli všetky náklady nemocníc a mali vyrovnaný rozpočet, napriek tomu štátne nemocnice vyprodukovali dlh. „My tu máme správu z ministerstva zdravotníctva, že ak by peniaze pre nemocnice boli rozdelené spravodlivo, tak sa nemuseli zadlžiť. Napriek tomu narástol dlh o 272 miliónov eur, ktorý budeme my platiť, a pán minister Kamil Šaško (Hlas-SD) je ticho. Šokujúce je, že je ticho vláda, ktorá toto musí vedieť a toto je vládny dokument z Ministerstva zdravotníctva SR,“ zdôraznil Visolajský.

LOZ sa chce pre tieto údaje stretnúť s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Dôvodom stretnutia je podľa Visolajského slov prebrať ďalší postup, ako môžu v tejto veci konať a pomôcť tomu, aby sa peniaze zo zdravotného poistenia použili na liečbu chorých a nekončili „vo vačkoch“ finančných skupín.

Poslanec Národnej rady SR Marek Krajčí (Slovensko-Za ľudí) v tejto súvislosti tvrdí, že štát a ministerstvo zdravotníctva dlhodobo umožňujú súkromným finančným skupinám pôsobiacim v nemocničnom sektore dosahovať zisky na úkor štátnych nemocníc. Dokazujú to podľa neho dáta, ktoré v pondelok zverejnili lekárski odborári a ktorými sa rozpadol mýtus o efektívnom hospodárení súkromných nemocníc.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v reakcii pre TASR poukázalo na memorandum o nastolení spravodlivosti vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti z júna 2025, ktoré podpísal rezort spolu so zdravotnými poisťovňami, Asociáciou štátnych nemocníc a Asociáciou nemocníc Slovenska. Práve toto memorandum bolo reakciou na dlhodobú nevyrovnanosť vo financovaní zdravotnej starostlivosti. Jeho základným cieľom bolo nastoliť spravodlivosť vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti na základe dosiahnutého objemu produkcie a pri dodržaní platných základných sadzieb CKS.

„Aj keď memorandum predpokladá trojročnú dobu implementácie, napríklad VšZP už v roku 2026 financuje zdravotnú starostlivosť takmer výlučne na základe objemu produkcie a platnej základnej sadzby CKS. Konkrétne objemy úhrad tak závisia primárne od objemu dosiahnutej a uznanej produkcie,“ skonštatoval komunikačný odbor MZ SR.

Ministerstvo zároveň podotklo, že základná sadzba CKS pre nemocnice 3. úrovne (všeobecné nemocnice 3 podľa DRG skupín) je v roku 2026 na úrovni 3829 eur za jednotku produkcie. Od roku 2023 tak podľa neho došlo k zvýšeniu platieb za jednotku produkcie o viac ako 70 percent. Do DRG skupiny „všeobecné nemocnice 3” patria okrem štátnych zariadení aj štyri neštátne.

Na tvrdenia LOZ reagovala aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), podľa ktorej združenie vychádza zo zastaralých dát, nie zo súčasnosti. Ide totiž podľa nej o pravidelný prehľad výsledkov za rok 2025, ktorý Centrum pre klasifikačný systém (CKS) dostáva od zdravotných poisťovní a poskytovateľov za účelom priebežnej kultivácie DRG systému a následne je doplnený o subjektívnu interpretáciu zo strany CKS a LOZ.

Asociácia zároveň opakovane pripomína, že združuje 77 nemocníc, pričom súkromné nemocnice tvoria len približne tretinu. Tvrdenia o plošnom zvýhodňovaní „súkromných nemocníc“ tak podľa nej nezodpovedajú reálnej štruktúre členskej základne asociácie.

„Pán Visolajský sa opakovane odvoláva na údaje z minulosti, ignoruje súčasnú realitu a zásadné zmeny, ktoré nastali vo financovaní nemocníc združených v ANS v roku 2026. Aktuálne zmluvné vzťahy platné v roku 2026 stanovujú, že 40 až 100 percent produkcie týchto nemocníc je hradených za výkon prostredníctvom základnej sadzby CKS. To v praxi znamená, že žiadna z týchto nemocníc nebude v roku 2026 preplatená,“ poznamenal prvý viceprezident ANS Igor Pramuk. Tento fakt sa podľa neho netýka štátnych nemocníc, ktoré majú vyššiu skupinovú základnú sadzbu CKS, neprešli v plnom rozsahu na tzv. full DRG (platbu za výkon), dlhodobo a naďalej sa zadlžujú a pravidelne dostávajú od štátu dodatočné zdroje na kapitálové výdavky.

ANS preto odmieta zjednodušené a zavádzajúce interpretácie, ktoré porovnávajú financovanie nemocníc na základe zastaraných dát bez zohľadnenia zásadných zmien, ku ktorým v systéme financovania došlo. Reálna situácia v roku 2026 je podľa asociácie opačná, ako ju prezentuje LOZ. Zdôrazňuje, že nemocnice ANS fungujú v podmienkach, ktoré vylučujú preplácanie, zatiaľ čo štátne nemocnice zostávajú mimo tohto režimu a ich zadlženie naďalej rastie.