Ruský minister vyhlásil, že nedávne vyhlásenia amerického vedenia o výhradách k zmluve o iránskom jadrovom programe nevyvolávajú “optimizmus ani stabilitu”.

Poznamenal, že Moskva sa v roku 2018 bude snažiť zachovať zmluvu o iránskom jadrovom programe. Upozornil, že Teherán plní všetky svoje záväzky, ktoré preň zo zmluvy vyplývajú.

Lavrov dodal, že keď z Washingtonu začali prichádzať pochybnosti o zmysluplnosti zmluvy o iránskom jadrovom programe, Rusko sa spolu s čínskymi a európskymi účastníkmi jadrových rokovaní snažili Washington upozorniť na riziká tohto kroku a jeho nepredvídateľné dôsledky.

“Žiaľ, naše slová zatiaľ nepadli na správnu pôdu,” vyjadril poľutovanie Lavrov, ktorý však doplnil, že “neprestanem pokračovať v našich snahách”, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby si USA “uvedomili realitu” – že Irán dohodu plní.

Rok 2017 z pohľadu vývoja zahraničnej politiky označil Lavrov za “nie jednoduchý, (keďže) naďalej existovali ohniská napätia v rôznych častiach sveta”. Pripomenul, že v posledných mesiacoch roku 2017 sa “výrazne vyostrila situácia vzhľadom na hrozby, ktoré zazneli z Washingtonu”, vrátane vyhrážok riešiť problém Kórejského polostrova “výlučne cestou (použitia) sily”.

Pokiaľ ide o KĽDR, Lavrov varoval, že dôsledky vojenského riešenia problému Severnej Kórey budú katastrofálne. Rusko a Čína podľa neho naliehajú na zastavenie akýchkoľvek konfliktných krokov zo strany KĽDR, ako aj USA a ich spojencov.
Lavrov dodal, že Moskva je pripravená podporiť priame kontakty USA a KĽDR venované jadrovej otázke na Kórejskom polostrove, a to aj v rámci šesťstranných rokovaní zahŕňajúcich KĽDR, Čínu, Južnú Kóreu, Rusko, USA a Japonsko.

Pripomenul, že Moskva a Peking aktívne spolupracujú na riešení situácie na Kórejskom polostrove. Ide o ich spoločnú iniciatívu, ktorej podstatou je prechod od konfrontácie k politickému urovnaniu problému.

Lavrov spresnil, že “pre začiatok navrhujeme všetkým upokojiť sa a zmraziť akékoľvek konfrontačné kroky” – najmä tie vo vojenskej oblasti: vystreľovanie rakiet, skúšky jadrových zbraní či organizovanie veľkých vojenských cvičení, aké USA v tomto regióne uskutočňujú s Južnou Kóreou i Japonskom.

Lavrov s poľutovaním dodal, že snahy i zmiernenie napätia na Kórejskom polostrove narážajú na prekážky.

Ako príklad uviedol vyhlásenie USA, že vojenský zásah voči KĽDR je takmer nevyhnutný. Lavrov konštatoval, že katastrofálne následky takejto “avantúry” si všetci uvedomujú. Upozornil však súčasne, že v situácii, keď sa už vytvárali podmienky na prechod k dialógu o urovnaní situácie na Kórejskom polostrove, v drvivej väčšine prípadov nasledovali provokácie v podobe veľkých vojenských cvičení v blízkosti Severnej Kórey, ktoré vyvolali ďalšiu špirálu napätia.

Lavrov: USA a Západ strácajú svoje dominantné postavenie

Téma vzťahov Ruska a USA bola jednou z hlavných tém tlačovej konferencie Lavrova o hodnotení výsledkov ruskej diplomacie za rok 2017. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.

Podľa Lavrova Spojené štáty a “historický” Západ strácajú svoje dominantné postavenie, ktorému sa tešili najmenej päť storočí”. Uviedol, že vo svete sa objavili nové centrá ekonomickej a finančnej sily a politického vplyvu.

Vysvetlil, že v danej situácii treba medzinárodný systém prispôsobiť, aby sa tieto nové mocenské centrá mohli zapojiť do dialógu na báze rovnoprávnosti. Podľa neho sa Washington snaží zastaviť zmenšovanie svojho vplyvu v svetovej politike.

Spojené štáty sa však podľa neho utiekajú k metódam, ktoré sú nelegitímne. V tejto súvislosti Lavrov vyjadril poľutovanie, že USA a ich spojenci sa v zahraničnej politike naďalej riadia výlučne “jazykom ultimát, a nechcú akceptovať realitu vznikajúceho multilaterálneho sveta”.

Lavrov dodal, že ” najväčšiu “zásluhu” na súčasnom stave vzťahov USA a Ruska má americké vedenie, a to “démonizovaním Ruska”. Uviedol, že Moskva “nemôže neodpovedať na nepriateľské kroky” Spojených štátov. Upozornil pritom, že Moskva to vždy “robí primerane, nie bezohľadne, zub za zub”.

Podľa Lavrovovho názoru sa administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa bojí “čestnej konkurencie” na medzinárodnej scéne, a to v celom rade oblastí napr. v energetike či zbrojárstve. Tieto snahy sú podľa Lavrova síce pochopiteľné, ale “konkurovať si treba čestne, a nie zakazovať krajinám tretieho sveta, aby nakupovali ruskú produkciu, a to pod hrozbou, že (USA) na ne uvalia sankcie”.

Na otázku, či ľutuje, že voľby v USA vyhral Trump, a nie demokratka Hillary Clintonová, Lavrov odpovedal, že “úlohou diplomacie nie je ľutovať, čo sa stalo”. “Pracujeme s faktami (…), preto robíme všetko pre záujmy Ruska za súčasných podmienok,” vyhlásil Lavrov.

Podľa Lavrovovho názoru plány Spojených štátov, ktoré sa týkajú vytvorenia bezpečnej zóny v pohraničí Sýrie svedčia o tom, že Washington nemá záujem na územnej celistvosti Sýrie. Lavrov vyhlásil, že túto zónu majú podľa predstáv Washingtonu kontrolovať zrejme sily lojálne Spojeným štátom a pod ich vedením.

Podľa Lavrova však tieto snahy vyvolávajú obavy, že ide o kurz smerujúci k rozdeleniu Sýrie. Dodal, že Rusko spolu s Tureckom a Iránom očakávajú od USA v tejto veci vysvetlenie.

Ruský minister pripomenul opakované ubezpečovanie amerického ministerstva zahraničných vecí, že jediným cieľom prítomnosti USA v Sýrii je likvidácia teroristov.

Podľa Lavrovovho názoru Spojené štáty nenapomáhajú riešiť konflikt v Sýrii, “ide im skôr o zmenu režimu v Damasku”. Dodal, že týmto cieľom sa administratíva Donalda Trumpa nijako nelíši od jeho predchodcu Baracka Obamu.