Môj profil 
Predplatné
Pre Slovensko je podľa neho dôležité, aby nový predseda EK, ako aj celá komisia kládli dôraz na podporu jednotného trhu a rázne obhajovanie štyroch základných slobôd EÚ, do ktorých spadá voľný pohyb osôb.
Ako Lajčák pokračoval, k hlavným prioritám patrí ekonomický rast a tvorba nových pracovných príležitostí. “Treba uplatniť racionálny pohľad na klimatické ciele, taký, ktorý nepodkope konkurencieschopnosť európskeho priemyslu,” dodal. Ďalšími úlohami sú podpora striktného uplatňovania princípu subsidiarity a flexibilné pristupovanie k čerpaniu eurofondov.
Zdôraznil, že poslaním európskych inštitúcií musí byť efektívnejšia a konkurencieschopnejšia únia, ktorá je súčasne pochopiteľnejšia a bližšia občanom. Lajčák si nemyslí, že EÚ potrebuje všetko regulovať, ako poznamenal, neznamená to však, že každá harmonizácia je automaticky zlá. “Jej zmyslom by malo byť veci v EÚ zjednodušiť, šetriť čas a peniaze občanom a podnikateľom. Subsidiarita by mala zostať nosným princípom EÚ nielen na papieri, ale v realite. Čo možno rozhodnúť bližšie k občanovi na miestnej úrovni alebo na úrovni členských štátov, musí byť rozhodnuté práve tam,” podčiarkol.
Nové zloženie Európskeho parlamentu (EP) je podľa neho vysvedčením od občanov za to, ako Európa zvládala krízy ostatného obdobia, predovšetkým finančnú a ukrajinskú. Za dôležité považuje, aby po týchto krízach nenasledovala ďalšia, a to inštitucionálna.
Upozornil, že pri formovaní novej komisie a hľadaní jej predsedu sa stretáva mnoho záujmov, nemalo by sa pritom ale zabudnúť na občanov. “V čase, keď očakávajú riešenia, by hašterenie medzi európskymi inštitúciami, respektíve medzi členskými štátmi bolo tou najhoršou odpoveďou a len by potvrdilo skepsu európskeho voliča, ktorá sa odrazila v ostatných voľbách,” zdôraznil s tým, že občania očakávajú rozhodnosť a riešenia konkrétnych problémov.
“Potrebujeme sformovať nové inštitúcie čím skôr, aby sme mohli začať formovať nové európske politiky a aby sme čím skôr dokončili prácu, ktorú sa nám nepodarilo dokončiť v minulom období. A nie je jej málo,” vyhlásil Lajčák. Jedným z nich je napríklad projekt skutočnej hospodárskej a menovej únie.
Na základe Lisabonskej zmluvy by mali lídri EÚ pri hľadaní kandidáta, ktorý vo funkcii nahradí súčasného šéfa komisie Josého Manuela Barrosa, brať do úvahy výsledky volieb do EP. Ich víťazom sa stali európski ľudovci, ktorí získali 221 mandátov v 751-člennom zbore.
Ich kandidát Jean-Claude Juncker však na nedávnom mimoriadnom povolebnom summite Európskej rady nezískal dostatočnú podporu členských krajín. Proti bol napríklad britský premiér David Cameron. Rada ale odsúhlasila mandát svojmu šéfovi Hermanovi Van Rompuyovi, aby komunikoval s Európskym parlamentom o ďalšom postupe pri hľadaní nového šéfa komisie.
O ňom by mali rozhodnúť premiéri a prezidenti členských štátov na summite EÚ 26. a 27. júna v Bruseli. Následne bude o navrhnutom kandidátovi hlasovať EP na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu v polovici júla.
ru
.jpg)
.JPG)
