Môj profil 
Predplatné
“Vo všeobecnosti panuje hodnotenie, že toto 72. VZ OSN patrí k najťažším. V prvom rade preto, že sa zmenili vonkajšie okolnosti, multilateralizmus a systém pravidiel, ktorý je univerzálne rešpektovaný, je momentálne pod útokom, čiže o to dôležitejšie je, aby sme ukázali, že OSN má svoje miesto a je dôležité pre všetkých. Stanovil som si štyri priority pre tento rok a dnes už môžem povedať, že sme všetky splnili,” uviedol pre TASR v utorok na pôde OSN súčasný predseda Valného zhromaždenia, ktorému končí mandát v septembri.
V rámci priority dôležitosti mieru a prevencie konfliktov organizoval v apríli na pôde OSN podujatie na vysokej úrovni, ktoré malo podľa jeho slov veľký úspech. “Viac ako 130 krajín vystúpilo, mali sme tu šesť hláv štátov a vlád, viac ako 30 ministrov a viac ako dva a pol dňa sa o tejto téme diskutovalo veľmi konkrétne. Bolo to v podstate od septembrového VZ OSN najväčšie podujatie. No a dohodli sme sa, že OSN sa bude tejto téme venovať každoročne,” spresnil Lajčák.
V oblasti migrácie VZ OSN dostalo za úlohu pripraviť dokument, Globálny kompakt pre migráciu, ktorého znenie schválilo v piatok (13.7.). “Samotný dokument by mal byť formálne schvaľovaný v Maroku v decembri. Je to vôbec prvý dokument, ktorý sa venuje téme migrácie. Napriek tomu, že migrácia je niečo, s čím sa všetci stretávame, nemáme k dispozícii ani jeden dokument. Čiže toto je nejaký rámec. Ide o právne nezáväzný politický dokument, súbor odporúčaní, ktorých cieľom je uvedomiť si, že migrácia je realita,” uviedol. Zároveň dodal, že dokument nehodnotí migráciu ako dobrý alebo zlý jav, ale pristupuje k nej fakticky.
“Dokument sa snaží nájsť rovnováhu, aby ľudia len kvôli tomu, že boli nútení opustiť svoje domovy, neboli zneužívaní, neboli porušované ich elementárne ľudské práva aj ľudská dôstojnosť. Zároveň však plne rešpektuje suverenitu štátov a ich výlučné právo rozhodovať, kto môže a nemôže vstúpiť na ich územie,” dodal.
V otázke agendy udržateľného rozvoja organizoval tri veľké podujatia venované vode, mládeži a hľadaniu finančných zdrojov pre napĺňanie tejto agendy. V reformnej oblasti prebieha niekoľko procesov, pričom Lajčák víta, že sa VZ OSN podarilo schváliť aj tri reformné návrhy generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa.
Popri týchto aktivitách Miroslav Lajčák predstavil na pôde OSN novinku – ranné dialógy s predsedom Valného zhromaždenia. “Cieľom je poukázať na to, že napriek tomu, že hodiny a hodiny sa tu každý deň trávia rokovaniami, chýba reálny dialóg,” uviedol.
Za najdôležitejšie počas svojho funkčného obdobia ako predseda VZ OSN považuje podporu multilateralizmu, dialógu a agendu mieru. “Osobne s mojím pozadím ako profesionálny diplomat a minister zahraničných vecí som mal a mám silný pocit, že akoby agenda mieru, hlavne prevencie konfliktov, bola trošku v pozadí, a chcel som ju zvýrazniť,” doplnil.
Miroslav Lajčák nemá pocit, že by počas svojho funkčného obdobia niečo nedotiahol do konca. Je presvedčený, že vďaka svojmu pôsobeniu zviditeľnil Slovensko v prostredí OSN. “Ak neskromne poviem, že naše pôsobenie tu je vnímané pozitívne, tak je to pozitívum pre Slovensko,” uzavrel.
Lajčákovi zostávajú posledné týždne v OSN, nahradí ho Ekvádorčanka Espinosová
Ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi (nom. Smeru-SD) zostávajú posledné týždne vo funkcii šéfa Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN). Nahradí ho ekvádorská ministerka zahraničných vecí María Fernanda Espinosová Garcésová, ktorá bude od septembra predsedníčkou 73. Valného zhromaždenia OSN.
Lajčák sa už niekoľkokrát s Espinosovou Garcésovou stretol. Dosluhujúci šéf VZ OSN jej odporúčal, aby nestrácala čas a začala si budovať dobrý tím. “Pretože kľúčom k úspechu predsedu VZ je kvalitný tím,” povedal pre TASR Lajčák, ktorý si svoj tím pochvaľuje. Odporúčal jej tiež, aby si vyjasnila svoje priority a témy rokovania VZ OSN a tiež, aby riešila otázku financovania mimo rozpočtu OSN. Espinosovej Garcésovej dal aj zákulisné rady. “Mám záujem, aby bola úspešná, a aby tu bola kontinuita,” doplnil. Čakajú ich ešte ďalšie stretnutia.
Funkcia predsedu VZ OSN sa každý rok obsadzuje na základe rotácie predstaviteľov z piatich geografických skupín štátov: africkej, ázijskej, latinskoamerickej, východoeurópskej, západoeurópskej a ďalších štátov.
Lajčák sa funkcie v OSN ujal 12. septembra 2017 na 72. zasadnutí VZ OSN. Šéfa slovenskej diplomacie do funkcie predsedu zvolili zástupcovia členských štátov OSN 31. mája 2017. Mandát sa mu skončí v septembri 2018. Zástupca SR získal túto vysokú pozíciu v systéme OSN vôbec po prvý raz. Predseda VZ OSN je protokolárne najvyššou funkciou v systéme svetovej organizácie a reprezentuje všetkých 193 členských krajín.
Miroslav Lajčák sa narodil 20. marca 1963 v Poprade. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, študoval aj na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Vzdelanie si doplnil aj v Európskom centre pre bezpečnostné štúdie Georga C. Marshalla v nemeckom Garmisch-Partenkirchene.
Diplomatickú kariéru odštartoval v Rusku na Veľvyslanectve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a neskôr Veľvyslanectve Slovenskej republiky (SR) v Moskve (1991-1993). Pôsobil aj ako osobitný asistent niekdajšieho ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana.
V rokoch 2001-2005 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR pre Juhosláviu (neskôr Srbsko a Čiernu Horu), Macedónsko a Albánsko so sídlom v Belehrade. Na Balkáne pôsobil aj neskôr, od 1. júla 2007 bol vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva a zvláštnym predstaviteľom EÚ v Bosne a Hercegovine.
V januári 2009 sa stal prvýkrát ministrom zahraničných vecí. Funkciu zastával aj v druhej vláde Roberta Fica (2012–2016). Rezortu diplomacie šéfuje doteraz. Miroslav Lajčák je nositeľom Radu juhoslovanskej hviezdy prvého stupňa (2005), Čestného radu Moldavskej republiky (2014) a Radu čiernohorskej veľkej hviezdy (2016).
Valné zhromaždenie je vrcholným orgánom OSN zloženým zo všetkých 193 členských štátov OSN. Každý členský štát má vo VZ OSN bez ohľadu na svoju veľkosť, počet obyvateľov či ekonomickú silu jeden hlas. Pri dôležitých otázkach, týkajúcich sa mieru a bezpečnosti, voľby nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), rozpočtu alebo prijatia nových členov, sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou hlasov; pri ostatných, najmä procedurálnych otázkach, jednoduchou väčšinou prítomných hlasov.
Prvé zasadnutie VZ OSN sa konalo v Londýne v Spojenom kráľovstve v roku 1946. Na zasadnutí sa zišli delegáti z vtedajších 51 členských štátov. Prvým predsedom VZ OSN bol Belgičan Paul-Henri Spaak. Prvé rozhodnutie VZ OSN sa týkalo mierového využitia jadrovej energie a odstránenia zbraní hromadného ničenia.
.JPG)
.jpg)
