Môj profil 
Predplatné
Kurima 25. januára (TASR) – Obyvatelia obce Kurima na severovýchode Slovenska majú radi nielen folklór a divadlo, ale cudzie im nie sú ani remeslá. Niektorí sa venujú vyšívaniu, iní zasa výrobe ozdôb z papiera, hliny, alebo dreva.
Bývalému učiteľovi Tomášovi Mihokovi učarovala pred rokmi keramika. Mimochodom jeho dom stojí priamo pod miestom, kde sa v minulosti ťažila hlina, tá sa však väčšinou používala skôr pri pálení tehál.
Svoju dielňu má v pivnici rodinného domu, kde si zostrojil elektrický hrnčiarsky kruh a murovaná pec na vypaľovanie hlinených nádob je vzadu v záhrade.
"Som síce samouk, ale dostal som sa k tomu tak, že som mal tu neďaleko staršieho kolegu, bol som u neho na návšteve a ten mal kopací kruh. Zaujalo ma to, tak som si aj ja taký zadovážil a v Marhani v bytovke v pivnici som sa začal učiť, bolo to okolo roku 1976," hovorí Mihok.
Už takmer 25 rokov sa predovšetkým venuje výrobe čiernej, takzvanej zadymovanej keramiky. Tá sa páli v uzavretej peci a používa sa na to väčšinou drevo z ihličnatých stromov, ktoré obsahuje veľa živice a tvorí sa veľa dymu.
"To je ešte z čias Keltov, oni najviac robili na našom území tú čiernu keramiku. Tie sadze vlastne nahrádzali glazúru. Zistili, že upchajú póry a dá sa to používať na potraviny, na mlieko, aj na vodu," vysvetľuje hrnčiar.
Keď sa obzriete v jeho dome, krčahy, misky, figúrky či iné výrobky sú všade, dokonca zdobia aj plot okolo pozemku. Dodáva, že keramiku z jeho dielne majú ľudia z mnohých krajín. V minulom roku si ju napríklad domov odniesla učiteľka z USA.
Bývalý ekonóm Adam Dziacky sa venuje zasa práci s drevom. Pred niekoľkými rokmi začal vyrábať drevené betlehemy. Sám o sebe tvrdí, že nie je rezbár, pretože sa špecializuje skôr na maštaľky a domčeky, do ktorých si už ľudia dávajú figúrky sami a to je skôr taká modelárska činnosť.
"K drevu som pričuchol pri bratovi, ktorý bol stolár, najskôr som sa venoval samorastom, potom som začal robiť betlehemčeky. Tých som doteraz vyrobil asi 60," hovorí 75-ročný dôchodca.
Na ich výrobu používa drevo z jedle smreku alebo borovice, vyrába ich doma a väčšinou ich rozmery nepresiahnu 20 x 30 centimetrov. Takmer všetky porozdával známym a priateľom, ale pár z nich zdobí aj kostoly v okolí.
Niektoré však skončili v jeho súkromnom múzeu. To zriadil pán Adam v dome, ktorý zdedil, trochu ho poopravoval a postupne sem začal presúvať veci, ktoré boli typické pre život v Kurime a zbiera ich už 50 rokov.
"Nájdete tu poľnohospodárske náradie, krosná, obrusy, keramiku, ktorá sa tu vyrábala, zopár obrazov, staré domáce potreby, žehličky a podobne. Zvlášť cenné sú pre mňa veci, ktoré nám venoval náš pán farár Jozef Pastir," hovorí dôchodca.
V jednom z rohov prednej izby spomínaného dedinského domu je kňazské rúcho, potreby, ktoré používal farár pri slúžení bohoslužieb a dokonca aj starý vojenský drevený kufor s ktorým vraj kňaz prišiel do Kurimy.
"Mám ešte mnoho vecí, plnú stodolu, ktoré som nazbieral. Postupne ich opravujem a čo sa bude dať umiestnim v týchto dvoch miestnostiach. Budem len rád keď vznikne také malé múzeum, už dnes si to tu môžu prísť pozrieť ľudia, keď budú mať záujem," hovorí Dziacky.
Pripomenul, že kontakt na toto súkromné múzeum ľudia nájdu na sociálnej sieti, ale poradia im aj na obecnom úrade v Kurime.
UPOZORNENIE: TASR dnes vydáva o obci Kurima sériu spravodajských materiálov.
UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam, fotoreportáž a videozáznam.
.jpg)
