Kurilovská: Pripravenosť na krízy bude nákladná, ale nepripravenosť ešte viac

Zástupcovia členských štátov EÚ sa zhodli na potrebe posilnenia kapacít civilnej ochrany, spresnil v tlačovej správe hovorca MV SR Matej Neumann. Dôraz sa podľa vyhlásenia kládol nielen na materiálne a personálne zabezpečenie či vzdelávanie, ale aj na zefektívnenie koordinácie na úrovni celej Únie.

Počas diskusie bolo vyzdvihnuté fungovanie Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany a hovorilo sa aj o implementácii schválenej stratégie Únie v oblasti pripravenosti bloku. Nový systém má byť postavený na proaktívnom krízovom riadení zahŕňajúcom strategické predvídanie, nástroje včasného varovania a integrované posudzovanie rizík.

„Slovensko túto tému považuje za mimoriadne dôležitú, a to aj v kontexte pripravovanej reformy krízového riadenia. Počet a frekvencia hrozieb narastá a mimoriadne udalosti často presahujú kapacity jednotlivých štátov. Koordinačná a podporná úloha Komisie je tu preto nezastupiteľná. Pripravenosť nás bude stáť množstvo prostriedkov, ale nepripravenosť nás bude stáť oveľa viac,“ uviedla Kurilovská.

Rokovanie pokračovalo prezentáciami Cypru, Dánska a Talianska, ktoré predstavili svoje prístupy k návratovej politike. Nasledovala výmena skúseností štátov s cieľom zvýšiť efektivitu návratov osôb neoprávnene sa zdržiavajúcich na území EÚ.

Podľa údajov Eurostatu sa späť do tretích krajín vracia len približne štvrtina štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v EÚ pobývajú neoprávnene. Mnohé členské štáty preto zriadili špecializované úrady a návratové centrá, ktoré zamietnutým žiadateľom o azyl ponúkajú podporu a motiváciu k dobrovoľnému návratu.

Táto situácia podľa slovenského rezortu vnútra otvára otázku legislatívneho zjednotenia prístupov na úrovni EÚ a štátov schengenského priestoru. Slovensko tiež podľa vyhlásenia podporuje silnejšiu úlohu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) v procese návratov s primeraným posilnením mandátu.

„Nemali by sme zabudnúť, že pre účinnosť európskeho systému návratov by bolo ideálne začať minimalizáciou neoprávnených príchodov do EÚ. Ďalším krokom je spolupráca s tretími krajinami prostredníctvom pozitívnej a negatívnej motivácie a dostatočného informovania o výhodách dobrovoľných návratov,“ doplnila Kurilovská.

Podľa Ministerstva vnútra SR prináša pripravovaná návratová legislatíva EÚ niekoľko inovatívnych prvkov vrátane sankcií za nespoluprácu, zriadenia návratových centier a iniciatívy Európskej komisie na vytvorenie spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu. Tento zoznam by mal podľa rezortu urýchliť a zjednodušiť posudzovanie žiadostí o azyl, ktoré sú pravdepodobne neopodstatnené.