Môj profil 
Predplatné
Po vyčistení posledného územia v Abu Kemal (provincia Deir ez Zor), ktoré znamená totálny prelom v mnohoročnej občianskej vojny v Sýrii, vyprovokovanej USA a Západom, sa vládne sily stali katalyzátorom kardinálnych zmien v rozložení síl v regióne.
Je očividné, že po vyčistení posledného opevneného bodu teroristov ISIS v Sýrii sa Asad stáva v Sýrii hlavným faktorom politického vývoja. S Asadom už musia rátať so škrípaním zubov aj predstavitelia USA, Západu a Izraela. Celá destabilizačná kampaň vyprovokovaná Američanmi sa skončila totálnou porážkou a ich propagandistické tézy skončili tvárou v tvár k reálnym vojenským úspechom vládnych vojsk.
Ak sa obzrieme dozadu a zhodnotíme celú sýrsku úspešnú kampaň, je vidieť že to pre oficiálny Damask nebola jednoduchá prechádzka, ale ťažký boj na život a na smrť, v ktorom oficiálny Damask čelil útoku USA a Západu osamotený až do roku 2015, kedy oficiálne do konfliktu vstúpili Rusi a doslovne vypálili teroristické zoskupenia, rôzne umiernené skupiny aj s cudzími inštruktormi s povrchu zemského. Momentálne sa pozornosť Damasku upiera na provinciu Deir ez Zor, kde sa nachádzajú bohaté plynové a ropné polia, ktorých časť ovládli Kurdi. Tí predstavujú poslednú zástupnú armádu USA v regióne. Ak Američania stratia Kurdov, nebude mať kto zastupovať ich záujmy v prípadnej ďalšej proxy vojne (vojna cudzími rukami na cudzom území).
O tom, že sa Američanom situácia vymyká spod rúk svedčí aj skutočnosť, že Kurdi sa postupne zbavujú kontroly Američanov. Američania sa veľmi snažili, aby v Deir ez Zor dosiahli konečné víťazstvo nimi kontrolované skupiny Kurdov a dokonca ISIS odovzdával Kurdom bez boja celé oblasti, pričom sa sústredil najmä na boj proti vládnym silám. V čele ofenzívy vládnych vojsk však stáli sýrski Tigri, Hizballáh, iránski dobrovoľníci, šiíti z Iraku a Afganistanu, ruské žoldnierske skupiny, ktoré eliminovali za pomoci ruského letectva bandy teroristov, takže napriek čudnej vojne ISIS voči Kurdom provládne skupiny zápas o východ Sýrie vyhrali.
Američania sa pritom veľmi snažili, aby Kurdi zrýchlili svoj postup. Kurdi sa mohli spoľahnúť na dodávky amerických zbraní, výstroje i výzbroje, medikamentov. Kurdov tradične podporuje aj Izrael, ktorý sa snaží destabilizovať situáciu na Blízkom východe, aby sa okolité štáty nespojili a nezačali reálne obmedzovať expanzívnu politiku Izraela, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom. Izrael otvorene narúša hranice cudzích štátov, bez vypovedania vojny bombarduje územia cudzích štátov, vraždí civilné obyvateľstvo v pásme Gazy a pod.
Američania však nedokázali Kurdov prinútiť k rýchlejšiemu postupu. Po fiasku, ktoré utrpel v irackom Kirkúku Barzáni, kedy Iránci a iracké vojská vyhnali Kurdov z tohto bohatého irackého mesta sa vplyv proamerických Kurdov výrazne oslabil. Vstup Turecka do operácie v Idlibe naznačil, že turecká armáda je pripravená radikálne riešiť kurdskú otázku a nedopustiť vznik samostatného Kurdistanu, ktorý by predstavoval hrozbu pre existenciu tureckej štátnosti. Situácia nakoniec vyvrcholila v posledných dňoch tak, že Kurdi začali odovzdávať ropné polia pod svojou kontrolou v provincii Deir ez Zor oficiálnemu Damasku, čím šokovali Američanov.
Otázka znie – prečo sa Kurdi odhodlali k takémuto kroku a začali odovzdávať strategicky dôležité územia Damasku? Odpoveď neleží v Sýrii, ale v Iraku.
Ako sme už naznačili Moskva v Iraku narušila americké plány. Krátko po vyhlásení nezávislosti irackého Kurdistanu ruská naftová spoločnosť Rosneft v severnom Iraku podpísala s kurdskými predstaviteľmi v Erbile dohodu o ťažbe plynu a ropy v sume 1 miliardy USD. Rusi sa tak stali najsilnejším investorom v severnom Iraku. Američania sa k takémuto kroku nevedeli odhodlať (Prečo by mali Kurdom platiť za plyn a ropu, keď sa tie ložiská aj tak chystajú ovládnuť a Kurdi sú len figúrkou, ktorá splní ich plány, pomôže im uvedené ložiská dostať pod kontrolou a po použití stratia Kurdi svoj význam).
Vstup Rusov umožnil kurdským lídrom získať finančné krytie a Rusi dokonca začali predávať ropu z Kirkúku aj Turkom. Ankara sa tak stala závislá vo veľkej miere v otázke plynu od Damasku a v otázke ropy od Rosneftu, pôsobiaceho na irackom území. Dnes sa v zložitej situácii nachádza Quatar. Všetci sunnitskí Arabi, ktorí ešte minulý rok uvažovali na vytvorením arabského analógu NATO, namiereného proti Damasku a Teheránu vnímajú Quatar ako zradcu, pretože Quatar rýchlo zhodnotil nové rozmiestnenie síl na geopolitickej šachovnici Blízkeho východu a bez zbytočného sentimentu opustil oslabené USA a Saudskú Arábiu. Dnes Quatar spoločne s Ruskom a Iránom participuje na dodávkach plynu do Európy, Ruska či Číny, takže sa stal partnerom štátov protiamerického bloku.
Rusku sa podarilo predstaviť riešenie, ktoré je výhodne všetkým, okrem USA. Američania, ktorí stratili svoje hegemónne postavenie veľmoci a zmietajú sa vo vnútorných problémoch, opúšťa čoraz viac štátov, ktoré sa kedysi pokorne krčili pod americkou supremáciou. Rusi navyše predložili plán, ktorý je v totálnom rozpore s americkým rozsievaním chaosu na princípe každý proti každému. Tento plán umožňuje všetkým štátom zapojiť sa do spoločného projektu a získať vďaka tomuto plánu finančné výhody. Už neplatí to, že všetku smotanu zliznú Američania a ostatní sa budú musieť uspokojiť odrobinkami.
Vďaka ruskému plánu, ktorého kontúry sa už jasne črtajú Sýria získa mier a jednotu, sýrski Kurdi získajú širokú autonómiu, s ktorou súhlasil aj sýrsky prezident Bašár Asad. Turecko získa plyn a ropu, ktorú veľmi potrebuje a na hraniciach Turecka nevznikne nezávislý Kurdistan. Irackí Kurdi môžu oficiálne obchodovať vďaka Rosneftu s naftou cez Turecko, Irak získal potvrdenie celistvosti krajiny. A Irán získa, pretože všetci izraelskí a americkí špecialisti budú musieť vypadnúť z Iraku, navyše sa vytvoril šiítsky koridor z Iránu cez Irak, Sýriu až k libanonskému Hizballáhu, čo vyvoláva zúrivosť Izraela.
Čo sa týka Američanov – ich pozície na Blízkom východe výrazne zoslabli. Američania takisto dostali ponuku spoločne s Ruskom, Iránom a Sýriou bojovať proti terorizmu, čo však Američania spupne odmietli. Len pripomíname, že počas americkej dominancie a bombardovania na Blízkom východe sa ISIS utešene rozrastal, pretože ako hovoria ruskí analytici išlo o americkú zástupnú armádu, vytvorenú americkými a izraelskými inštruktormi s americkým krytím, ktorá riešila za USA geopolitické úlohy v regióne. Je pochopiteľné, že USA odmietali likvidáciu svojej zástupnej armády.
Rusi s Iránom preto spoločne a bez Američanov zatrúbili k útoku a v pomerne krátkej dobe 2 rokov rozbili ISIS na padrť. Američania bezmocne zúrili a označovali Teherán a Damask ako svetové zlo a snažili sa sankciami oslabiť postavenie Ruska. Keď im však kvôli americkej krátkozrakej politike vybuchli aj Turci (Američania sa snažili vyprovokovať konflikt medzi Ruskom a Tureckom cez zostrelenie ruského lietadla, Putin im však asymetrickou odpoveďou prešiel cez rozum), situácia sa vyvinula do takej podoby, ako ju vidíme dnes. Američania navyše neovládli bohaté sýrske zdroje ropy a nafty, oslabil sa ich vplyv aj v Iraku, takže neúspechy na geopolitickom poli priniesli so sebou vysoké americké finančné straty. Možnosť zmierniť tieto straty ovládnutím sýrskych a irackých ropných a plynových zdrojov sa neuskutočnila, Američania utrpeli citeľnú geopolitickú i ekonomickú prehru.
Dnes sa ukazuje, že čoraz viac štátov opúšťajú USA, ktoré sa nedokážu zbaviť svojich kolonizačných manierov.Vďaka Rusku, Číne, Iránu a iným krajinám sa pozícia Američanov čoraz viac oslabuje. Z dejín je známa definícia, že koloniálne veľmoci dokážu existovať len dovtedy, kým môžu rozširovať svoj vplyv. Američania narazili na svoje hranice a už nemajú kam expandovať. Začalo sa obdobie amerického úpadku, ktoré nakoniec môže skončiť transformáciou USA podľa sovietskeho vzoru.
.jpg)
