Aj vďaka činnosti Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej, ktorý bol založený v kooperácii s vedením Matice slovenskej získava Matica významné a unikátne postavenie v celej slovenskej spoločnosti. V mene odboru odmietam zásahy do demokratickej samosprávy inštitúcie, ako aj dezinformácie o nedostatočnej relevantnosti Matice slovenskej v slovenskej spoločnosti, čo dokazuje aj fakt, že členmi tohto odboru sa stali významné slovenské osobnosti alebo prijali pozvanie na podujatia odboru.

Dokazuje to tiež bohatá publikačná činnosť Matice slovenskej (sám odbor inicioval dokonca vydávanie reedícií elektronických kníh o slovenských osobnostiach ako Juraj Holček či Štefan Závodník a ako jeho zakladateľ som sa podieľal na knihách o Vladimírovi Mináčovi, Vladimírovi Clementisovi, Samuelovi Jurkovičovi či knihe BERNOLÁKOVCI), jedinečné podujatia o osobnostiach, na ktoré si spomenula v rokoch ich výročí jedine Matica slovenská v kooperácii so spriaznenými inštitúciami (Ladislav Novomeský, Ladislav Ťažký, Ivan Horváth, Ladislav Mňačko, Jozef Murgaš, Jozef Kroner, Ján Bodnar, Samuel Štefan Osuský), ale napokon aj medzinárodné spolupráce a kultúrne výmeny, ktoré jej dávajú nielen slovenský, ale aj slovanský a európsky rozmer ako napr. vydanie slovensko-srbského čísla Slovenských pohľadov, spolupráca s Archívom Vojvodiny, prednáška o paralelách medzi slovenskými a slovinskými dejinami na Univerzite v Ľubľane, kolokvium o slovenskej a českej filozofii na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, kultúrna výmena s Kazachstanom a Kubou, prezentácia výtvarníkov Matice a SZPB v Štrasburgu a Bruseli, či pravdepodobne vôbec historicky prvá oficiálna kultúrna návšteva etnika Lužických Srbov a ich kultúrnych inštitúcií (Domowina, Matica lužickosrbská, Witaj, Serbske Nowiny) snáď od čias Štúra.

Význam Matice slovenskej, ako aj Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej podčiarkuje fakt, že spomedzi 50 členov tohto odboru sú profesori, docenti a doktori, významní slovenskí filozofi, akademici, kulturológovia, ale aj spisovatelia, organizátori kultúry, umelci či aktívni publicisti. Ich členstvo v odbore si mimoriadne vážim a som vďačný vedeniu Matice slovenskej, že podporuje aktivity tohto unikátneho vedeckého odboru, ktorého presah je nielen vedecký, ale aj kultúrno-spoločenský. Členstvo v odbore nie je iba formálne. Členovia sa aktívne zapájajú do podujatí a publikačnej činnosti v Matici slovenskej. Odbor len počas roka 2025 zorganizoval konferenciu k storočnici filozofa Jána Bodnára a taktiež vôbec prvú filozofickú prednášku v sídelnej budove Matice slovenskej od zrušenia Filozofické odboru Matice slovenskej a pripravuje medzinárodnú konferenciu o druhej vlne národného obrodenia. Podujatia a aktivity odboru sú navyše propagované v médiách a v tlačových správach. Ako predseda tohto odboru teda aj na základe vyššie uvedených faktov dôrazne odmietam dezinformácie a účelové klamstvá o nečinnosti či nedostatočnej relevantnosti či nedostatku osobností v Matici slovenskej.

Už budúci týždeň, 3. 6. 2025 o 16:00, si Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej uctí po boku Výtvarného odboru Matice slovenskej osobnosť Mikuláša Galandu a o 17:00 vernisážou a Mimoriadnou cenou Matice slovenskej akademického maliara Stanislava Harangoza v Dome Matice slovenskej Bratislava.

Svoje vyhlásenie pridal aj prominentný člen odboru docent Marián Ambrózy:

So znepokojením a s neistotou sledujem pokusy Romana Michelka o politické ovládnutie Matice slovenskej. Zastávam názor, že menovaná inštitúcia by mala zostať plne apolitickou. Matica slovenská nie je politickou stranou, spoločenstvom spoločne politicky orientovaných občanov, politickým fanclubom určitého zoskupenia politických subjektov, ani ničím podobným. Odmietam preto pokusy o uzurpovanie apolitickej inštitúcie konkrétnym politickým subjektom. Matica slovenská, podobne ako napríklad Slovenská akadémia vied, je inštitúciou na pestovanie a rozvoj vedy a kultúry. Nepolitizuje a je žiadúce, aby pokiaľ možno nastálo ostala nepolitizujúcou, teda nestraníckou inštitúciou. Preto, aby takto mohla pôsobiť aj naďalej, je potrebná jej interne demokratická a apolitická platforma, v rámci ktorej môže inštitúcia pracovať nerušene. Pokusy KSČ v minulosti o čiastočné, alebo úplné ovládnutie slovenských vedeckých inštitúcií, ako SAV, alebo MS, zanechali na nich určité šrámy. Staré rany sa zacelili, koleso dejín sa potočilo znova vpred, história maľuje svoju šedosť na šedo, ako by povedal Hegel. Avšak nechceme mať pocit déjá vu, aby znova iný politický subjekt siahal na bytostne apolitickú, vedeckú a kultúrnu inštitúciu, ktorú by sa – nevieme do akej miery – usiloval spolitizovať a ovládnuť. Totalitárne praktiky patria k autoritatívnym režimom ako vidlička ku nožu. Avšak azda prešlo už dosť času pre ich vykorenenie.

Volebný systém je garanciou dočasnosti akejkoľvek politickej moci. Takisto to platí aj pre vedecké a kultúrne inštitúcie. Interný princíp riadenia vlastných orgánov je alfa a omega demokratického prístupu k samotnej inštitúcii, obzvlášť ak má výsadu demokratickej samosprávy. Kľúčové výskumné, vedecké a kultúrne inštitúcie – ktoré sa nachádzajú pod drobnohľadom intelektuálnej verejnosti – by mali podliehať tomuto princípu v úplnej samozrejmosti. Je smutné a alarmujúce, že tomu tak nie je. Nijaká politická strana, politické hnutie – naprieč celým diapazónom politického spektra – nemá mandát na zglajchšaltovanie akejkoľvek vedeckej, alebo kultúrnej inštitúcie.

Takéto pokusy v prípade úspešnosti vedú k násilným zmenám v daných inštitúciách, ktoré nutne uberú na ich apolitickosti, nezávislosti a v konečnom dôsledku ovplyvnia kvalitatívne výsledky inštitúcií. Domnievam sa, že obdobné praktiky nepatria do záveru prvej štvrtiny 21. storočia. A v našom geopriestore a v súvislosti s kľúčovou vedeckou a kultúrnou inštitúciou štátu už vôbec nie.

Redakciu informoval PhDr. Lukáš Perný, PhD., predseda Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej