Môj profil 
Predplatné
Bratislava 17. augusta (TASR) – Úvodnou výstavou "Július Koller Orientácia: šport – hra" otvorili vo štvrtok (16. 8.) v centre Bratislavy galériu pomenovanú po tomto výtvarníkovi. Jej súčasťou je knižnica zo stovkami kníh z Kollerovej pozostalosti. Na slávnostnom sprístupnení nového kultúrno-spoločenského priestoru v podzemí bývalého obchodného domu Dunaj sa koncertom podieľala skupina Gattch, ktorá vznikla v roku 1969.
"Priestory sme rekonštruovali. Pre verejnosť bude galéria a čitáreň otvorená od pondelka 20. augusta denne od 10. do 18. hodiny, kaviareň a bar ešte dlhšie. Ich steny sú čiastočne pomaľované, ešte dáme príležitosť ďalším mladým pouličným umelcom, aby ich maľbou dotvorili. Plánujeme tu organizovať koncerty i výstavy," povedal pre TASR iniciátor galérie a knižnice Kollerov vnuk Martin Hrapko.
On je aj na fotografiách, na ktorých ako dieťa hrá so starým otcom šachy. Všetky zábery na výstave sú dielom Kollerovej celoživotnej partnerky a výtvarníčky Kvetoslavy Fulierovej. Zvečnila ho v rôznych športových situáciách, ktoré vymyslel tento najvýznamnejší slovenský konceptuálny umelec. V galérii dominuje Kollerov preslávený pingpongový stôl nielen ako vtipný objekt, ale aj na rôznych fotografiách. Tie sú od výstavy Ping-pong klub v bratislavskej Galérii mladých (1970) až po posledný symbolický pingpong, ktorý si Koller zahral s umelcami na svojej výstave v Slovenskom inštitúte v Prahe 2. augusta 2007. O niekoľko dní neskôr (17. 8.) náhle a záhadne zomrel. Vo výbere fotografií sú aj jeho typické variácie U.F.O.-nauta a z cyklu Kultúrne situácie.
Július Koller (1939 – 2007) od absolvovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave bol celý život slobodným umelcom, a tým aj bol iný ako mnohí ostatní výtvarníci. Ani v čase hlbokého socializmu sa nepodriadil záujmu vrchnosti, preto nemal štátne zákazky. Napriek dlhému kandidačnému obdobiu (1966-1971) ho v nasledujúcom roku z ideologických dôvodov neprijali do Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Vydal sa iným smerom. Ako osvetový lektor (1967-2000) urobil veľa pre neprofesionálnu výtvarnú tvorbu na Slovensku – posunul ju z roviny insitnej ľudovej na modernejšiu výtvarnú úroveň. Viedol kurzy, tvorivé letné a víkendové pobyty, zasadal v porotách, organizoval výstavy a rôzne výtvarné akcie. Mnohým ľuďom, ktorí za socializmu nemohli alebo nesmeli študovať na umeleckých školách a vystavovať, dal nový zmysel života. Popritom sa venoval svojej voľnej tvorbe zameranej na konceptuálne umenie a multimediálne aktivity, s ktorými bol známejší viac za hranicami ako doma.
Koller sa stal jedným z mála slovenských umelcov, ktorých kvality oceňuje i západný umelecký svet. Po individuálnych výstavách v Kolíne nad Rýnom, Paríži, vo Viedni a po nákupoch jeho diel do prestížnych zbierok parížskeho Centre Georges Pompidou alebo londýnskej Tate Gallery sa mu nedávno venovala väčšia pozornosť aj doma. Slovenská národná galéria (SNG) mu v roku 2009 organizovala štvordňovú medzinárodnú konferenciu. Tá zhodnotila celoživotnú tvorbu autora, ktorá je svojou intenzitou, posadnutosťou a svojráznosťou jedným z najbizarnejších a najkonzistentnejších fenoménov európskeho umenia po roku 1960. O rok neskôr mu SNG pripravila jeho prvú monumentálnu retrospektívnu výstavu a reprezentatívnu publikáciu.
.jpg)
.JPG)
