KULTÚRA: Na výstave v SNG sú dokumenty o socializme i financovaní výtvarníkov

Bratislava 20. júla (TASR) – Ako a čo tvorili i z čoho žili výtvarní umelci po druhej svetovej vojne, to sa dozvedeli účastníci štvrtkového (19.7.) večera v Slovenskej národnej galérii (SNG) na výstave Prerušená pieseň/Umenie socialistického realizmu 1948–1956. Témou prednášky generálnej riaditeľky SNG a kurátorky výstavy Alexandry Kusej bola Úlohové akcie – fungovanie ekonomického a výtvarného života v 50. rokoch.

"Rok 1945 ako koniec vojny veľmi zmenil realitu nielen v umení. Začalo sa lustrovať a mnohí boli z toho zaskočení aj vystrašení, veď v 50. rokoch mizli ľudia. V takej situácii sa začal aj boj o budúcnosť kultúry. Zjazd národnej kultúry v roku 1948 a o rok neskôr komunistický IX. zjazd tvrdo presadzovali socialistický realizmus. Propaganda začala spájať mier, SNP a vojnu so socializmom, požadovala od umelcov vyjadrovať nadšenie zo slobody a vplyv zo Sovietskeho zväzu," povedala Kusá.

Podľa nej väčšina výtvarníkov sa s tým stotožnila aj preto, že ťažko prijímala moderné umenie zo zahraničia. Hrozivú spoločenskú situáciu potvrdzuje zvuková inštalácia v Červenej sále SNG, kde je záznam z vykonštruovaného súdneho procesu s Miladou Horákovou. Bola to ťažká doba po znárodnení všetkého, v ktorej štát prevzal záväzok platiť kultúru, zrušil výtvarné spolky a združil ich do Zväzu výtvarných umelcov. Predávať diela mohli len cez družstvo Tvar a nastala závislosť od nastolenej kultúrnej politiky.

"Vznikla aj kuriózna situácia, že štát zaviedol výtvarníkom elektrický prúd a tí si dali záväzok, že ako dar začnú kresliť socialistický realizmus. Výtvarníci boli platení aj formou úlohových akcií, ktoré vyhlasoval zväz umelcov na určené témy ako priemyselná výstavba, deti mieru, partizáni a iné. Tie sú na výstave textom zdokumentované," upozornila Kusá.

Vďaka textom sa návštevník dôslednejšie oboznamuje s vtedajším systémom riadenia kultúry a neľahkou životnou situáciou umelcov, ktorých diela v súčasnosti vyvolávajú polemické názory aj medzi odborníkmi. Podľa Kusej niektorí výtvarníci vycestovali do fabrík, na stavby mládeže a iné miesta. Okrem maľovania o tom podávali aj písomné zážitky. Horšie to bolo s autormi, ktorí si vybrali historické témy a tie si museli naštudovať.

"Obraz Revolucionári znázorňuje schému útoku na ruský Zimný palác. Pri jeho dôslednej prehliadke môžeme zistiť, že je tam namaľovaný bratislavský Grassalkovičov palác. Aby sa vyhlo vysokým licenčným ruským poplatkom za portréty Lenina a Stalina, v roku 1949 bolo povolené našim umelcom maľovať ich portréty, ktorými sa vyzdobovali miestnosti," dodala Kusá.

Dobové texty a dokumenty ústredného a oblastných zväzov umelcov vedľa obrazov sú zaujímavým čítaním. Obsahujú prísne podmienky na úlohové práce, ich témy a podmienky. Návštevník sa dozvie, že na celoslovenskej výstave (1950) boli potrebné diela s tematikou družby národov v boji za svetový mier a socializmus, portréty štátnikov a úderníkov, oslavy pracujúceho ľudu či práca roľníka v JRD. Zoznam ocenených diel (1952) prezrádza, kto a za aký obraz dostal od 20.000 do 180.000 korún.