Kto, kde tú vlnu vidí? Začala sa na Slovensku tretia vlna?

Epidemiológ Martin Pavelka v stredu oznámil, že na Slovensku už začala tretia vlna pandémie. Je to ale naozaj tak?

29. 07. 2021 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Graf: Vývoj situácie v Spojenom kráľovstve, Holandsku a na Slovensku

Bratislava 29. júla 2021 (HSP/Foto:Facebook-Juraj Mesík, ÚVZ)

▶ ❚❚ ↻

Aj napriek pomerne nízkej miere zaočkovanosti a skutočnosti, že sme uprostred dovolenkovej sezóny, je na tom Slovensko oproti iným krajinám lepšie a všetky okresy zostávajú naďalej v zelenej farbe.

Analytik Juraj Mesík vo svojom statuse uviedol, že ak sa pozrie na dostupné dáta, a hoci sa pozrie aj bližšie – stále nevidí prichádzať tretiu vlnu.

“Pozerám urputne – a nič… Komu sa nedostalo milosti Sv. Pfizera a „tretia vlna“ mu nebola zjavená, pre spásu takého ignoranta a dezoláta si môžu v denníku K (denniňík N, pejor., pozn. red.) aj dušu vypľuť… Neuvidí,” komentuje vývoj situácie svojsky Mesík.
.

Vo svojom príspevku zároveň zverejnil graf, ktorý zachytáva na porovnanie vývoj situácie v Holandsku a Spojenom kráľovstve, ktoré sú na tom horšie, aj keď ich denné prírastky nakazených klesajú.

Slovensko je na tom už istý čas pomerne stabilne, čo potvrdil aj Pavelka. Ten sa pri ohlasovní nástupu tretej vlny odvolal na reprodukčné číslo, ktoré je už tretí týždeň po sebe nad “kritickou hodnotou jedna”.

Z informácií, ktoré zverejnil rezort zdravotníctva spolu s Úradom verejného zdravotníctva vyplýva, že oproti minulému týždňu sa zvýšil aj 7-dňový priemer. Počet hospitalizovaných ale klesol a počet ventilovaných pacientov je v porovnaní s minulým týždňom stabilný.

Informácie, ktoré poskytlo ministerstvo zdravotníctva

Analytici z Dát bez pátosu začiatkom týždňa (27.7) uviedli, že od 19. júla sme síce na viditeľnom vzostupe. Stále sme ale na veľmi nízkych číslach a v Európe jedni z najnižších.

Delta variant

Ako v iných krajinách, aj na Slovensku sa spája nová vlna s delta variantom koronavírusu. Pavelka varoval, že do stretu sa s týmto variantom dostane každá jedna osoba.

Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová uviedla, že tretia vlna epidémie sa sústredí na nezaočkovaných. Argumentovala pritom tým, že z pozitívne testovaných ľudí na COVID-19 za posledné dva týždne nebolo ani jednou dávkou vakcíny zaočkovaných 76 percent. Je nutné ale podotknúť, že plne očkované osoby nemajú povinnosť testovať sa napríklad pri návrate zo zahraničia z vybraných krajín. Navyše na Slovensku stále prevláda počet nezaočkovaných osôb.

Eliášová zároveň uviedla, že najúčinnejšou formou ochrany pred spomínaným variantom je očkovanie. Okno príležitosti sa teda postupne zatvára a teraz je posledná šanca stihnúť sa kompletne zaočkovať ešte pred tým, kým sa tretia vlna môže dostať do vysokých čísiel,“ podotkla hovorkyňa s tým, že každá osoba, ktorá nie je očkovaná si automaticky vyberá to, že sa vírusom nakazí. (viac v článku)

Analytik Mesík v jednom zo svojich starších komentárov ale podotkol, že aj napriek strašeniu, že ak Briti uvoľnia opatrenia tak ich delta zomelie, sa nič také nestalo. Masa Európanov už covid totiž prekonala a sú voči nemu prirodzene odolní. Mesík by sa skôr obával toho, čo môže nastať na jeseň resp. v zime, keď sa v Európe aj v severnej Amerike podľa jeho slov “zrútia ilúzie o ochrane vakcínami” a pravdepodobne začnú chorieť viac aj zaočkovaní.

Odhady dátového analytika sú optimistické

Ku kritickej hranici či dopadoch delta variantu na slovenskú populáciu sa pre televíziu TA3 vyjadril aj dátový analytik Ivan Bošňák z Dát bez pátosu. Aj podľa jeho slov skutočne oproti júnu vidíme mierne sa zvyšujúcu tendenciu počtu infikovaných koronavírusom. Dobrou správou však je, že čísla sú napriek očakávaniam stále veľmi nízke a jediné čo je teraz úlohou odborníkov, je sledovať situáciu.

Vrchol epidémie sa podľa neho dá určiť len ťažko. Nemôžeme sa porovnávať s krajinami ako Veľká Británia, Portugalsko či krajiny Beneluxu. V porovnaní s týmito krajinami sa zdá, že nástup delta variantu je u nás pomalší. Bošňák si to vysvetľuje vyššou mierou premorenia, ktoré sme dosiahli vďaka silnej druhej vlne Covidu. Preto s predpoveďami vrchola pandémie je potrebné počkať na vyššie čísla, aby sme videli, ako sa vírus správa u nás. Lepšie odpovede na otázky by nám vedeli poskytnúť okolité krajiny, kde je miera premorenia aj percento zaočkovanosti na približne rovnakej úrovni, ako u nás. Počty infikovaných však podľa Bosňáka nie sú vôbec dôležité. Jediným dôležitým parametrom sú počty hospitalizovaných osôb, ktoré sú v súčasnosti stabilné.

Potvrdil slová odborníkov, že za zvyšujúcimi číslami pozitívne testovaných je práve nástup delta variantu koronavírusu, no nesúhlasí s vyjadrením epidemiológa Martina Pavelku, že s touto mutáciou sa stretne každá jedna osoba. Ani v ostatných krajinách, kde delta variant už začína klesať nemožno jednoznačne povedať, že sa s ňou stretli všetci. Do úvahy treba totiž brať správanie ľudí. To sa mení podľa aktuálnej situácie. Čím je región postihnutejší, tým sú ľudia opatrnejší. Môže však potvrdiť teóriu, že epidemiologická situácia bude horšia v okresoch, kde je zaočkované menšie percento ľudí. Pravdepodobne teda postihne viac nechránenú časť populácie, ako tých, ktorí sa už s vírusom stretli.

Štát by sa mal podľa neho teraz zamerať na ochranu rizikových skupín obyvateľstva.

“Napríklad v Británii neočkujú deti pod 18 rokov. Ešte raz – neočkujú. Iba rizikových. Takže bude to epidémia tých nezaočkovaných, nechránených, ktorí sú rizikoví. To sú hlavne starší a potom ľudia s diagnózami. Ja stále verím, že medzi tými zaočkovanými ktorých máme, aj starkých, že sú tam všetci s tými diagnózami. Lebo sú diagnózy, ktoré vás 40-krát častejšie dostanú do nemocnice, ako niekoho, kto je vo veľmi dobrej kondícii,” zdôraznil analytik.

Koniec epidémie si však netrúfa odhadnúť. Hovorí o nejakých piatich, šiestich mesiacoch, a v odhadoch je mierne optimistický. Stále dúfa, že krivka ochorenia nebude rovnako strmá ako v najpostihnutejších krajinách, ale aj vďaka premoreniu v druhej vlne bude u nás delta mutácia spôsobovať menšie problémy.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Adresná energopomoc bude v roku 2026 poskytovaná podľa tzv. bonity energetickej domácnosti. Jej hraničná hodnota, do ktorej sa bude poskytovať pomoc, bude 1930 eur na kalendárny mesiac. Pri výpočte bonity sa celkové príjmy domácnosti prepočítajú na upravený počet jej členov, vrátane detí. Vyplýva to z nariadenia vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci. Materiál z dielne Ministerstva hospodárstva SR schválil v stredu vládny kabinet, účinný bude od 8. decembra.