Kyjev odmieta inšpekciu priamo na mieste poškodenia, Zelenskyj odmietol Ficov telefonát, termín obnovy prepravy sa posúva už po trinásty krát… Slovensko reagovalo a nakúpilo drahšiu ropu, ktorá k nám pritečie cez ropovod Adria, zastavili sme núdzové dodávky elektrickej energie na Ukrajinu a tlačíme aj na Európsku komisiu, aby konečne zasiahla. Nemci, Taliani aj Francúzi sú na našej strane, ale výsledok je zatiaľ nulový.

Blanár sa v rozhovore nezastavil len pri rope. Hovorí o Borisovi Johnsonovi, ktorý v roku 2022 pochoval mierové rokovania v Turecku, aj o tom, ako Západ štyri roky vsádzal na vojenskú porážku Ruska a mierový vlak mu ušiel. Takisto o tom, že Rusko bolo dlhé roky ignorované a že diplomacia zlyhala oveľa skôr, ako na Ukrajine zazneli prvé výstrely.

Trumpova Rada mieru, eskalácia napätia medzi USA a Iránom, erózia medzinárodného práva, kandidatúra Slovenska do Bezpečnostnej rady OSN, nezávideniahodná pozícia prezidenta Zelenského. Takisto stretnutie premiéra Fica s prezidentom Trumpom v Mar-a-Lago a následná lož o Ficovom údajnom komentári o psychickom stave amerického prezidenta.
Aj to sú témy rozhovoru s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ing. Jurajom Blanárom.

Tém je neúrekom, začnime tou najzásadnejšou. Tento rozhovor nahrávame vo štvrtok 26. februára. Je to deň, kedy sa na Slovensko mali obnoviť dodávky ropy cez ropovod Družba. Tečie, netečie?

Nie, netečie. A celá táto téma je pre nás veľkým sklamaním. Pretože pre Ukrajinu Slovenská republika robí veľmi veľa — projekty, spoločné rokovania vlád, kde sme predstavili projekty na zintenzívnenie prepojenia elektrických sústav, rozšírenie… Jediné železničné spojenie s medzinárodným letiskom medzi Kyjevom a Košicami. A mohol by som pokračovať ďalej — získanie 100-miliónového grantu z EÚ na posilnenie energetickej sústavy, humanitárna pomoc. Ešte predtým, ako bolo zrejmé, že civilisti tam budú mať cez zimu naozaj problém, sme sa s veľvyslancom na Ukrajine dohodli, že im vopred pomôžeme nakúpiť elektrické generátory. 38 veľkých generátorov, ktoré sú schopné napájať školy, škôlky a možno aj nemocnice. Nehovoriac o zbraniach, ktoré boli dodávané ešte predchádzajúcimi vládami, bohužiaľ škandalóznym spôsobom.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom.

Rozhovor si môžete aj vypočuť.

My chápeme, že Ukrajina má ťažkosti a máme súcit s civilistami, pretože tí trpia najviac. Ale to neznamená, aby Ukrajina neplnila záväzky, ktorými je zaviazaná. Ruská ropa ešte stále nie je na sankčnom zozname, môžeme ju odoberať. A očakávame, že nám v tom bude Ukrajina pomáhať, lebo my jej dodávame reverzným chodom napríklad plyn, a to aj po tom, ako nám oni ten plyn zastavili. A ten sa už dostáva aj na sankčný zoznam, ale to je iná téma, repower.

Sklamanie je práve v tom, že 27.1. došlo k bombardovaniu Družby a my sme žiadali – povedzte nám, ako to vyzerá, kedy to bude opravené. Medzitým sme požiadali, aby sme sa mohli ísť pozrieť, ako to tam naozaj vyzerá, aby sa rozptýlili všetky pochybnosti o tom, či je ropovod naozaj v takom stave, že to nemôžu opraviť. Pretože informácie, ktoré má napríklad maďarská strana cez dodávateľa, hovoria o tom, že rúra nebola zasiahnutá, ale bol zasiahnutý iba zásobník vedľa nej. A toto vyvoláva pochybnosti.

Aký je problém? Náš vyslanec bol pripravený ísť sa na to pozrieť, a povedať – ako vám môžeme pomôcť, chýba vám rúra, niečo podobné? Radi pomôžeme… Ale celé sa to zahmlievalo, nehovoriac o tom, že premiér Robert Fico požiadal o telefonát s prezidentom Zelenským. To bolo tuším ešte na začiatku tohto týždňa, alebo na konci minulého. A ten telefonát bol odmietnutý. Pritom stačilo zdvihnúť telefón a povedať – pán premiér, máme naozaj problém s tou opravou, ale máte moje slovo, že ako náhle to bude, tak vás budem informovať. Čiže, je to sklamanie.

Preto využívame aj európsku úroveň. Spoločne s maďarským ministrom zahraničných vecí Szijjártóm sme kontaktovali komisára Jørgensena, aby jednoducho pomohol naplniť záväzky, ktorými sa zaviazala Ukrajina ako asociačná krajina, ktorá má záujem o vstup do Európskej únie. Toto všetko prebieha, ale zatiaľ môžem povedať, že výsledok je nulový.

Nakúpila sa ropa od iných dodávateľov, ktorá by mala prísť cez JANAF. Ale je to len na určité obdobie a my potrebujeme vedieť, kedy bude Družba opravená, pretože táto ropa (cez JANAF) nás bude stáť oveľa viac.

Tu niekto kričí, že mali ste sa odstrihnúť a tak ďalej. Však fajn, ale máme peniaze na rozdávanie? To je práve to, čo kritizuje opozícia. Tá, ktorá zdecimovala verejné financie tým, že podporovala bývalú vládu, ale aj tí, ktorí boli priamo vo vláde. A keď máme platiť päťnásobne vyššie poplatky za prepravu ropy cez JANAF, tak to bude mať nejaký dopad.

Čiže pracujeme na tom, ale dnes vám neviem povedať, kedy to bude obnovené. Som veľmi rád, že krajiny EÚ — túto tému som otvoril na zasadnutí Rady pre zahraničné veci v Bruseli — sa postavili na našu stranu. Nemci, Taliani aj Francúzi požiadali Európsku komisiu, aby cez zastupiteľstvo EÚ v Kyjeve uskutočnili inšpekčnú prehliadku.

Pevne verím, že sa v tej veci niečo urobí. Preto sme zastavili dodávky tzv. núdzovej alebo urgentnej elektrickej energie, ktorú od nás Ukrajina berie vtedy, keď jej sieť je takmer pred úplným vypadnutím a potrebuje okamžitú dodávku. Všetky ostatné obchodné záležitosti z hľadiska nakupovania elektrickej energie bežia ďalej, to ovplyvňovať nechceme, lebo máme záväzky z jednotného trhu.

To, čo hovorí opozícia hovorí, že tak strácame 100 miliónov, sú absolútne vymyslené, nepravdivé veci. Pretože táto urgentná energia funguje iba vtedy, keď dôjde k nejakému veľkému výpadku a potrebujú sa naštartovať. Neteší nás to, hovorím to otvorene, ale musíme zastupovať naše národno-štátne záujmy. O to viac, keď sme ochotní podporiť Ukrajinu pri vstupe do Európskej únie.

Priznám sa, že informáciu o odmietnutí telefonátu, že pán Zelenskyj si nenašiel čas na telefonát s pánom Ficom, som ani nezachytil. Ale aj pani ministerka Saková sa sťažovala, že z ukrajinskej strany je komunikácia de facto nulová — neodpovedajú na otázky, v podstate hrajú mŕtveho chrobáka. Ako si vysvetľujete tento ich postup?

Ako som povedal, je to pre nás prekvapením, o to viac, keď sa snažíme naozaj korektne komunikovať. Chápeme, ak bola Družba zasiahnutá a nie sú schopní ju opraviť… Dobre, tak nám to ukážte, my vám môžeme možno nejakým spôsobom pomôcť. Ale potom zachytíme informáciu, že aj samotná Ukrajina zasiahla ropovod Družba hlboko na ruskom území. A to dáva iný kontext, pretože to znamená, že oni asi nemajú záujem dodávať ropu cez Družbu, lebo na ňu útočia aj na ruskej strane.

Čiže z tohto pohľadu je to pre nás nepriateľský akt. Argumentovať tým, aby sme prestali nakupovať ruskú ropu — pritom nie je na sankčnom zozname a máme výnimky aj zo sankcií USA — a tvrdiť, že podporujeme ruskú vojnovú mašinériu, je nekorektné. Veď aj Ukrajina nakupuje ruský skvapalnený plyn reverzným tokom cez naše územie. Aj západné krajiny nakupujú skvapalnený ruský plyn a teda to rovnako podporujú? Znamená to, že aj Ukrajina podporuje ruskú mašinériu tým, že nakupuje tento plyn cez niekoho iného? To sú nedôveryhodné veci, ktoré hovoria, že je tu záujem poškodiť nás. Ale predovšetkým je to súboj medzi Maďarskom a Ukrajinou, kde sú prestrelky na dennodennej báze. Takto jednoducho nemôžeme fungovať.

A ešte k tej komunikácii s pánom premiérom. Pán prezident Zelenskyj odkázal, že nemá čas, lebo bolo štvrté výročie invázie. Ale to je otázka na päť-desať minút. Chápem, že mohol byť vyťažený, ale stačilo zdvihnúť telefón – pán premiér, mám informácie, garantujem vám osobne, že realita je taká, aká je…

Náš veľvyslanec sa tam môže okamžite ísť pozrieť bez akýchkoľvek problémov. A ak im môžeme pomôcť, budeme veľmi radi. Ale odkazovať nás, aby sme si hľadali iné spôsoby a nenakupovali ropu, to je nekorektné.

Posledná informácia, ktorú mám — a dúfam, že sa naplní —telefonický rozhovor medzi premiérom a prezidentom Zelenským sa uskutoční, pravdepodobne zajtra. Uvidíme, aké teda dostaneme informácie v piatok 27.2.

Spomínali ste, že podľa informácií maďarskej strany samotný ropovod ani nebol zasiahnutý. Objavili sa tiež informácie, že ropovod je už v poriadku, opravený, ropa by mohla tiecť, ale netečie. Sú tieto informácie dôveryhodné?

Práve preto sme požiadali, aby sme sa mohli ísť na miesto pozrieť. Pozrieť sa na miesto je normálna partnerská záležitosť. Odvolávanie sa na to, že sú tam neustále útoky, na túto infraštruktúru, ktorá je ďaleko na západe, niekde za Ľvovom, nie je celkom korektné. Pretože to by sme museli vnímať, že situácia je tak vyeskalovaná, že ani v Kyjeve by sa nemohlo nič udiať. A tam sú predsa dennodenne návštevy na najvyššej úrovni. Majú signalizačný systém, vedia, kedy príde útok. Všetkému sa dá predísť a nie je to také frekventované.

Aký je z ukrajinskej strany najnovší termín na spustenie Družby?

Už asi po trinásty krát sa to preložilo, údajne by to malo byť 3. marca. Je to neprehľadné.

Premiér požiadal štátnu spoločnosť, aby zastavila núdzové dodávky elektrickej energie na Ukrajinu. Opozícia to veľmi kritizuje, dokonca na premiéra podala trestné oznámenie. Ako vnímate tieto reakcie?

Vnímam to tak, že opozícia nezastupuje záujmy Slovenskej republiky, ale záujmy Ukrajiny. My nechceme nič viac, iba to, na čom sme dohodnutí, a seriózne komunikovať. Nech nám ukážu, čo sa tam deje. Ale ak nedokážeme dostať relevantnú a dôveryhodnú informáciu ani po mesiaci, musíme jednoducho konať.

Premiér povedal, že ak sa Ukrajina v rámci vzájomných vzťahov nezačne správať korektne, budú nasledovať aj ďalšie kroky. O čo konkrétne ide?

Ja som minister zahraničných vecí. Úlohou ministerstva a diplomacie je snažiť sa veci riešiť diplomatickou cestou a neeskalovať. To je náš prístup. Chceme mať dobré vzťahy so všetkými, ale zároveň chceme, aby nás ostatní rešpektovali.

Preto dnes nebudem špecifikovať, aké ďalšie kroky máme pripravené. My chceme dostať relevantné informácie. Preto čakáme, čo nám povie zajtra pán premiér z telefonátu s pánom prezidentom, a podľa toho sa zariadime.

Hovorili ste, že viaceré európske štáty sa postavili na našu stranu. Ale zároveň sme od niektorých európskych predstaviteľov počuli, že v podstate o nič vážne nejde, že Slovensko ani Maďarsko nie sú v problémoch a ropy máme dostatok. Ako to teda je? Hrozí nám nejaká kríza? Tankery sú síce už na ceste, ale predsa…

To je obraz súčasnej Európskej únie a Európskej komisie, ktorá neobhajuje záujmy svojich členov, ale záujmy iných. JANAF je k dispozícii, a ďakujeme aj Českej republike, že ponúkla možnosť, že v prípade potreby by nám niečo poslali aj cez ich ropovod. Lenže nikto neberie do úvahy, že je to drahšie a budeme to musieť zaplatiť my, daňoví poplatníci. My ani nevieme, ako dlho to bude trvať. A nevieme ani to, či kapacita JANAFu je dostatočná na to, aby zabezpečila plnú kapacitu pre MOL aj Slovnaft. To nikdy nebolo odskúšané.

Preto sme na európskej úrovni požiadali, aby to bolo otestované pod taktovkou nezávislého orgánu, lebo sa nechceme riadiť dohadmi, ale faktami. Vítam, že chorvátska strana je ochotná to konečne podstúpiť, mám informácie, že by sa to malo udiať. Ale nemôžem prijať, že budeme nakupovať ropu za päťnásobne vyššie prepravné náklady, čo sa premietne do cien a budeme mať veľké problémy. Nehovoriac o tom, či to bude stačiť kapacitne.

Včera premiér hovoril, že keď k nám tečie ropa cez Družbu, tona na kilometer je za euro, keď to ide cez Adriu, tak je to päť eur.

Áno, to je päťnásobne viac. Nie je to tona, je to na nejakú inú jednotku prepraveného množstva, ale podstata je rovnaká.

Spoločne s Maďarskom sme požiadali aj Európsku komisiu, aby riešila tieto tarify, ktoré prepravné krajiny pravdepodobne využívajú na zvyšovanie svojich ziskov na náš úkor. My sme v pozícii krajiny, ktorá bola na začiatku rúry. Prišli sme o pol miliardy len z prepravy plynu a to isté sa bude týkať aj ropy, pokiaľ bude zastavená. Budeme platiť vyššie poplatky, bude nás to stáť viac.

Nehovoriac o tom, že samotný Slovnaft musí investovať do transformácie technológie na iné druhy ropy. Podľa informácií, ktoré som dostal, je to viac ako 200 miliónov, pričom transformácia ešte nie je dokončená. Z ťažkej ruskej ropy, na ktorú sme boli nastavení, sa nedá z večera do rána prejsť na ľahké ropy s úplne inou charakteristikou. A toto európski partneri, ktorí hovoria, že všetko je OK a všetko beží normálne, nevnímajú. My na to musíme poukazovať.

Asi najlepšou vecou, ktorá by veľa problémov vyriešila by bolo, keby sa ten konflikt konečne ukončil. Prebiehajú rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou za účasti Američanov — sú tam dvojstranné, aj trojstranné formáty stretnutí. Mnohí už hovoria, že by sa to mohlo ukončiť tento rok. Ste optimista?

Pre mňa je dôležité, že rokovania prebiehajú. Keby neprišiel Trump — môžeme mať rôzne výhrady k jeho zahraničnej politike, k tomu, ako pracuje jeho administratíva — ale bol jediný, kto dokázal dostať tieto dve strany za rokovací stôl. Európska komisia to napriek mnohým výzvam nebola schopná urobiť. A dnes narieka, že nie je za stolom. No, nie je za stolom, pretože vsadila na stratégiu dodávok zbraní a porážky Ruskej federácie. Čo, ako mnohí pochopili, jednoducho nejde, pretože táto vojna nemá vojenské riešenie, iba diplomatické.

Dnes rokovania prebiehajú a sú veľmi ťažké. Nebudú jednoduché. A ak si niekto myslí, že teraz bude diktovať Ruskej federácii — ako hovorí Kaja Kallas – že im musíme dať také a také podmienky… Zrejme sa tá pozícia už trošku zmenila.

Všetko sa to dá ukončiť jedine za rokovacím stolom. Musia to zhodnotiť Ukrajinci a niekto musí tú dohodu aj garantovať. Ja chcem byť optimista. Keď vidím frustráciu na ukrajinskej strane – veď tam prichádza množstvo ľudí zbytočne o život – pevne verím, že tento rok dôjde k mierovému usporiadaniu. Slovenská republika robí všetko preto, aby nenarúšala tieto mierové rokovania.

Nebudeme bezhlavo podporovať sankčné mechanizmy, ani použitie zmrazených aktív Ruskej federácie.

Aj Američania tvrdia, že dohoda je už veľmi blízko, ale prezident Zelenskyj stále odmieta niektoré požiadavky Ruskej federácie. Myslíte si, že jeho postoj je na mieste? Alebo sú požiadavky Ruska prehnané?

Nám sa tu, v štúdiu, o tom hovorí veľmi jednoducho. Ale načrtnem rámec, v ktorom sa nachádza Zelenskyj. Do volebnej kampane vstupoval s prísľubom, že vyrieši konflikt s Ruskou federáciou čím skôr. A s tým aj vyhral voľby.

A čo sa stalo? Prišla invázia, čo absolútne odmietame, pretože je to porušenie medzinárodného práva. Ale zároveň musíme zároveň povedať, že Ruská federácia nebola počúvaná, keď hovorila – členstvo Ukrajiny v NATO je pre nás červená čiara. Nikto ich nepočúval, ani USA, ani EÚ.

Rusko zaútočilo, čo je porušenie medzinárodného práva, ale zároveň musíme povedať, že Rusko bolo ignorované dlhé roky. Od roku 2014, hneď na začiatku, sa iniciovali rozhovory. Bol v tom zainteresovaný bývalý premiér Izraela Bennett a potom rokovania pokračovali aj v Turecku. Tam bola na stole dohoda – Ukrajina bude neutrálna, nebude v NATO, oblasti na východe dostanú autonómiu. Prišiel Boris Johnson a povedal – nie, toto Západ nebude garantovať, budeme vám dodávať zbrane a porazíme Rusko. Výsledok vidíme po štyroch rokoch.

Teraz si zoberte, čo môže Zelenskyj odkomunikovať? Má zabratých 20% územia. V NATO nebude. A jediné, čo môže dokomunikovať, je budúce členstvo v EÚ. Ale to nevieme, kedy nastane, Ukrajina musí prejsť obrovskou transformáciou, musí sa dosiahnuť mier a mnoho iných vecí. Zelenskyj má sťaženú situáciu. Akúkoľvek dohodu prijme, bude zlá alebo ešte horšia. Jeho pozícia je nezávideniahodná. Ale musíme povedať, že sa rozhodol pokračovať vo vojne a odmietol návrhy hneď po invázii, a tú zodpovednosť musí prevziať.

A ešte raz, absolútne neobhajujem Ruskú federáciu, bola to chyba. Ale Rusko bolo ignorované dlhé roky, od roku 2014. Riešiť veci silou a vojnami nie je dobré riešenie, má sa to riešiť medzinárodným právom. Tu zlyhala diplomacia hneď na samom začiatku.

Zelenskyj situáciu nemá jednoduchú, ale musí niečo urobiť, pretože vývoj na bojisku nie je pozitívny. Nie je záujem mladých ľudí ísť bojovať za Ukrajinu. Je tam obrovská frustrácia. Prieskumy hovoria, že mnohí sú ochotní dosiahnuť mier aj za teritoriálne ústupky. A preto to nebude jednoduché. To, k čomu sa dospeje, bude pre Ukrajinu bolestivé. A bude to aj svojím spôsobom porušenie medzinárodného práva. Meniť hranice silou je v rozpore s medzinárodným právom, a v tom sme konzistentní. Odmietli sme anexiu Krymu, odmietli sme vytvorenie Kosova, pretože je to narušenie teritoriálnej integrity Srbska. A v tom sa odlišujeme od Progresívneho Slovenska, ktoré v Európskom parlamente vyzýva krajiny, ktoré Kosovo neuznali – je nás v EÚ päť – aby sme ho uznali. Čo je v rozpore s medzinárodným právom. Tak vidíte ten dvojitý meter opozície.

Ostáva len dúfať, že ten konflikt sa čoskoro ukončí a že k Zelenskému nepríde opäť nejaký pán s čudným účesom a nepresvedčí ho, aby bojoval ďalej. A za čo ten pán potom dostane milión od zbrojárskej lobby…

Johnson tam bol so zbrojárskymi firmami a potom sa ukázalo, že dostal od tých firiem na nejaký účet, nejakú nadáciu alebo niečo, peniaze. Čím skôr sa dospeje k mierovému riešeniu, tým lepšie. Toto nezmyselné zabíjanie sa musí skončiť čím skôr. A najväčšou obeťou týchto hier je Ukrajina ako taká.

Zaznelo aj meno amerického prezidenta Donalda Trumpa. Je tu jeho Rada mieru, do ktorej Slovensko dostalo pozvánku. Slušne sme odmietli, miliardu naozaj asi nemáme. Z vášho pohľadu, keďže ste sa zúčastnili zasadnutia ako pozorovateľ, keby tam nebola táto podmienka, bolo by členstvo prínosom? Malo by to nejaký význam? Napríklad náš pán prezident hovorí, že nie, že OSN stačí a novú inštitúciu netreba.

Musíme si to trošku rozobrať. Rada mieru nevznikla len z vôle prezidenta Trumpa. Trump navrhol 20-bodový mierový plán pre riešenie v Gaze, ale tento plán bol schválený v Bezpečnostnej rade OSN rezolúciou 2803, táto rezolúcia prešla 13 ku 2. Z 15 členov Bezpečnostnej rady sa zdržali dvaja, Ruská federácia a Čína, ostatní hlasovali za. To znamená, že je to medzinárodné právo, jediné možné riešenie, ktoré máme na stole pre Gazu. Trumpova administratíva vytvorila chartu, ako na základe tejto rezolúcie vytvoriť mierovú radu, kde sú však niektoré prvky, ktoré nás vyrušujú. Nie je to len tá miliarda, ktorá nevieme, kde pôjde. Ale predovšetkým samotné predsedníctvo, ktoré nie je ohraničené Trumpovým mandátom. Alebo že v charte nie je uvedené, že mandát je len pre Gazu, pravdepodobne to chcú použiť aj na niečo iné. Takisto aj to, že v tom nie je zahrnutá samotná Palestína. Pre nás je dôležité, aby konečné riešenie bolo dvojštátne, lebo to jediné prinesie mier pre Izrael, aj Palestínu.

Toto boli výhrady, pre ktoré sme sa – okrem finančných – rozhodli nezúčastniť ako členovia. Dostali sme pozvánku byť pozorovateľmi a tú sme prijali. Rezolúcia bola schválená, je to jediné riešenie na stole, treba byť pri tom. Teraz je dôležité, aby sa naplnili aj ďalšie fázy. Vidíme množstvo nášľapných mín, prímerie je neustále porušované, ale nejako to napreduje. Hamas nie je ochotný zložiť zbrane, pretože povedal, že to urobí len keď tam bude palestínska správa. Keby sa ani toto neodsúhlasilo, nevieme, kto by to vyriešil. Preto sme podporili túto radu mieru a ako pozorovatelia sa zúčastníme.

V tom regióne hrozí aj ďalší konflikt. Irán. USA sťahujú do oblasti námorné, vojenské sily. Smeruje to k ďalšej eskalácii? Bude ďalšia vojna?

Eskalácia tam už je. Presunulo sa tam obrovské množstvo vojenskej techniky z USA, presunula sa tam najväčšia lietadlová loď. Smerujú tam aj vojenské lietadlá z Británie, nové informácie stále prichádzajú. Eskalácia je, ale popri tom prebiehajú rokovania. A to je dobrá správa. Rokovania prebiehajú v Ženeve za účasti splnomocnenca Witkoffa a Kushnera, ktorý je súčasťou delegácie, a ministra zahraničných vecí Iránu. Hľadajú riešenie.

Chcem veriť, že aj pri podpore arabských krajín z tohto regiónu sa predíde ďalšej eskalácii. Pretože ak by došlo k útoku USA na Irán, Irán to opätuje. Videli sme to pri útoku Izraela na Irán, kedy to Irán opätoval. A to by prinieslo obrovskú destabilizáciu s dopadom na EÚ, svetový obchod a všetko, čo k tomu patrí. Diplomatické riešenie je jediné možné, a práve prebieha. Je tam pozitívna energia. Ide len o to, či budú ochotní dospieť k dohode.

Vy ste sa s premiérom Ficom zúčastnili aj stretnutia s prezidentom Trumpom na Floride, v Mar-a-Lago. Krátko po ňom sa objavili informácie, že premiér Fico komentoval psychický stav prezidenta USA. Dve otázky… Učinil tak premiér Fico? A aký máte vy pocit, má Trump problémy duševného charakteru?

Opozícia jednoducho nedokáže prehltnúť, že jej propaganda o izolácii Slovenska nefunguje. Náš premiér je prijímaný takmer všetkými veľmocami – vo Francúzsku, Číne, Rusku, Južnej Afrike, Brazílii – a mohol by som pokračovať. Naratív, ktorý vytvára opozícia, že sme izolovaní, vôbec nefunguje. Tak sa snažia vytvárať iné propagandistické ťahy. Jeden z nich je prostredníctvom portálu Politico, kde majú úzke prepojenie progresívci, a na ktorom sa podieľal aj jeden známy novinár, ktorý pôsobil aj na Slovensku, Nicholson. Vytvorili lož, ktorou sa snažili rozbiť vzťahy medzi Spojenými štátmi a premiérom Ficom.

Tá debata a stretnutie boli veľmi otvorené. Povedal by som rešpektujúce. Prezident sa zaujímal o naše názory. Hovorili sme o postoji k vojne na Ukrajine, vo veľa veciach sme sa zhodli. A hovorili sme aj o spolupráci v oblasti civilného využitia jadrovej energie a prípadnej výstavbe jadrového bloku. Debata bola pragmatická a otvorená. Tí dvaja ľudia si prešli niečím, čím neprešiel takmer žiadny štátnik na svete — obidvaja takmer prišli o život pri atentáte. Toto opozícii nesedelo, tak vymysleli túto lož.

Opozičníci tvrdia, že vás Trump vybavil v nejakom salóniku za pár minút…

Oni by sa veľmi radi zúčastnili na takomto stretnutí a v takom salóniku. To je príklad toho, ako sa snažia veci zneužívať a znevažovať. A čo oni zakrývajú je, že Trump rešpektuje naše suverénne postoje, aj keď boli voči nemu kritické. Ja som si myslel, že to stretnutie zruší. Ale on nás napriek tomu prijal a mohli sme otvorene hovoriť o veciach, kde sme mali názory zhodné, ale v niektorých sme sa nezhodli. Toto opozíciu a progresívcov v Bruseli neskutočne hnevá a preto vymýšľajú tieto témy a recyklujú ich podľa hesla, že stokrát zopakovaná lož sa stane pravdou.

Trump sa sústredí najmä na to, aby čo najlepšie spravil pre Ameriku. Nech už si o tom myslí každý svoje…

To bola tiež jedna z tém. Národno-štátne záujmy sú dôležité, ale ide o to, ako ich niekto presadzuje. Musí tu byť dodržiavanie medzinárodného práva, veľmoci si nemôžu robiť, čo chcú.

Ale týmto smerom sa to uberá, medzinárodné právo v súčasnosti takmer nefunguje. Až na malé výnimky. Čelíme obrovskej erózii medzinárodného práva. Svet nebude taký, ako sme ho poznali. Bude musieť dôjsť k novému bezpečnostnému usporiadaniu, k reforme OSN. Čo bude veľmi ťažké, veľmoci sa tomu budú brániť, a bude to trvať dlho, ak k tomu vôbec dôjde. Ale treba na tom pracovať. Aj preto sa uchádzame o miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady na obdobie 2028–2029. Hovoríme, že naša vláda je mierová vláda, a chceme prispieť k návratu dodržiavania medzinárodného práva. K tomu chceme prispieť aktívne aj naším členstvom v Bezpečnostnej rade.

Na záver možno taká bulvárna otázka. Aký je Trump v úzkom kruhu? Je rovnaký ako ho vidíme na tlačovkách — tvrdý, rázny, zosmiešňuje oponentov? Alebo je to iný človek?

Jedna vec je, akým spôsobom robí politiku. A druhá vec, ako rokuje v uzavretej miestnosti. Je to normálny, otvorený chlap, ktorý sa nebojí otvárať hocijaké témy, ale zároveň rešpektuje aj iné názory.

A to je dôležité, pretože Spojené štáty sú veľmi významná krajina. Je to krajina, ktorá nám v histórii veľmi pomohla – aj vďaka Spojeným štátom vznikla prvá československá štátnosť. Je to jadrová veľmoc, stály člen Bezpečnostnej rady. A my s nimi musíme komunikovať. Nemôžeme sa jednoducho odstrihnúť, aj keď nesúhlasíme so spôsobom, akým Trump robí politiku. Musíme komunikovať, lebo o tom je diplomacia. To nemôže dopadnúť tak, ako to dopadlo s Ruskom, že sme zakázali rokovať s Putinom o mieri a bojujeme. Výsledok vidíme. Preto oceňujem predovšetkým Trumpovu otvorenosť a schopnosť prijímať a rešpektovať aj iné názory.