Zürich 24. apríla 2016 (HSP/Foto:internet)
Že by snáď Albert Einstein vďačil za svoju slávu cudziemu objavu?
“Musíš vo svojich výskumoch pokračovať. Som úplne obyčajný človek, ale vďaka Tebe mám dôvod k hrdosti. Budem šťastný, až spoločne dokončíme našu štúdiu o relativite. Za všetko vďačím svojej žene Mileve. Ona je geniálna. Bez nej by moje dielo nevzniklo,” zveruje sa Albert Einstein v roku 1900 v jednom zo svojich listov svojmu svokrovi
Že by snáď Albert Einstein vďačil za svoju slávu cudziemu objavu? Nemali by sme v skutočnosti vzdať hold jednej z najväčších mysliteliek dvadsiateho storočia, prvej manželke Alberta Einsteina, Srbke Mileve Marič?
Mileva Marič pochádzala z bohatej srbskej rodiny z Nového Sadu vo Vojvodine. Študovala v Novom Sade, Zágrebe a Berne. Mimoriadne nadaná študentka vynikala v matematike a fyzike, preto bola ako jedna z piatich žien v histórii prijatá na Polytechniku do Zürichu.
Štúdiom v Zürichu sa začína odvíjať jej nevšedný, ťažký, ale mimoriadne aktívny, vedecky plodný život. V Zürichu sa spoznáva s Albertom Eisteinom. Zo študenského priateľstva sa vyvíja ľúbostný vzťah. Ešte počas štúdia Mileva otehotnie. To však v židovskej Einsteinovskej rodine nebolo žiaduce, zvlášť ak ju Albertova matka nemala rada, že nebola židovka, ale bola Slovanka.
Einstein ju posiela domov na Balkán, kde zúri smrteľná epidémia.
Prečo to urobil? Počítal snáď s najhorším a následne by si privlastnil výskum Milevy. V Srbsku sa im narodila dcéra Líza. Jej osud je však neznámy.
Albert čoskoro zistil, že bez Milevy jeho výskum neprináša žiaduce výsledky. Preto sa na jeho prosbu vracia Mileva späť do Švajčiarska. Aj napriek odporu Albertovej rodiny sa za rok vzali a narodil sa im syn Albert. Napriek tomu, že bola nadaná študentka, štúdium opustila a vzdala sa vlastnej kariéry, aby sa mohla plne venovať Albertovi a stala sa jeho oporou. Fyzikou sa však zaoberala naďalej. Medzitým sa im narodil druhý, duševne chorý syn Eduard.
Manželova popularita a vedecká kariéra rástla, stáva sa profesorom. Mileva zostáva stále viac osamotená so svojimi deťmi. Albert mal slabosť na ženy a nijak to neskrýval. Svoju ženu dokonca fyzicky a psychicky týral. Keď sa začal stretávať so sesternicou Elenou Löventhalovou bolo jasné, že jeho vzťah s Milevou sa končí. Po rozchode si vzal Elenu za ženu a Mileva sa vrátila s deťmi do Zurichu. Mala problémy uživiť rodinu, lebo Albert im platil len sporadicky alebo vôbec. Privyrábala si doučovaním matematiky a hodinami hry na klavíri.
Keď bola teória relativity pred dokončením, začal Albert prichádzať za Milevou, aby mu v práci pomáhala. Pokračovali spolu na dokončení diela, Mileva mu pomáhala riešiť matematické a fyzikálne problémy s teóriou.
V roku 1912 dostáva Albert Einstein Nobelovu cenu. Vo svojej reči pri odovzdávaní ceny však Milevu vôbec nespomenul. Ale daroval jej finančnú odmenu za cenu. Vďaka tomu sa jej život stáva znesiteľnejší a môže sa lepšie starať o svoje deti.
S Nobelovou cenou sa spája ešte jedna zvláštnosť. Einstein dostal cenu za fyziku a nie za teóriu relativity, ktorá ho tak preslávila. Akoby v tom bola symbolika, že odmenená bola práca Milevy.
Mileva Marič zomrela v roku 1948 na mozgovú porážku. Einstein ju prežil o sedem rokov.
Faktom zostáva, že sa význam Milevy Marič Einsteinovej v dejinách nedoceňuje. Zaslúži si oveľa väčšiu pozornosť ako jej bola venovaná doposiaľ. Dnes sa už ťažko dá zistiť podiel Milevy Marič na objave teórie relativity, pretože veľa dokumentov sa stratilo. Zdá sa však, že by ju ale Einstein bez jej pomoci nebol vytvoril.
Jozef Janták