Kresťanskí demokrati a Kresťanská únia nechcú na Slovensku manželstvá rovnakého pohlavia, ostro kritizujú rozhodnutie Súdneho dvora EÚ

„Otvárajú dvere k tomu, aby sa citlivé spoločenské otázky menili nie rozhodnutím občanov či parlamentov, ale súdnym výkladom z Bruselu,“ vyhlásilo KDH.

Kresťanskí demokrati sa v tejto súvislosti obrátili s otázkou na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD), ako je možné, že Slovensko sa nepripojilo ku konaniu, v ktorom sa rozhodlo o homosexuálnych manželstvách.

„Povinnosť chrániť Ústavu SR je základnou povinnosťou každého ústavného činiteľa. Túto možnosť využili vlády z Nemecka, Poľska, Španielska, Holandska a Maďarska, len vláda Roberta Fica toto konanie ignorovala,“ upozornili kresťanskí demokrati s tým, že tu sa ukazuje význam novely ústavy.

„Vďaka nej majú naši ústavní sudcovia v rukách nástroj, vďaka ktorému môžu odmietnuť rozhodnutia európskeho súdu, ktoré sú v rozpore s naším ústavným zriadením – konkrétne v oblastiach, ktoré tvoria našu národnú identitu a patria do výlučnej kompetencie Slovenska,“ vysvetlilo KDH s tým, že nejde o gesto vzdoru, ale o poistku, aby sa zákon v citlivých témach nemenil cez výkladu súdov, ale vôľou občanov cez nimi zvolených zástupcov.

S rozsudkom nie je spokojná ani Kresťanská únia (KÚ), podľa ktorej Súdny dvor EÚ prekračuje právomoci a ohrozuje ústavnú identitu SR. Rozhodnutie je podľa poslanca Richarda Vašečku ďalším vážnym zásahom do oblastí, ktoré patria výlučne do právomoci členských štátov. Rozsudok podľa KÚ priamo naráža na nedávnu zmenu Ústavy SR, ktorá zakotvuje národnú identitu a definíciu rodičovstva ako vzťahu muža- otca a ženy – matky. KÚ zdôraznila, že manželstvo nie je definované ako súkromnoprávny zväzok dospelých osôb, ale ako inštitút, ktorý garantuje stabilné prostredie pre rast, výchovu a starostlivosť o deti.

„Ústava je v demokratickom štáte dokumentom najvyššej právnej sily. Zásah, ktorý jej priamo odporuje, nemožno legitimizovať žiadnym právom Únie, ani rozsudkom súdnej inštitúcie, ktorá má rešpektovať čl. 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ: povinnosť Únie rešpektovať národnú identitu a základné ústavné usporiadanie členského štátu,“ upozornila KÚ.

Predseda KÚ Milan Krajniak doplnil, že takýto postup Súdneho dvora môže podkopávať dôveru v inštitúcie EÚ a posilniť vnímanie, že rozhodujú o otázkach, na ktoré nemajú mandát.

„Stabilita európskeho projektu je možná len vtedy, ak EÚ bude rešpektovať nielen práva jednotlivcov, ale aj ústavné poriadky členských štátov,“ zdôraznil Krajniak.

Súčasne upozornil, že Súdny dvor EÚ týmto rozsudkom neprimerane rozširuje pôsobnosť práva EÚ do oblasti, ktorý mu nebola zmluvami zverená.

„Zásada subsidiarity má chrániť kompetencie členských štátov, nie slúžiť ako ornament v odôvodneniach rozsudkov. Ak EÚ zasahuje do definície rodičovstva či rodiny, zasahuje do samotnej identity štátu – a prelamuje hranice, ktoré jej právny rámec nedovoľuje prekročiť,“ vyhlásil predseda KÚ.

Rozsudok tak podľa neho vytvára nebezpečný precedens. Vysvetlil, že právny poriadok členského štátu môže byť prehlasovaný nie na základne spoločnej zmluvy, ale prostredníctvom expanzívneho výkladu slobody pohybu. Upozornil, že ak sú vnútroštátne orgány nútené vykonávať právne akty, ktoré odporujú ich ústavám, ohrozuje to vzťah medzi právom EÚ a ústavným poriadkom členských krajín.

„EÚ môže dôveru občanov udržať len vtedy, ak bude rešpektovať nielen slobodu pohybu, ale aj limity, ktoré stanovujú zmluvy – najmä zásadu subsidiarity a povinnosť chrániť ústavnú identitu členských štátov. Ak sa tieto princípy oslabia, ohrozí sa samotný základ európskej spolupráce,“ doplnil Vašečka. KÚ preto vyzvala na dôsledné uplatňovanie čl. 4 ods. 2 zakladateľských zmlúv EÚ a rešpektovanie ústavných identít štátov.

„Ochrana rodiny a definícia rodičovstva sú neoddeliteľnou súčasťou našej národnej identity, ktorú má Únia rešpektovať, nie narúšať,“ uzavrela KÚ.

Najvyšší európsky súd v utorok 25. novembra rozhodol, že členské štáty EÚ musia uznať manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v inom členskom štáte. Rozhodnutie súdu sa týka podnetu dvojice Poliakov, ktorí sa zosobášili v roku 2018 v Berlíne, pričom jeden z manželov má aj nemecké občianstvo. Keď sa pár pokúsil presťahovať do Poľska a požiadal o registráciu sobášneho listu, úrady im to odmietli s odôvodnením, že poľské právo neumožňuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia, uviedol Súdny dvor Európskej únie vo vyhlásení.

„Dotknutí manželia ako občania EÚ požívajú slobodu pohybu a pobytu na území členských štátov a právo viesť normálny rodinný život pri využívaní tejto slobody aj po návrate do svojho členského štátu pôvodu,“ uviedol súd.

Dodal, že „takéto odmietnutie je v rozpore s právom EÚ a porušuje nielen slobodu pohybu a pobytu, ale aj základné právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života“.