Po prvom nálete Su-25 nasledoval útok Su-24 a Tu-22 (tie vzlietli so základne v Engelse),  ďalšia vlna ruských bombardérov zaútočila na letisko Groznyj –  Sever. Nálety pokračovali aj v noci, ruské lietadlá si dudajevovské letiská označkovali svietiacimi raketami a bombami. Zničili všetkých 250 lietadiel, ktoré mal Dudajev k dispozícii, vrátane čečenského prezidentského Tu-134. Až o deň neskôr, dňa 2.12.1994 ruské noviny o nálete ruského letectva proti čečenským cieľom informovali.

Video Tu-22

Do vstupu ruských vojsk na územie Čečenska však ostávalo ešte 10 dní, Rusi prenikli na čečenské územie až 11. 12. 1994. Dôvodov, prečo Rusi zničili celé čečenské letectvo bolo niekoľko.

Džochar Dudajev bol bývalým sovietskym generálmajorom a veliteľom strategickej bombardovacej divízie, dislokovanej v estónskom Tartuse, v rokoch 1979 – 1988 bojoval v Afganistane a získal viacero vysokých sovietskych vojenských vyznamenaní. Dudajev nemal v Čečensku samozrejme k dispozícii žiadne strategické bombardéry a ani bojové stíhačky či útočné bombardéry, pretože Čečensko ešte v sovietskej ére predstavovalo oblasť v hĺbke sovietskeho územia.

Na území Čečenska sa ale nachádzalo na letisku Kalinovskaja 119 kusov cvičných československých lietadiel L-29 a L-39, tri stíhačky Mig-17 a dva MiG-15UTI. K dispozícii na letisku Chankala bolo aj 141 cvičných sovietskych stíhačiek Jak-130. Ruská tajná služba však mala informácie o tom, že všetky tréningové lietadlá v Čečensku boli vybavené držiakmi na zavesenie bômb a rakiet, takže mohli teoreticky podnikať aj letecké útoky za hranicami Čečenska. K dispozícii mali približne 250 leteckých navádzaných rakiet a 7000 bômb a jednoduchých rakiet.

Začiatkom decembra 1994 mal podľa informácii ruskej tajnej služby Dudajev k dispozícii približne 100 lietadiel schopných letu, zvyšné stroje už schopné letu neboli a slúžili len ako zásobareň náhradných dielov. Dudajev ako vojenský odborník sformoval jednu bojovú eskadru z československých L-29 a L-39 a k dispozícii mal približne 40 bojových pilotov, schopných na týchto lietadlách lietať a plniť bojové úlohy.

Video L-39 Albatros

Samozrejme Dudajevovi piloti nemohli byť dôstojným súperom ruskému letectvu. No Dudanejv mal plán, v ktorom rátal, že čečenské lietadlá by mohli zaútočiť na ruské civilné ciele v Krasnodare, Stavropole a v Rostove na Done. Cieľom útokov dudajevovských lietadiel by sa mohli stať chemické závody, jadrové elektrárne, železničné uzly a vodné elektrárne. Cieľom Dudajeva bolo uštedriť Rusom v prípadnom konflikte čo najtvrdší úder, tento úder by mohol otriasť celým Ruskom, ktoré sa zmietalo v kríze jeľcinovského obdobia a tento úder by pokojne mohol priniesť rozpad Ruska, čo by vyhovovalo Američanom, pretože by sa zmocnili úplne ruských zdrojov.

Ruskí experti predpokladali , že Dudajevo plán sa mohlo podariť minimálne čiastočne realizovať. Celý plán Dudajeva je ruských reáliach označovaný ako “plán Lasso”. Ruská tajná služba i ruské letectvo okrem toho monitorovali prelety dudajevovských civilných lietadiel Tu-134 a Tu-154, ktoré lietali “nevedno kam” a následne sa vracali na čečenské letiská. Podľa ruských expertov vozili zbrane či muníciu. Nálet ruských bojových lietadiel 1. 12. 1994 zničil celé čečenské letectvo, ohrozenie ruských miest bolo zažehnané, za hranice už nemohli žiadne lietadlá z Čečenska lietať.

Z úplného konca postsovietskej éry vyplávalo na povrch niekoľko zaujímavých informácii. Bývalý minister obrany ZSSR Pavel Gračov (o ktorom viacerí ruskí experti dnes tvrdia že bol takisto na americkej výplatnej listine) podpísal dňa 28. 5. 1992 odovzdanie Čečencom bojovej techniky a munície, ktorá sa nachádzala na území Čečenska. Čečenci získavali zbrane a výzbroj priamo zo sovietskych vojenských skladov, takže na začiatku vojny boli ozaj veľmi dobre zásobení.

Gračov a Dudajev podľa ruských informácii participovali aj na predaji sovietskej vojenskej techniky za hranice, spolupráca Gračova a Dudajeva však netrvala dlho, obaja sa po niekoľkých mesiacoch definitívne rozhádali a ich cesty sa rozišli (Dudajeva zlikvidovalo ruské letectvo na základe informácii ruskej tajnej služby v roku 1996 a Gračov umrel v roku 2012, otrávil sa hríbmi).

Rusi aj v jeľcinovskej ére, v katastrofálnej ekonomickej situácii, po uši zadĺžení, pretože prebrali dlhy všetkých sovietskych republík ZSSR, vstúpili v decembri 1994 do ťažkého obdobia bojov v Čečensku. Vstúpili úspešne likvidáciou čečenského letectva, vojna v Čečensku však bola tvrdá a krvavá, skončila až v roku 2005, pričom  Čečenci podnikali útoky proti civilistom (Buďonnovsk, Beslan. Moskva….).

Ak by Rusi v Čečensku prehrali (Čečencov podporovali Američania, Briti, Saudi, Turci), mohlo by to priviesť k totálnemu rozpadu Ruska na niekoľko slabých štátov a následnému rabovaniu ruských zdrojov. Napriek ťažkej situácii však Rusi celú krízu za Jeľcina v Čečensku ustáli a Jeľcinov nástupca Putin celú krízu úspešne vyriešil. Rusko sa nerozpadlo, vrátilo sa v roku 2008 opäť ako veľmoc do medzinárodnej politiky a spolu s Čínou ukončilo obdobie jednopolárneho sveta.