Bratislava 5. marca 2019 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)
Šestnásteho marca nás čaká prvé kolo prezidentských volieb. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že na prvých 2 miestach sa umiestňujú „slniečkári“: Zuzana Čaputová a Maroš Ševčovič. Na treťom a štvrtom mieste figurujú ich protiklady: Štefan Harabin a Marian Kotleba
Zuzana Čaputová výrazne profituje z odstúpenia Roberta Mistríka. Po jeho odstúpení jej preferencie raketovo vzrástli. Reálne hrozí, že do druhého kola postúpia Zuzana Čaputová a Maroš Ševčovič a kresťansky a národne orientovaný volič nebude mať v druhom kole koho voliť. Aké je z toho východisko? Je možné spojenie vlasteneckých a kresťanských hlasov pre jedného kandidáta? Ak áno, pre ktorého?
Vo zverejňovaných prieskumoch verejnej mienky sa Marian Kotleba neumiestnil ani raz pred Štefanom Harabinom. Zaiste, prieskumy verejnej mienky možno spochybňovať, prieskumy pred poslednými parlamentnými voľbami boli toho dôkazom. Na druhej strane Marian Kotleba z prezidentskej kampane výrazne profituje, zákonná povinnosť pozývania kandidátov do verejnoprávnych médií posunula už jeho stranu v poslednom prieskume verejnej mienky na druhé miesto, hneď za dlhodobo vedúci SMER. Niekedy v správnom čase urobený jeden krok dozadu môže z dlhodobého hľadiska znamenať dva kroky vpred.
Kotlebova strana si to už vyskúšala, keď pri zákone na ochranu života nenarodených detí ustúpila v prospech Vašečkovho návrhu, jednoznačne na tom profitovali, nikto im to nevyčítal. Situácia sa pri prezidentských voľbách vyvinula tak, že ak Kotleba odstúpi v prospech Harabina, bude to pre neho situácia “win-win”, vždy na tom získa: Ak napriek tomu Harabin do druhého kola nepostúpi, nepodarí sa to napriek Kotlebovej osobnej obeti.
Ak Štefan Harabin do druhého kola postúpi, bude sa môcť Kotleba k tomu úspechu hlásiť, že to bolo aj vďaka jeho nezištnosti. Ak neodstúpi, tak na tom vždy stratí: ak obaja, Harabin, aj Kotleba vypadnú a do druhého kola nepostúpia, väčšina bude Harabina vnímať ako obeť Kotlebovej samoľúbosti a budú mu pripisovať zodpovednosť za zvolenie slniečkára na post prezidenta.
Ak by do druhého kola Kotleba postúpil, zopakuje sa scenár z volieb do bystrického VÚC, keď sa všetci proti nemu spoja a prehrá, čiže pomôže nainštalovať slniečkára na post prezidenta. Nemožno vylúčiť ani – z Kotlebovho pohľadu – „ružový scenár“: že do druhého kola postúpi a dokáže ho vyhrať. V tom prípade je najrealistickejší predpoklad taký, že dôjde k vyhláseniu masívneho vnútroštátneho aj medzinárodného bojkotu prezidenta Kotlebu. Príde do NR SR predniesť svoju správu a 135 poslancov vstane a odíde. Ani jeden slovenský politik s ním nebude komunikovať včítane predstaviteľov samospráv.
Je možné, že NRSR by prijala ústavný zákon, ktorým by mu odňali väčšinu súčasných prezidentských kompetencií. V medzinárodnej politike je celý rad prípadov takéhoto bojkotu: Kurta Waldheima na poste prezidenta Rakúska v rokoch 1986-1992 bojkotoval svet celé jeho volebné obdobie, keď nikto jeho pozvanie do Viedne neprijal a on nedostal pozvanie do žiadneho štátu. Ustál to on aj Rakúsko, pretože celá rakúska politická scéna aj rakúska verejnosť sa postavili na jeho stranu.
Vidíme, čo robí EÚ s Orbánom, čo robí tzv. medzinárodné spoločenstvo s Madurom, analógia pre Slovensko by bola tragédiou. Z Grassalkovičovho paláca by sa stalo väzenie – samotka s väzňom prezidentom. Kotleba na poste prezidenta by pre Slovensko určite nebol prínosom.
Je naozaj zaujímavé, ako Marian Kotleba v tohtoročných prezidentských voľbách môže miešať a v konečnom dôsledku rozdávať karty…
Štefan Paulov