Aj keď najstaršia hodnoverná písomná zmienka je z roku 1392, kostol tu stál už predtým. Farnosť je doložená v roku 1397, kedy patrila k šaštínskemu dekanátu, mala vzniknúť ešte v roku 1163. V roku 1516 mala vlastného kňaza. V roku 1561 je spomínaná ako filiálka farnosti Gbely, matrika je vedená od roku 1653, kedy bola farnosť obnovená s filiálkou Kúty, ktoré boli po stáročia filiálkou farnosti Brodské, až do roku 1784 kedy bola v Kútoch zriadená miestna kaplánka, v roku 1809 samostatná farnosť. V roku 1561 vykonával vizitáciu skalický farár Andrej a šaštínsky vicearchidiakon Ján. Zastupovali Juraja Bornemisu šaštínskeho archidiakona. 20. marca bola vizitávaná farnosť Gbely, farárom bol Ján, bol katolíkom, knihy ktoré používal pri obradoch boli katolícke a cirkvou schválené, mal počestné mravy. Sviatosti vykonával počestne. Mal filiálny kostol v Brodskom. V roku 1626 bola 24. marca vizitácia farnosti Brodské, ktoré je filiálkou Gbiel spravovaný šaštínskym farárom. Oltáre má tri. Na hlavnom je obraz blahoslavenej Panny Márie Čenstochovkej ostatné dva boli bez obrazov. Majú jeden malý prasknutý zvon, ostane zvony boli odnesené rebemi počas Boškajovho povstania. V dedine sú anabaptisti. V rok 1632 bola vizitácia vykonaná vo farnosti Brodské 8. marca.

Kostol zasvätený sv. Antonovi bol gbelskou filiálkou a spravoval ho šaštínsky farár. Oltáre má tri Hlavný oltár je novopostavený, na ktorého tabuliach sú obrazy sv. Egídia a Benedikta, Sv. Kataríny panny a mučenice a sv. Kataríny Sienskej. Na ostatných dvoch oltároch neboli obrazy. Sviatosť oltárna a posvätné oleje v tomto kostole neuchovávali. V prípade potreby požiadali šaštínskeho farára. Sv. omša a pobožnosťi mávali každú tretiu nedelu. V roku 1634 sa vizitácia konala 16. júna. Od redošlej vizitácie pribudli do výbavy nové predmety: obrusy, alby dve procesiové zástavy, tri krížiky… 1788 Baťániovská vizitácia cirkvi v Brodskom prečítaná 29. septembra za prítomnosti Juraja Hollósiho ostrihomského kanonika, zastupujúceho archidiakona Ladislava Gzappiho  holíčskeho farára šaštínskeho vicearchidiakona Jozefa Hulimana, mistneho farára Juraja Korontáliho, riadneh župného sudcu Juraja Papánka a Františka Kalmána komisárov Nitrianskej župy Mateja Pekárka išpektora Egídia Zsingéra pokladníka Jána Galina správcu šaštínskeho panstva a miestnych farníkov. Kostol je postavený z pevného materiálu je pokrytý škridlami obložený štvohrannými kameňmi.

Má vežu týčiacu sa na prednej strane postavenú takisto z dobrého materiálu a obloženú až po vrchol na spôsob strechy. Pod loďou kostola je jedny uzavretá stará krypta. Kostol má dve brány so závorami a zámkami. Sviatok patróna kostola aj vysviacky sa svätí podľa obyčaje tretiu októbrovú nedeľu. V kostole je drevená kazteľnica na vrchu medzi anjelmi je socha sv. Pavla. Hlavný oltár sv. Antona opáta, ozlátený a okrášlený viacerými stĺpmi. druhý bočný oltár zasvätený Nanebovzatej Panne Márií, pozlátený so stĺpmi a so sochami sv. Ignáca, Františka Xaverského, sv. Alžbety a Barbry. Tretí oltár je pi oblúku na epištolovej strane so sv. Františkom Serafínskym, pozlátený so stĺpmi a sochami sv. Bonaventúru, Antona Paduánskeho, sv. Kláry a Scholatiky. Krstiteľnica je z kameňa nad jej krytom stojí socha sv. Jána Krstiteľa krstiaceho Krista Pána. Z vizitácie z roku 1911 sa dozvedáme kostol je zasvätený sv. Antonovi Pustovníkovi, konsekrovaný bol na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. Píše sa že vnzkol okolo r. 1163, časť kostola bola určite postavená v 13. storočí v otickom slohu, svedčí o tom gotická klenba presbytéria a zastavané okno vo veži. Kostol bol do roku 1911 dva krát reštaurovaný. prvý raz v roku 1633, v tomto období sa stavalo v renesančnom slohu. Druhá prestavba prebiehala v roku 1866. Vtedy boli pristavané bočné lode – knventy, zároveň bola postavená veža podľa jedného ostrihomského kostola. o predchádzajúcej sa hovorí len toľko, že bola špicatá a začali ju stavat v roku 1766.

Súčasný kostol je z r. 1163, ktorého pozostatok je zastavaný vo veži. Pôvodne bol gotický, o čom svedčí klenba, stĺpy, okná. Prvá prestavba bola v roku 1633. Kostol vyhorel znova postavený bol na základoch gotickej stavby v roku 1731 – 1750 Veža sa začala stavať za richtára Jána Hladíka v r. 1762 o čom svedčí zápis v obecnej knihe. Bočné lode pristavili v r. 1866 a bola postavená aj nová veža podľa jedného Ostrihomského kostola. Vtedy zrušili cintorín pri kostole a preložili ho na dnešné miesto.

Kostol bol vysvätený 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, je 31 m dlhý a 20 m široký, jeho kapacita je 500 miest. Sú v ňom tri oltáre: Sv. Antona opáta, Panny Márie Lurdskej a sv. Cyrila a Metoda. Listina z roku 1653 uvádza že patrónom kostola bol Ján Cobor neskôr sám cisár.

Vnútorné zariadenie kostola je z 1. polovice 20. storočia. Zo staršieho zariadenia sú obrazy sv. Anny, Návštevy Panny Márie a sv. Antona od A. Jandu z konca 19. storočia. Kazateľnica a krstiteľnica sú klasicistické z konca 18. storočia.

Po druhej svetovej vojne bola opravená klenba a veža kostola.

Sv. Antonovi opátovi je na celom Slovensku zasvätených len 6 kostolov v oblasti Šariša a Spiša.

V chotári Brodského sa nachádza 6 krížov a sochy sv. Jána Nepomuckého, sv. Vendelína a sv. Floriána a kaplnka Panny Márie Bolestnej.