Môj profil 
Predplatné
Košice 5. decembra (TASR)- O opatreniach navrhnutých pre zlepšenia kvality života vo Východoslovenskej nížine dnes rokovali účastníci Záverečnej konferencie projektu Laborec – Uh. Toto územie patrí k tým z regiónov Slovenska, ktoré boli počas uplynulého storočia najsilnejšie ovplyvnené ľudskými zásahmi.
„Projekt sa snažil ukázať ako uplatniť v poľnohospodárskej a vodohospodárskej praxi postupy, ktoré zabezpečia ekologické funkcie a verejnoprospešné služby tak, aby prinášali ekonomický úžitok poľnohospodárom, vodohospodárom aj miestnym komunitám,“ uviedol vo svojom úvodnom vystúpení konferencie Boris Minárik, národný riaditeľ projektu zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Zdôraznil, že jedným z hlavných cieľom bolo, prostredníctvom miestnych partnerstiev, vytvoriť podmienky pre plánovanie a implementáciu udržateľného vodného hospodárstva, zníženie znečistenia vôd z poľnohospodárskych zdrojov, revitalizáciu krajiny a zvýšenie kvality života v území.
Účastníci konferencie boli oboznámení s navrhovanými opatreniami pre dosiahnutie dobrého stavu vôd, obsiahnutými v Pláne manažmentu povodia rieky Čierna voda v súlade s požiadavkami EÚ Rámcovej smernice o vodách. „Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) niektoré z navrhnutých opatrení už zrealizoval, ako napríklad opravu stavidla na zbernom kanáli pri Nižnej Rybnici v okrese Sobrance. Tým sa zabezpečila vyššia dotácia vody do vodného toku Okna, ktorá preteká projektovým územím a zlepšila sa okrem iného dotácia vody z Okny do Národnej prírodnej rezervácie Senianske rybníky. Súčasne umožňuje aj lepšiu reguláciu prietokov vo týchto vodných tokoch v prípade povodňových situácií,“ uviedol Stanislav Dobrotka, vedúci odboru vodohospodárskeho rozvoja z SVP Košice.
Rozľahlé mokrade boli v časoch socializmu pomocou veľkoplošných meliorácií a odvodnenia hustou kanálovou sieťou zmenené na polia alebo na lúky s výrazne zmeneným vodným režimom. Došlo k ochudobneniu biologickej rozmanitosti v území a vznikol systém, ktorý si vyžadoval vysoké náklady na pravidelné udržiavanie. „Cieľom zrealizovaných obnovných opatrení bolo na základe pozitívneho príkladu povzbudiť miestnu komunitu pri revitalizácii krajiny. Veríme, že pozitívny dopad týchto opatrení sa prejaví na všetkých zložkách životného prostredia v území a na kvalite života jeho obyvateľov. Celkovo bolo obnovených alebo bol zlepšený stav mokradí na ploche 1.361 hektárov,“ informoval účastníkov konferencie Dobromil Galvánek z DAPHNE- Inštitútu aplikovanej ekológie.
Projekt napomohol založeniu občianskeho združenia Medzi riekami, ktoré po ukončení projektu bude naďalej podporovať budovanie miestnych partnerstiev a udržateľný miestny rozvoj. V priebehu riešenia projektu zastrešovalo tieto aktivity v spolupráci s partnerom projektu, občianskym združením SOSNA. „Popri vypracovaní Integrovanej stratégie rozvoja územia sa rozbehli mnohé aktivity zamerané na oživovanie miestnych tradícií. Pre vybraných záujemcov z regiónu boli vypracované podnikateľské plány zamerané napr. na podporu pasienkarstva, rozvoj turistického ruchu v území a iné. Cieľom bola podpora ekonomických aktivít miestnych obyvateľov, ktoré sú v súlade s prírodnými danosťami a sú dlhodobo udržateľné,“ priblížil predseda občianskeho združenia Sosna Štefan Szabó.
Rozpočet projektu predstavoval takmer 800.000 eur. „Tieto prostriedky boli využité na technickú pomoc vodohospodárskym manažérom a farmárom pri prechode z používania konvenčných techník vo vodohospodárstve a poľnohospodárstve na praktiky ekologického manažmentu,“ objasnil manažér projektu Peter Sabo.
.jpg)
.JPG)
