Môj profil 
Predplatné
Spomínané korporácie pre začiatok argumentovali autorskými právami a za svoje vzali odkazy na torrenty, či úložiská. Verejnosť tento posun akceptovala. Neskôr sa argumentovalo bezpečnosťou, hnutiami potláčajúcimi základné ľudské práva a slobody. Verejnosť tento posun opäť akceptovala. Dnes sme sa dostali do štádia boja proti neovereným informáciám, falošným informáciám, atď. Určite poznáte termíny ako hoax, či fake news. Zaujímavé však je, že opatrenia postihujú takmer výlučne iba jednu stranu socio-kultúrneho „súboja“, zatiaľ čo tej druhej priam hrajú do karát.
Spomínané korporácie dnes majú prakticky takú moc, že dokážu usmerňovať výsledky volieb. Svoje tak pocítili aj svetoví politici ako Donald Trump, či Nigel Farage. V oboch prípadoch však ani jemné, ani hrubé zasahovanie do vyhľadávania, šírenia a zdieľania informácií nedokázalo zvrátiť výsledky prezidentských volieb v Spojených štátoch, či referenda v Spojenom kráľovstve. V uplynulých dňoch vyplávali na svetlo sveta informácie, ktoré potvrdzujú to, čo mnohí z nás už dávno vedia.
Facebook čoraz viac cenzuruje konzervatívne spravodajstvo, ktoré označuje ako spam. Google zase upravil svoje algoritmy až do takého extrému, že 96 % výsledkov vyhľadávania slova „Trump“ viacerým užívateľom ponúklo spravodajstvo liberálnych médií.
V prvej stovke výsledkov sa umiestnili najčastejšie tieto média:
Z nich iba Wall Street Journal môže byť považovaný za konzervatívny. Google sa obhajuje tým, že berie do úvahy viac ako 200 faktorov, odmietol sa však presnejšie vyjadriť k tomu, ako vyzerá cieľový vzorec aj o aké faktory konkrétne ide.
Firma, ktorá analyzovala vyhľadávanie Google došla k zaujímavým informáciám podľa ktorých, napr. po zadaní kľúčových slov “minimum wage”, „abortion“, „NAFTA“, „Iraq war“, „campaign finance reform“, „global warming“, „marijuana legalization“, a „TPP“ neboli medzi prvými výsledkami žiadne pravicové média.
Facebook prevádza aj tzv. fact-checking, čiže kontrolu faktov uvedených v článkoch, ktoré sú zdieľané. Tento nástroj však sťažuje fungovanie predovšetkým konzervatívnym – pravicovým a nie liberálnym – ľavicovým médiám. Facebook sa obhajuje zvyšovaním kvality, bojom proti hoaxom, fake news, hate speech, atď. Kto konkrétne prevádza fact-checking a na základe akých informácií? Aké je jeho politické nastavenie? Aký je jeho vek, v akých podmienkach vyrastal a aké hodnoty má vštepené, aký je jeho svetonázor? To sa už žiaľ nedozvieme. Kto bude kontrolovať tých, ktorí kontrolujú? A v prípade umelej inteligencie? Ako a kým bude programovaná? Aké budú jej zdroje informácií?
Donald Trump varoval pred hrozbou korporácií ako Twitter a Facebook, ktoré začnú sami regulovať svoj obsah podľa pravidiel, aké sa im práve hodia: „Neuvediem žiadne mená, ale ak Twitter a Facebook spravia rozhodnutia, ktorými zrušia účty určitým osobám, tak ide o veľmi nebezpečný krok, nabudúce to totiž môžete byť vy.“
Nigel Farage na pôde EU síce priamo, ale stále s anglickou zdvorilosťou konfrontoval Mareka Zuckerberga o skutočnosti, že jeho osoba a politická strana UKIP doplatili v posledné obdobie výrazne na zmeny algoritmov Facebooku. Niet divu, sú ladené konzervatívne a pravicovo. Práve UKIP je však politická strana, ktorá využívala Facebook v obrovskej miere a ako spomenul Nigel Farage, tak práve on je jedným z jeho najväčších používateľov. Farage priamo poznamenal, že neexistujú žiadne presné pravidlá, na základe ktorých Facebook v tomto smere postupuje.
Prípad Alexa Jonesa, ktorého internetovú platformu poznali a sledovali milióny ľudí po celom svete je ukážkový. Spotify zrušil všetky jeho podcasty a Apple viaceré z nich, Facebook odstránil jeho účty a stránky, YouTube zrušil jeho účet a nakoniec dostal aj dočasný zákaz od Twitteru. Z dňa na deň Infowars akoby prestala existovať. Mnohých táto informácia necháva ľahostajných, avšak ide o princíp a jedného dňa dôjde aj na nich.
V stručnosti sa dá povedať, že celý posun nastáva v smere uprednostňovania ľavicových liberálnych postojov a potláčania tých pravicových konzervatívnych. Na mnohých prípadoch môžeme preto sledovať, že ide v podstate o domino efekt. Ak jedna firma vykoná určité opatrenie, ďalšie ju automaticky nasledujú. Ide v podstate o dôsledok oligopolu na trhu informačných technológií, keď pár korporácii usmerňuje celý trh. Kto má následne vplyv na tento úzky okruh má vplyv na väčšinu spoločností tak, ako dnes funguje.
Donald Trump sa k tejto skutočnosti vyjadril priamo: „Google a tí ostatní potláčajú konzervatívne názory a ukrývajú kvalitné informácie … Nechceme regulácie, chceme férovosť.“
Treba si uvedomiť, že pri príspevkoch na Facebooku, Twitteri, či iných službách, na ktorých sa môžeme svojvoľne vyjadrovať existuje retroaktivita. Pravidlá sa síce menia priebežne, ale postihnutí môžeme byť aj za svoje príspevky spred 10 rokov, keď ešte existovali pravidlá úplne iné.
24. augusta tohto roku sa spomínané subjekty stretli, aby zjednotili svoj postup v otázke nasledujúcich volieb. Facebook pritom len v priebehu pár dní zrušil 652 stránok, účtov a skupín, ktoré mali vraj väzby na zahraničné krajiny vrátane Iránu a Ruska. Podobne spravili aj Google a Twitter. Microsoft predstavil program nazvaný Obrana demokracie, ktorým sa deklaruje sledovať ochranu politickým kandidátom a prepojeným organizáciám. Len v máji sa pritom Amazon, Apple, Google, Facebook, Microsoft, Oath, Snap a Twitter stretli v kanceláriách Facebooku spolu s oficiálnymi predstaviteľmi Oddelenia pre domácu bezpečnosť a FBI a podobných schôdzok bolo za posledné roky mnoho.
Aj slovenský prezident Andrej Kiska sa stretol s predstaviteľmi Facebooku a to krátko pred voľbami do VÚC v novembri minulého roka. Netrvalo dlho a Slovensko malo tú česť, keď bolo zaradené medzi 5 krajín, ktoré na svojich užívateľoch testovali neslávne známeho prieskumníka. Jednalo sa v podstate o experimentálnu funkčnosť, ktorá bola v konečnom dôsledku zavrhnutá, práve prieskumník však výrazne zasiahol do volieb VÚC a to v prospech samozrejme ľavicovo – liberálnych politických subjektov a v neprospech pravicovo – konzervatívnych. Záver z tejto informácie si spravte sami, IT korporácie však definitívne vstupujú do politického ringu.
Anton Smatanik jr.
