V Košickom kraji bol od začiatku zavádzania kurikulárnej reformy evidovaný záujem škôl o zapojenie do nej

Ako priblížila, že do prvej vlny implementácie v školskom roku 2023/2024 vstúpilo päť základných škôl v kraji, v druhej vlne nasledovalo ďalších 60 škôl a v tretej vlne sa ich pridalo 98. Od 1. septembra 2026 postupuje podľa nového kurikula ďalších 118 škôl. „Tieto čísla ukazujú, že školy v našom regióne pristupovali k reforme postupne, ale s rastúcou dôverou a ochotou meniť zaužívané postupy,” skonštatovala.

Podotkla, že špecifikom Košického kraja je i vysoký počet škôl vzdelávajúcich žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia. „Práve pre tieto školy prináša reforma významnú príležitosť. Vzdelávacie cykly umožňujú väčšiu flexibilitu pri plánovaní učenia, lepšie reagovanie na individuálne tempo žiakov a vytvárajú viac priestoru na rozvoj jazykových, komunikačných a základných gramotností,” dodala.

Ropeková poukázala, že so školami pracovali veľmi intenzívne a adresne priamo v ich prostredí. „Vstupovali sme do procesu s celými pedagogickými kolektívmi, nie iba s jednotlivcami. Vďaka tomu sme mohli lepšie spoznať konkrétne potreby školy, jej silné stránky, príležitosti, ale aj možné riziká a bariéry. Spoločne s vedeniami škôl sme nastavovali proces implementácie zmien, tvorbu školského vzdelávacieho programu, prácu tímov učiteľov aj systém profesijnej podpory,” priblížila.

Dodala, že spätná väzba od škôl je poväčšine pozitívna, podľa jej slov oceňujú najmä väčšiu mieru autonómie, možnosť prispôsobiť vzdelávanie potrebám žiakov či intenzívnu metodickú podporu počas prípravy aj implementácie. „Mnohí učitelia hovoria o tom, že sa viac venujú tomu, aby žiaci učivu porozumeli, a menej sa sústreďujú na ‘stihnutie’ predpísaného obsahu,” uviedla.

Najväčšou výzvou podľa Ropekovej spočiatku nebola samotná reforma, ale zvládnutie zmeny myslenia. Ozrejmila, že školy potrebovali čas na stotožnenie sa s novým prístupom, ale i na to, aby sa naučili spolupracovať pri tvorbe školského vzdelávacieho programu a prevzali väčšiu mieru zodpovednosti za rozhodnutia, ktoré v minulosti bývali centrálne nastavené. Dodala, že náročná bola i časová záťaž súvisiaca s tvorbou nových dokumentov.

V niektorých prípadoch tiež bola náročná aj komunikácia s rodičmi obávajúcimi sa nových prístupov k vyučovaniu či hodnoteniu. „Dnes však vidíme, že práve školy, ktoré mali na začiatku najviac otázok a obáv, často hovoria o najväčšom profesijnom posune. Potvrdzuje sa nám, že ak škola dostane dostatok času, odbornú podporu a priestor na vlastné rozhodovanie, dokáže reformné zmeny pretaviť do kvalitnej pedagogickej praxe v prospech svojich žiakov,” uzavrela Ropeková.