Prichádza Trump o svoj vplyv na svetovej scéne?

Tento diplomatický nápor však zároveň poukázal na obmedzenia Trumpovej schopnosti ovplyvňovať dianie v zahraničí, keďže spojenci odmietajú jeho požiadavky, konflikty zostávajú nevyriešené a Čína získava väčší vplyv v kľúčových oblastiach pre globálnu ekonomiku.

Trump čelí rastúcemu tlaku na viacerých frontoch. Vojna s Iránom vyhnala ceny energií v USA nahor a poškodila jeho popularitu, vzťahy s viacerými tradičnými spojencami sa zhoršili a rozširujúci sa vplyv Číny v oblasti obchodu a technológií predstavuje výzvu, ktorú nie je možné ľahko riešiť clami či vojenským tlakom.

Tieto prekážky prichádzajú v čase, keď sa Trumpova Republikánska strana blíži k novembrovým voľbám do Kongresu, ktoré by mohli obmedziť jeho schopnosť presadzovať svoj program, ak republikáni stratia kontrolu nad niektorou z komôr Kongresu.

Zároveň Trumpov návrat do Bieleho domu naďalej pretvára medzinárodný systém, na ktorého budovaní sa Spojené štáty podieľali po druhej svetovej vojne.

Vo svojom prejave v OSN Trump pohrozil, že Irán „zlikviduje“, ak odmietne dosiahnuť dohodu, obhajoval svoju kampaň nátlaku proti Venezuele, ktorá je členom OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu), a naznačil, že Spojené štáty by mohli naďalej používať vojenskú silu na dosiahnutie svojich medzinárodných cieľov.

Jeho stretnutie s Si Ťin-pchingom o dva dni neskôr však ponúklo odlišný obraz.

Samit so Si Ťin-pchingom priniesol obmedzený pokrok

Si Ťin-pching pricestoval do Washingtonu na štátnu návštevu sprevádzanú slávnostnými obradmi a diplomatickou pozornosťou, avšak samit nepriniesol žiadne významné prelomy v niektorých z najzložitejších otázok medzi oboma krajinami.

Najhmatateľnejším výsledkom bolo zrejmé dvojmesačné predĺženie obchodného prímeria medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, ktorého platnosť mala vypršať v novembri.

Trump sa vyhol verejnému zdôrazňovaniu zásadných nezhôd so Si Ťin-pchingom v otázkach, ako sú umelá inteligencia, Taiwan, obchod a Irán.

Čínske štátne médiá však informovali, že Si naliehal na Trumpa, aby sa postavil proti taiwanskej nezávislosti. Taiwan, ktorý Peking považuje za súčasť Číny, zostáva jednou z najcitlivejších otázok vo vzťahoch medzi USA a Čínou.

Trumpov prístup tiež kontrastoval s konfrontačnejšou colnou stratégiou, ktorú predtým uplatňoval voči Pekingu.

Čínska kontrola nad nerastmi vzácnych zemín posilnila jej pozíciu v rokovaniach, najmä preto, že tieto materiály sú nevyhnutné pre odvetvia od špičkových technológií až po automobilový priemysel. Peking už preukázal ochotu využiť svoju dominanciu v oblasti vzácnych zemín ako ekonomický pákový efekt.

„Trump sa vidí ako ten, kto nás vracia do sveta, kde platí právo silnejšieho,“ povedal Brett Bruen, bývalý poradca pre zahraničnú politiku v Obamovej administratíve, ktorý teraz vedie poradenskú spoločnosť Global Situation Room.

„Je však pozoruhodné, že keď príde na Si Ťin-pchinga a rastúcu čínsku moc, začne váhať,“ dodal.

Biely dom odmietol tvrdenie, že Trumpova zahraničná politika uviazla na mŕtvom bode. Vysokopostavený predstaviteľ administratívy uviedol, že Trump sa sústredí na presadzovanie záujmov USA, a poukázal na jeho tvrdenie, že jeho politika zabránila Iránu získať jadrovú zbraň. Irán dôsledne tvrdí, že jeho jadrový program má mierový charakter.

Vojna s Iránom dominuje Trumpovmu druhému funkčnému obdobiu

Konflikt s Iránom zostal počas celého týždňa ústrednou výzvou, ktorá visela nad Trumpovou diplomatickou činnosťou.

Trump začal vojnu po boku Izraela 28. februára a konflikt trvá už takmer sedem mesiacov, narúša dodávky energie a šíri sa do ďalších častí regiónu, vrátane Jemenu a námorného koridoru v Červenom mori.

Neustály odpor Iránu napriek trvalému vojenskému a ekonomickému tlaku sa stal jedným z najzložitejších zahraničnopolitických problémov Trumpovho druhého funkčného obdobia.

Trump využil svoj prejav v OSN na obhajobu tejto kampane a vyhlásil, že „Amerika je späť“, pričom Spojené štáty vykreslil ako silnejšie než kedykoľvek predtým.

Dlhotrvajúci konflikt však zároveň skomplikoval jeho politickú pozíciu doma. Rastúce ceny energie a odpor voči vojne prispeli k prehlbujúcim sa rozporom v rámci jeho politickej základne, čo predstavuje potenciálnu prekážku pred blížiacimi sa voľbami do Kongresu.

Trump nastúpil do svojho druhého funkčného obdobia po niekoľkých počiatočných úspechoch v zahraničnej politike, medzi ktoré patrilo prímerie v Gaze a zadržanie venezuelského vodcu. Nevyriešené konflikty a zastavené rokovania sa však čoraz viac stávajú charakteristickým rysom jeho medzinárodnej agendy.

Spojenci sa bránia voči Washingtonu

Trumpove ťažkosti tiež odhalili rastúcu ochotu spojencov USA brániť sa jeho požiadavkám.

Mnohí európski a ázijskí partneri odmietli výzvy na podporu konfliktu s Iránom, ktorý Trump začal bez toho, aby sa s nimi poradil.

Niekoľko lídrov využilo tohtoročné zasadnutie OSN na obhajobu národnej suverenity a multilaterálnej spolupráce, pričom niektoré poznámky jasne kontrastovali s Trumpovým prístupom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval pred návratom k tomu, čo nazval „zákonom džungle“, a argumentoval, že krajiny stoja pred voľbou medzi medzinárodnou spoluprácou a systémom založeným na moci a nátlaku.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva tiež kritizoval zahraničné zasahovanie do záležitostí svojej krajiny a odmietol myšlienku, že vojenská sila je odpoveďou na bezpečnostné výzvy. „Nepotrebujeme lietadlové lode hliadkujúce v našich vodách,“ povedal Lula da Silva a dodal: „Potrebujeme spoluprácu, aby sme zastavili tok zbraní a peňazí, ktoré živia zločin.“

Biely dom túto kritiku odmietol s tým, že Trump sa sústredí na výsledky, a nie na politické pózy. Administratíva tiež argumentovala, že niektorí zahraniční lídri verejne vyjadrujú odlišné názory, ako tie, ktoré súkromne komunikujú prezidentovi.

Trump čelí odporu v otázkach Ukrajiny a Grónska

Trumpove snahy vyvinúť tlak na Rusko a Ukrajinu, aby prijali aspoň obmedzené prímerie týkajúce sa energetickej infraštruktúry, tiež zatiaľ nepriniesli žiadny prelom.

Jeho prístup k Grónsku čelí podobným prekážkam.

Trump vyzdvihol dohodu s Dánskom a Grónskom, ktorá by rozšírila vojenskú prítomnosť USA na tomto arktickom ostrove. Táto dohoda však zďaleka nesplnila jeho skoršiu požiadavku, aby Spojené štáty „vlastnili“ Grónsko, ani jeho hrozbu, že zváži obsadenie tohto územia silou.

Táto otázka je obzvlášť citlivá, pretože Grónsko je autonómnym územím v rámci Dánskeho kráľovstva, ktoré je tiež členom NATO.

Ian Bremmer, prezident spoločnosti Eurasia Group, uviedol, že medzinárodná reakcia na Trumpa sa od jeho návratu do úradu výrazne zmenila.

„Pred rokom sa len málo krajín odvážilo postaviť sa proti Trumpovi,“ napísal Bremmer na X a pokračoval: „Teraz sú Kanada, Európa, Čína, Irán, Rusko a ďalšie krajiny oveľa ochotnejšie povedať nie.“

Zdá sa, že sám Trump počas svojho prejavu v OSN uznal neistotu týkajúcu sa svojho vplyvu.

Pri diskusii o umelej inteligencii a svojom návrhu označiť túto technológiu za „superinteligenciu“ sa spýtal, či stále disponuje dostatočnou mocou na to, aby ovplyvňoval medzinárodné rozhodnutia.

„Uvidíme, či mám nejakú moc,“ povedal Trump. „Možno mám a možno nemám. Zistíme to už čoskoro,“ dodal.

Táto poznámka vystihla hlavné napätie Trumpovho diplomatického týždňa: prezident odhodlaný demonštrovať americkú moc, pričom čelí svetu, ktorý je čoraz viac ochotný rokovať s Washingtonom, brániť sa jeho požiadavkám a presadzovať svoje vlastné záujmy.

Prečítajte si tiež:

• Trump pripravil Si Ťin-pchingovi honosné prijatie. Veľká dohoda s Čínou je však neistá
• Trump chce zastaviť vývoz nafty, firmy varujú pred opačným účinkom. Zdražieť môže aj benzín