Pápežský legát Mario Grech predsedal slávnosti pri 250. výročí Spišskej diecézy

Bula o ustavenovení osobitného legáta 

Na začiatku slávnosti bola prečítaná v latinskom a slovenskom jazyku bula Svätého Otca Leva XIV., ktorou pápež ustanovil kardinála Grecha za svojho osobitného legáta na slávnosť 250. výročia Spišskej diecézy. Dokument pripomína historické okolnosti vzniku diecézy a jej cestu dejinami. Pápež v bule pripomenul, že Spišská diecéza bola založená jeho predchodcom, pápežom Piom VI., bulou Romanus Pontifex 13. marca 1776 s cieľom zabezpečiť duchovné potreby veriacich na tomto území.

Pri príležitosti 250. výročia vyhlásil spišský biskup František Trstenský jubilejný rok, ktorý bol časom modlitby, vďakyvzdania a pastoračného uvažovania a vyvrcholil septembrovou slávnosťou. „Keďže chceme tejto zbožnej žiadosti vyhovieť,“ uvádza sa v pápežskej bule, „ustanovujeme ťa týmto listom za osobitného pápežského legáta na vyššie uvedenú slávnosť“, ktorá sa koná 26. septembra v Katedrále sv. Martina.

Svätý Otec zároveň kardinála Grecha požiadal, aby účastníkov slávnosti povzbudil k obnovenej nádeji a novému zápalu v živote z viery. Pripomenul duchovné dobrodenia jubilejného roka a požiadal svojho legáta, aby v jeho mene pozdravil spišského biskupa, prítomných biskupov, kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky, predstaviteľov verejnej moci i veriacich laikov a uistil ich o svojej priazni. Kardinálovi Grechovi zároveň udelil svoje apoštolské požehnanie a požiadal ho, aby ho odovzdal všetkým účastníkom slávnosti.

Pápežský legát: Potrebujeme Cirkev so srdcom

Vo svojej homílii kardinál Grech zdôraznil, že jubileum nie je iba oslavou 250 rokov existencie inštitúcie. Je podľa neho oslavou 250 rokov ohlasovania evanjelia, slávenia Eucharistie, krstu detí, zmierenia hriešnikov, sprevádzania rodín, prijímania duchovných povolaní a služby chudobným. Zároveň je oslavou viery generácií mužov a žien, ktorí verili, modlili sa, trpeli, dúfali a odovzdávali vieru ďalším.

Pripomenul aj náročné obdobia dejín Spišskej diecézy, osobitne takmer štyri desaťročia, počas ktorých bola bez vlastného biskupa. „A predsa viera nezomrela,“ povedal. Vďaka kapitulným vikárom, kňazom a vernosti mnohých mužov a žien podľa neho naďalej prúdila životodarná miazga viery. Za tajomstvo vytrvania označil Ježišove slová z evanjelia: „Zostaňte vo mne.“ Zdôraznil, že ratolesť žije iba vtedy, keď zostáva na viniči. „Žiadna moc nedokázala zhasnúť vieru, pretože jej zdroj nespočíval v ľudskej sile, ale vo viniči, ktorým je Kristus,“ povedal.

Jubileum podľa neho nemôže zostať iba spomienkou. „Spomienka sa stáva vďakyvzdaním a vďakyvzdanie sa stáva zodpovednosťou. Dejiny, ktoré sme prijali, sa stávajú poslaním,“ uviedol. Preto je podľa neho dôležité pýtať sa nielen na to, odkiaľ diecéza prišla, ale aj na to, akou Cirkvou má byť dnes.

V tejto súvislosti sa vrátil k slovám proroka Ezechiela: „Dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa.“ Za jednu z najkrajších prosieb jubilejného roka preto označil: „Pane, naďalej dávaj tejto Cirkvi srdce z mäsa.“

Prvým rozmerom Cirkvi so srdcom z mäsa je podľa kardinála Grecha Cirkev, ktorá vie prijímať. Nové srdce je darom od Boha a rovnako ako ratolesť prijíma život z viniča, aj Cirkev musí najskôr zostať v Kristovi. „Predtým, ako vyjdeme, musíme zostať; pred misiou prichádza spoločenstvo; pred našimi programami je Pán,“ povedal.

Pripomenul, že čas venovaný modlitbe, Božiemu slovu, Eucharistii, sviatosti pokánia, duchovnému sprevádzaniu a formácii vo viere nie je premárneným časom. Osobitne sa obrátil na biskupov a kňazov a zdôraznil potrebu chrániť si čas strávený s Pánom.

Ako príklad uviedol patróna diecézy sv. Martina z Tours. V Marmoutier podľa neho najskôr nevytvoril školu pastoračných stratégií, ale školu evanjeliového života a askézy. „Predtým, než formujeme ľudí schopných robiť mnoho vecí pre Boha, musíme formovať mužov a ženy, ktorí vedia žiť s Bohom,“ povedal.

Druhým rozmerom je Cirkev, ktorá sa nebojí nechať meniť Pánom. Kardinál Grech poukázal na Ježišov obraz viniča, ktorý Otec prerezáva, aby prinášal ešte viac ovocia. Prerezávanie podľa neho neznamená, že vinič odumiera. Naopak, to, čo žije, je prerezávané, aby prinášalo viac ovocia.

Aj Cirkev s 250-ročnou históriou sa podľa neho potrebuje nechať obnovovať. Nie preto, že by jej história zlyhala, ale preto, aby mohla pokračovať. Niektoré formy, štruktúry a pastoračné návyky, ktoré prinášali ovocie v minulosti, je podľa neho potrebné nanovo posúdiť.

Kardinál Grech v tejto súvislosti pripomenul synodálnu cestu univerzálnej Cirkvi. Citoval Záverečný dokument Synody, podľa ktorého „synodalita pozýva celú Cirkev vrátane tých, ktorí vykonávajú autoritu, k obráteniu a reforme“. Pripomenul aj slová pápeža Leva XIV. z 22. augusta 2026, podľa ktorých synodalita nie je iba názvom procesu, ale samotnou prirodzenosťou ľudu, ktorý prostredníctvom priateľstva a stretnutia s druhými rozpoznáva, že patrí jedine Bohu.

Tretím rozmerom Cirkvi so srdcom z mäsa je podľa kardinála Grecha schopnosť stretávať sa s konkrétnym človekom. Kristus podľa neho nezachránil človeka tým, že by zostal v diaľke. „Slovo sa stalo telom,“ pripomenul. Preto sa ani Cirkev nemôže z diaľky pozerať na radosti a utrpenia ľudí dnešnej doby.

Musí byť prítomná tam, kde ľudia žijú, milujú, trpia, hľadajú, padajú a znovu vstávajú. V tejto súvislosti poukázal na slová sv. Pavla o bratskej láske, vzájomnej úcte, zdieľaní, radosti s radujúcimi sa, plači s plačúcimi a živote v pokoji so všetkými.

Tento rozmer Cirkvi podľa neho vidíme aj v živote sv. Martina. Nielen v známom geste rozdelenia plášťa, ale v celom jeho živote, ktorý venoval starostlivosti o trpiacich, o ľudí na okraji spoločnosti a o tých, ktorí ešte nepoznali evanjelium.

„Nestačí, aby dvere našich kostolov boli otvorené, ak naše srdcia zostávajú zatvorené,“ povedal kardinál Grech. Cirkev je podľa neho povolaná nielen čakať, kým ľudia prídu, ale vychádzať im v ústrety.

Takúto otvorenosť treba podľa neho prejavovať aj voči mladým ľuďom, ktorí hľadajú smerovanie svojho života, rodinám zápasiacim o jednotu, osamelým starým ľuďom, chudobným a chorým, ľuďom nesúcim neviditeľné rany, tým, ktorí sa vzdialili od Cirkvi, ako aj tým, ktorí by chceli veriť, no nevedia, kde začať.

Kardinál Grech pripomenul aj motto jubilejného roka, ktorým je horlivosť proroka Eliáša: „Veľmi som horlil za Pána, Boha zástupov.“ Evanjeliová horlivosť podľa neho nie je nepokojom ani aktivizmom, ale ohňom, ktorý sa rodí zo stretnutia s Bohom a znovu človeka uvádza na cestu.

Za príklad takejto horlivosti označil Pannu Máriu, ktorá po prijatí Krista „sa vydala na cestu a ponáhľala sa“ do hornatého kraja. „Aký krásny obraz pre túto Cirkev obklopenú horami: Mária sa ponáhľa cez vrchy, pretože v sebe nesie Krista,“ povedal.

Pre Spišskú diecézu je to podľa neho pozvanie nezostať uzavretá vo svojej histórii. Práve preto, že si váži svoju veľkú históriu, má nájsť odvahu vydať sa opäť na cestu. V závere homílie kardinál Grech zdôraznil, že 250 rokov je veľkým darom, no najväčším darom nie je 250 rokov, ktoré už uplynuli.

„Najväčším darom je, že Pán aj dnes dáva život svojej Cirkvi,“ povedal. Na príhovor Panny Márie a sv. Martina vyprosoval pre Spišskú diecézu srdce, ktoré zostáva v Kristovi a prijíma od neho život, srdce, ktoré sa nebojí obnovy a dokáže rozpoznať a dotknúť sa zraneného ľudstva.

„Pane, daj tejto Cirkvi srdce z mäsa,“ zopakoval kardinál Grech. Zároveň vyzval veriacich: „Zostaňte v Kristovi. Nechajte sa obnovovať jeho Duchom. Vychádzajte v ústrety mužom a ženám tejto krajiny.“

Homíliu uzavrel obrazom Tatier, ktoré po stáročia sprevádzajú dejiny Spišskej diecézy. Podľa jeho slov môžu byť svedkami nielen veľkej histórie, na ktorú treba pamätať, ale aj živej viery, ktorú treba odovzdávať, radosti, ktorú treba zdieľať, a evanjelia, ktoré má pred sebou budúcnosť – budúcnosť úplnej radosti.

Kardinál Grech odovzdal pozdrav a požehnanie pápeža

Kardinál Mario Grech na začiatku Eucharistie pripomenul, že na Spiš neprišiel z vlastnej iniciatívy, ale ako vyslanec Svätého Otca. „Teraz už dobre viete, že tu nie som z nejakého vlastného popudu, ale preto, že ma sem poslal Svätý Otec Lev,“ povedal. Zdôraznil, že ešte pred odchodom z Ríma sa stretol so Svätým Otcom, ktorý ho požiadal, aby veriacim na Spiši odovzdal jeho srdečné pozdravy a požehnanie.

„Povedal mi: Nezabudni odovzdať tieto pozdravy a požehnanie všetkým pokrsteným bratom a sestrám, aj našim bratom a sestrám z iných spoločenstiev. Odovzdaj im moju lásku a povedz im, že majú zvláštne miesto v mojom srdci,“ tlmočil kardinál Grech slová pápeža.

Svätý Otec mu podľa jeho slov povedal, aby sa pokúsil všetkých účastníkov slávnosti objať. Kardinál Grech s úsmevom poznamenal, že fyzicky to nie je možné, no pri príležitosti 250. výročia chce všetkým odovzdať toto objatie duchovne. „Moji drahí bratia biskupi, moji drahí bratia kňazi a zasvätení, môžem vás uistiť, že vo svojom srdci cítim, že v tejto chvíli by som chcel objať každého jedného z vás,“ povedal. Osobitne spomenul chorých a starých ľudí a všetkých, ktorí sa pre svoj zdravotný stav alebo iné okolnosti nemohli slávnosti v katedrále zúčastniť.

Kardinál Grech počas svojho úvodného príhovoru poukázal aj na dokument o zriadení Spišskej diecézy, ktorý bol počas slávnosti položený pred oltárom. „Na oltári máme dokument, ktorý pápež napísal pri ustanovení tejto cirkvi. Ale to je mŕtvy dokument. Vy ste živým slovom Cirkvi. Vy ste živé kamene tejto cirkvi,“ povedal. Zdôraznil tak, že 250. výročie nie je iba pripomienkou historickej udalosti, ale predovšetkým príležitosťou uvedomiť si, že dejiny diecézy pokračujú v živote jej veriacich. „Som šťastný, že môžem byť v tejto chvíli s vami, počúvať vás a byť s vami,“ uviedol kardinál Grech a vyjadril radosť z možnosti sláviť jubileum spolu so spišskou cirkevnou komunitou.

Slávnosť spojila biskupov, kňazov i predstaviteľov verejného života

Na Eucharistii sa zišlo približne osemtisíc veriacich z rôznych farností a diecéz. Na slávnosti sa zúčastnilo 250 kňazov a 21 biskupov zo Slovenska, Českej republiky a Ukrajiny. Medzi prítomnými boli predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober a apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli.

Prítomný bol aj Mons. Jozef Nuzík, olomoucký arcibiskup metropolita a predseda Českej biskupskej konferencie. Pozvanie prijali aj premonštrátsky opát v Českej republike Daniel Peter Janáček, opát v Poľsku Šimon Vaľšťák, pravoslávny arcibiskup Juraj Stránsky, generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ivan Eľko, biskup Východného dištriktu ECAV Peter Mihoč a biskup Západného dištriktu ECAV Ján Hroboň.

Hostí na slávnosti privítal kancelár Diecéznej kúrie a riaditeľ Biskupského úradu v Spišskej Kapitule Tomáš Pavlikovský. Na slávnosti sa zúčastnili aj hostia z politického, verejného, akademického a kultúrneho života.

Medzi nimi boli veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici Juraj Priputen, štátny tajomník Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Tibor Bernaťák, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová, predsedovia Prešovského Milan Majerský a Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, primátor Spišského Podhradia, primátori miest a starostovia okolitých obcí, ako aj rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku. Prítomní boli aj členovia akademickej obce, predstavitelia rôznych inštitúcií, úradov a spoločenstiev, ako aj dobrodinci a podporovatelia Spišskej diecézy.

Kardinála Grecha vymenoval Svätý Otec Lev XIV. za svojho osobitného vyslanca na hlavné oslavy 250. výročia kánonického zriadenia Spišskej diecézy. Jeho návšteva sa začala pred hlavnou slávnosťou a bola spojená so stretnutiami a slávením Eucharistie v ďalších častiach diecézy. Kardinál Grech celebroval sväté omše v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade, vo farskom Kostole sv. Ondreja v Ružomberku a v seminárnej kaplnke sv. Jána Nepomuckého na Spišskej Kapitule. Návšteva vyrcholí v nedeľu.

Slávnosť sa začala sprievodom a vyvrcholila modlitbou Jubilejného roka Spišskej diecézy, záverečnými príhovormi a požehnaním s relikviou svätého Martina. Prítomným sa prihovorili košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober, apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli a spišský diecézny biskup Mons. František Trstenský.

Mons. Bernard Bober v príhovore v mene Konferencie biskupov Slovenska a východnej metropolie zablahoželal celej Spišskej diecéze k jubileu. Zdôraznil, že výročie je príležitosťou poďakovať za vieru a duchovné dedičstvo predkov, ktorí ho počas generácií uchovávali a odovzdávali ďalej. Zároveň povzbudil diecézu, aby aj v budúcnosti zostával Kristus centrom jej života a aby podľa príkladu svojho patróna, svätého Martina, bola nablízku ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, prijatie a nádej. Výhľad na Tatry podľa jeho slov pripomína potrebu dvíhať oči nahor, prekračovať vlastné hranice a deliť sa o prijaté dobro s druhými.

Počas Eucharistie spieval chrámový spevácky zbor Benedicat z farnosti Spišské Vlachy. Jubilejná slávnosť bola vyvrcholením Dní Spišskej diecézy, ktoré počas uplynulého obdobia ponúkli slávenia a stretnutia venované deťom, starým a chorým, manželom, Eucharistii i mladým. Súčasťou programu boli aj duchovné a kultúrne podujatia pripomínajúce historické korene diecézy i jej súčasný život.

Pri príležitosti jubilea adresoval spišský biskup Mons. František Trstenský list pápežovi Levovi XIV. Vyjadril v ňom úctu, synovskú oddanosť a vďačnosť za službu Petrovho nástupcu. Prítomnosť pápežského legáta označil za znamenie otcovskej blízkosti pápeža k miestnej Cirkvi a povzbudenie k odovzdávaniu viery ďalším generáciám. V liste, ktorý na slávnosti prečítal spišský pomocný biskup Mons. Ján Kuboš, zároveň prosí pápeža o modlitbu a apoštolské požehnanie pre Spišskú diecézu, jej biskupov, kňazov, diakonov, zasvätené osoby, rodiny, mladých i všetkých veriacich, osobitne chorých, trpiacich a tých, ktorí potrebujú posilu a nádej.

Po svätej omši pred katedrálou požehnali sochu svätého Jána Pavla II.

Z histórie Spišskej diecézy

Spišská diecéza vznikla 13. marca 1776, keď ju pápež Pius VI. ustanovil bulou Romanus Pontifex na základe dekrétu Márie Terézie. Nadviazala na starobylé Spišské prepoštstvo, ktorého prvá písomná zmienka pochádza z roku 1209. Pri jej vzniku k nej boli pričlenené aj regióny Liptova a Oravy a sídlom biskupa sa stala Spišská Kapitula. Počas svojej histórie prešla viacerými zmenami cirkevnosprávneho začlenenia; od roku 1995 je súčasťou Košickej cirkevnej provincie. Významnú úlohu v dejinách diecézy zohrávalo vzdelávanie a formácia. V roku 1815 bol v Spišskej Kapitule založený kňazský seminár a v roku 1819 učiteľský ústav.

Po roku 1921 sa diecéza výrazne rozvíjala za biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý podporoval vznik nových farností, vzdelávacích a charitatívnych inštitúcií a v roku 1925 zvolal prvú diecéznu synodu. Komunistické prenasledovanie následne prinieslo desaťročia útlaku a diecéza zostala takmer štyri desaťročia bez biskupa. Po roku 1989 jej obnovu viedol dnes už zosnulý biskup František Tondra. K významným udalostiam novodobých dejín patrila návšteva pápeža Jána Pavla II. v júli 1995, keď zavítal aj do Spišskej Kapituly, Levoče, Popradu a Vysokých Tatier. Jubilejný rok 2026 pripomína 250 rokov od kánonického zriadenia diecézy a zároveň jej staršie kresťanské korene.

Na čele Spišskej diecézy je od roku 2023 Mons. František Trstenský. Jubilejné oslavy sú príležitosťou poďakovať nielen za dejiny diecézy, ale aj za generácie ľudí, ktoré počas uplynulých 250 rokov vytvárali život miestnej cirkvi, a upriamiť pozornosť na jej poslanie v súčasnosti.

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.