Bratislava 20. novembra 2019 (HSP/Foto:TASR-František Iván)
Až tretina ležiacich pacientov trpí dekubitmi (preležaninami). Tento závažný zdravotný problém sa netýka iba ľudí, ktorí sú dlhodobo pripútaní na lôžko, ťažká preležanina sa môže objaviť už po 24 hodinách. Z navonok banálneho začervenania kože sa neraz vytvorí veľká otvorená hlboká rana, ktorá spôsobuje pacientovi komplikácie. Tie sa v niektorých prípadoch môžu končiť invaliditou, ale aj smrťou. Podľa štatistík je u pacientov s dekubitmi až štvornásobne vyššia úmrtnosť ako u ľudí bez preležanín
Dekubit je poškodenie kože a podkožného tkaniva, zvyčajne nad kostným výčnelkom. „Vzniká neustálym tlakom na konkrétne miesto, ktorý v kombinácii s trecou (u ležiacich pacientov) a strihovou (u sediacich pacientov, napr. na invalidnom vozíku) silou zapríčiňuje, že sa tkanivo nedostatočne prekrvuje a napokon odumiera,“ vysvetľuje PhDr. Beáta Grešš Halász, PhD. z Katedry ošetrovateľstva Prešovskej univerzity. „Najčastejšie miesta, kde vznikajú dekubity, sú päty, sakrum (krížová kosť), boky, členky, vonkajšie hrany chodidiel, záhlavie… Akútna preležanina môže vzniknúť u ležiacich pacientov už po tridsiatich minútach, väčšina z nich však trpí chronickými dekubitmi. Dochádza pri nich k rozvinutiu infekcií, prenikaniu rany do hlbších vrstiev kože, svalovej hmoty a k deštrukcii tkanív až na kosť.“
Na vznik preležanín sú náchylní predovšetkým starší imobilní pacienti, ktorí majú nedostatočný krvný obeh, oslabenú imunitu, trpia podvýživou či inkontinenciou. Riziko dekubitov zvyšuje aj obezita, poruchy vedomia, vysoké teploty a liečba sedatívami. Medzi pacientmi s preležaninami je najviac ľudí po cievnej mozgovej príhode, v poslednom štádiu onkologického ochorenia, po úraze miechy, po operáciách, so sklerózou multiplex a v kóme. „Vo vyššom veku sa ťažšie hoja rany, komplikáciou môžu byť aj cievne zmeny, zhoršená funkcia pečene, zmeny v imunitnom systéme, nedostatočná výživa, fajčenie, stres, ale aj chyby pri ošetrovaní preležanín,“ konštatuje MUDr. Tomáš Kopal, primár dermatovenerologického oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici.
Dekubity môžu predĺžiť hospitalizáciu pacienta až trojnásobne. Ich liečba je náročná a zdĺhavá. Pri ťažkých preležaninách je často nevyhnutný tzv. debridement – odstránenie odumretého tkaniva v kombinácii so správnym spôsobom krytia rany, ktoré zabezpečí jej hojenie. Rôzne typy dekubitov si podľa ich štádia a tvaru vyžadujú rôznu techniku a výber krytia. Zdravotnícke zariadenia majú dnes k dispozícii viaceré krytia – hydrokoloidné, hydrogélové, alginátové, penové či polyakrylátové, ktoré udržiavajú vlhkosť v rane a zabraňujú mikroorganizmom. Zmiernenie bolesti, čistenie rany, zníženie množstva baktérií, predchádzanie kontaminácii podkožného tkaniva – to všetko má kvalitné krytie zabezpečovať.
Desaťnásobne lacnejšia ako liečba je však prevencia. Jej dôležitou súčasťou je okrem správnej hygieny, výživy a hydratácie aj pravidelné polohovanie pacienta. Ľudí s ťažkými dekubitmi je potrebné polohovať každé dve hodiny.
V rámci osvetovej kampane pri príležitosti Svetového dňa Stop dekubitom (21. novembra) sme sa v uplynulých dňoch mohli v našich nemocniciach bližšie oboznámiť s možnosťami liečby a starostlivosťou o pacientov, pre zdravotníckych pracovníkov boli zasa pripravené odborné semináre. Po nemocniciach v Martine, v Banskej Bystrici, v Košiciach a v Bratislave – Ružinove vyvrcholí kampaň vo štvrtok v bratislavskom Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH).