Komentované udalosti týždňa: (Ne)blokáda Bratislavy. Dúhoví dezoláti posprejovali kostoly LGBT heslami. Progresívci tlieskajú. Polícia obvinila Výboha. Ďalším na rade bude zrejme Pellegrini. Maďarský predseda parlamentu prišiel provokovať

(Ne)blokáda Bratislavy

Po zavedení očkovacieho apartheidu a po zamietnutí referenda o predčasných voľbách ústavným súdom niet divu, že nespokojní občania sa čoraz viac radikalizujú.

Minulý týždeň sa demonštrantom, ktorí sa pôvodne zhromaždili na Hodžovom námestí (pred prezidentským palácom) v Bratislave podarilo zablokovať niekoľko priľahlých ulíc, čím ochromili dopravu v centre hlavného mesta na približne osem hodín.

Posilnení svojim úspechom plánovali podobnú akciu zopakovať aj vo štvrtok tento týždeň. Tentokrát im však osud neprial. Jednak ich zradilo počasie – väčšinu dňa pršalo – čo sčasti mohlo zapríčiniť nízku účasť demonštrantov a za druhé bol na políciu vyvíjaný silný politický tlak, aby sa minulotýždňová blokáda Bratislavy nezopakovala.

Okamžite ako sa niektorí z demonštrantov pokúsili zablokovať ulicu, ich policajti po pár minútach z cesty vytlačili. Tu je na mieste otázka či policajti na to vôbec mali právo. Je totiž bežné, že protestujúci  blokujú cesty  – napríklad obyvatelia miest, kde žiadajú výstavbu obchvatu. Blokádu ciest sme mohli vidieť aj počas protestov pendlerov, autodopravcov, či farmárov.

Dôležitá je však miera tejto formy protestu. Je iné, ak demonštranti zablokujú symbolicky ulicu na hodinu – to im mohli policajti dovoliť a je rozdiel, keď dopravu v meste blokujú pol dňa.

Blokáda mesta navyše nijako neohrozí vládu proti ktorej nespokojní občania protestujú, Dlhou blokádou demonštranti dosiahnu len to, že si obyvateľov mesta, ktorí možno aj súhlasia s myšlienkami protestu, znepriatelia.

Sila demonštrácii proti súčasnej vláde nie je v agresivite, ale v množstve účastníkov. Namiesto blokád ciest a neustálych miniprotestov – ktoré sa konajú snáď už každý druhý deň, sa je potrebné sústrediť na zorganizovanie veľkého protestu, ktorý sa bude konať 1. septembra – symbolicky vo sviatok dňa ústavy SR – aj keď výber miesta – Košice, pred ústavným súdom je dosť nešťastný.

Dúhoví dezoláti posprejovali kostoly LGBT heslami. Progresívci tlieskajú

V centre Bratislavy posprejovali zatiaľ neznámi páchatelia kláštor uršulínok, Kostol sv. Štefana Uhorského či Kostol navštívenia Panny Márie ultraliberálnymi heslami.

LGBT vandali na cirkevné budovy posprejovali červenou farbou heslá v anglickom jazyku ako napríklad „trans is beauty“, „queer power“, „god is trans“ či „queer revolution is coming“ (prichádza queer revolúcia).

Polícia momentálne pátra po páchateľoch, ktorí by mali byť trestne stíhaní kvôli vandalizmu. Špeciálne heslo “god is trans” teda v preklade “Boh je trans” by sa však už mohlo kvalifikovať ako hanobenie náboženstva.

Je však zaujímavé pozorovať, že kým vládni prevažne liberálni politici sa pohoršujú nad protestami nespokojných občanov a nazývajú ich hanlivým pomenovaním – dezoláti , v prípade skutočných dezolátov – liberálne orientovaných, ktorí znesvätili kostoly, sú ticho.

Mládežníci z ultraliberálnej strany Progresívne Slovensko dokonca čin týchto dúhových dezolátov schvaľujú:

“Viaceré popredné LGBT+ organizácie sa dištancovali od takejto formy protestu a odsúdili tento akt poškodzovania verejného a súkromného majetku. Zároveň dodali, že tento prejav občianskej neposlušnosti škodí celej komunite a znižuje šance na emancipáciu. My nesúhlasíme. Queer emancipácia nebola zväčša slušná a určite nie tichá. Môžeme sa pozrieť na príklad Stonewall riots.”

Mladí progresívci sa zastávajú motívu týchto liberálnych vandalských dezolátov: ” V Mladých PS cítime potrebu sa zastať motívu páchateľov tohto činu. Nie, neschvaľujeme vandalizmus alebo ničenie fasád budov. Na druhej strane ale chápeme pohnútky, ktoré stoja za týmto aktom.”

Progresívni extrémisti týmito výrokmi zašli už príliš ďaleko. To, že sú vyšinutí, sme mohli pozorovať už počas predvolebnej kampane, keď svojim hulákaním prekazili mnohé mítingy istej politickej strany, s ktorou nesúhlasili.

Agresivita progresívcov bola zrejmá aj z ich hlavného politického hesla “poďme do nich.” Schvaľovanie trestného činu vandalizmu už však prekračuje všetky hranice slušnosti a možno sa už baviť aj o trestno-právnej rovine.

Polícia obvinila Výboha. Ďalším na rade bude zrejme Pellegrini

Asi najväčší poprask tento týždeň vyvolala policajná akcia Mýtnik 3. Okrem iných obvinili aj známeho podnikateľa Miroslava Výboha, ktorý je v režimistických médiách označovaný za oligarchu strany SMER-SD.

Režimistickí komentárori sa už vytešujú z toho, že všetko smeruje k obvineniu najvyšších politických predstaviteľov SMERu – najviac hovoria o Robertovi Ficovi.

Zatiaľ však nikto nenačrtol, kvôli čomu by mal byť Fico obvinený. Samozrejme nie je vylúčené, že sa v budúcnosti nejaká jeho trestná činnosť preukáže, momentálne podľa toho čo bolo k prípadom zverejnené, sa však v takýchto súvislostiach nespomína.

Oveľa väčší problém má momentálne predseda strany Hlas, Peter Pellergini. Výboh je totiž obvinený z toho, že mal údajne sprostredkovať úplatok vo výške 150 000 eur práve pre Pellegriniho, ktorý bol v tom čase štátnym tajomníkom ministerstva financií.

Aj keď reakcia Výboha, ktorý sa v súčasnosti nachádza v Monaku nenasvedčuje tomu, že by sa zaradil do radu kajúcnikov, vzhľadom na iné výpovede, ktoré viedli k obvineniu Výboha, je pravdepodobné, že onedlho polícia zaklope na dvere aj lídrovi opozície Petrovi Pellegrinimu.

O úplatku pre Pellegriniho hovoril taktiež bývalý šéf finančnej správy František Imrecze.

Každopádne, po zisteniach Slovenskej informačnej službe (SiS) o tom, že v mnohých prípadoch zrejme došlo k manipuláciam vyšetrovania a koordinácii výpovedí kajúcnikov, každé ďalšie obvinenie bude spochybňované.

Opoziční lídri sa tak môžu postaviť do polohy obetí hegeromatovičistického režimu, a tvrdiť že jeho jediným cieľom je kriminalizácia svojich politických oponentov.

Maďarský predseda parlamentu prišiel provokovať

Pri príležitosti 76. výročia benešových dekrétov bol v Šamoríne – na slovenskom území, odhalený pamätník deportácii maďarských rodín z vtedajšieho Československa.

Slávnostného aktu sa bez vedomia slovenskej diplomacie zúčastnil aj maďarský predseda parlamentu László Kövér, ktorý bol hlavným rečníkom. Vo svojom provokatívnom prejave hovoril o historických krivdách voči Maďarom a žiadal Slovákov o ospravedlnenie.

Voči tejto provokácii zo strany maďarského predsedu parlamentu sa ohradil slovenský minister zahraničia Ivan Korčok, ktorý zaslal Maďarsku diplomatickú nótu, v ktorej ” žiada, aby maďarská strana postupovala v zmysle zaužívaných a štandardných diplomatických postupov a vopred informovala slovenskú stranu o účele návštevy svojich štátnych predstaviteľov.”

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí ďalej v diplomatickej nóte “vyjadruje sklamanie z účasti a vyjadrení na podujatí pri odhalení pamätníka vysídleným Maďarom v Šamoríne 2. augusta 2021, ktoré neboli v duchu deklarovaného záujmu o dobré susedské vzťahy.”

Môžeme viesť polemiku či globalisticky orientovaný Korčok skutočne v tomto prípade nezištne háji záujmy Slovenskej republiky, alebo len vrámci svojho eurohujerstva zacítil možnosť kopnúť si do Maďarska a podkopať tak V4.

Každopádne či už boli jeho pohnútky také alebo onaké výsledkom je, že prvýkrát v živote urobil správnu vec. Maďarskí politici by si nemali dovoľovať takýmto provokatívnym spôsobom – bez vedomia slovenskej vlády riešiť na slovenskom území svoje národné komplexy.

Každý národ má nejaké historické krivdy, no tak ako Slovenskí politici nevyplakávajú na maďarskom území o tom, že staromaďarskí migranti zo strednej Ázie násilne obsadili naše územie Karpatskej kotliny a nežiadajú ospravedlnenie za stáročia maďarského útlaku voči Slovákom v Uhorsku, rovnako by nemali provokovať na Slovenskom území ani politici z Maďarska.

Je v záujme Slovenska aj Maďarska, aby sme mali naše vzájomné susedské vzťahy čo najlepšie a držali spolu, najmä v dnešnej dobe, keď sa bruselskí liberáli snažia naše krajiny strednej Európy, resp. V4 dostať na kolená pomocou svojej zvrátenej neomarxistickej ideológie.

Samuel Gdovin