V španielčine sa kniha nazýva El Libro del Consejo alebo El Libro del Comun – dá sa to preložiť ako Kniha rád alebo Kniha komún.
Kniha bola napísaná písmom Mayov a katolícki Španieli, ktorí ako dobyvatelia v mene Boha zničili kultúru Mayov, zakázali aj používanie ich písma a zničili aj všetky ich rukopisy ako dielo diabla. Niekoľkým mayským mudrcom-kňazom sa však podarilo zhotoviť kópie starých rukopisov Mayov, pričom už použili aj latinské písmo.
Jedna taká vzácna kópia sa dostala v roku 1702 do rúk španielskeho dominikánskeho kňaza Francisca Ximeneza. Ximenez prišiel v roku 1688 s viacerými klerikmi do Guatemaly. Bol tam vysvätený za kňaza a jeho úlohou, ako i jeho kolegov, bolo vyučovať Indiánov katolicizmu a krstiť ich. Bol nasadený vo viacerých indiánskych distriktoch a veľmi rýchlo – čo nielenže nepatrilo k jeho úloham, ale bolo nežiadúce – si obľúbil ich jemnú a harmonickú vnútornú podstatu.
Naučil sa rýchlo rôzne dialekty Mayov. V roku 1701 bol vyslaný do mesta, ktoré sa dnes volá Chichicastenango. V tom čase to bolo len nejakých 180 rokov po tom, ako katolícki Španieli v mene kríža a Ježiša Krista beštiálnym spôsobom vyvraždili všetky kniežacie rody Mayov a to buď tak, že ich zahrdúsili alebo za živa upálili. Jednoduchých Indiánov Španieli používali ako svojich otrokov a museli vykonávať ťažké telesné práce.
Zlopovestný vrah a vykynožovateľ Indiánov Hernando Cortez vydal svojim krvilačným španielskym conquistadorom príkaz :”Acabar con el alma del Indio – Zničte dušu Indiánov.”
Podarilo sa mu zničiť vysoko rozvinutú starobylú ríšu Aztékov – v roku 1521 dobyl ich hlavné mesto Tenochtitlan. Na jeho mieste stojí dnes hlavné mesto Mexika. Presne podľa príkazu Corteza vykynožili Španieli celú vrstvu tých Indiánov, ktorí boli vzdelaní a boli nositeľmi indiánskej kultúry.
Preto bolo znakom veľkej dôvery a náklonnosti, keď Ximenezovi náčelník jednej indiánskej obce ukázal utajované rukopisy najstarších indiánskych písomností, ktoré zachytávali ich najposvätnejšie tradície a kulty. Ximenez bol verný katolík a určite bol aj zajatcom svojej doby, ale práve tak bol zajatcom svojej úprimnej náklonnosti k Indiánom a považoval ich za svoje deti. Neraz hovorieval, že majú detsky naivnú a dobrú dušu.
Jeho obdiv a nadšenie pre ich kultúru ešte viac narastal pri čítani ich rukopisov.
V knihe Popol Vuh čítal o stvorení sveta, kde bohovia vyriekli: “Staň sa Zem.” A odrazu povstala a bola tu Zem. Čítal aj o potope sveta. A o havranovi, ktorý ukázal tým, čo prežili potopu, novú zem, vynárajúcu sa z vodných záplav. Čítal a čítal, plný úžasu a jeho obdiv rástol – dočítal sa aj o prechode cez more – podobnom, ako ho urobili dietky Izraela na úteku pred faraónovým vojskom. Čítal, a podobnosti s bibliou ho čoraz viac udivovali.
Ako je možná táto podoba s kresťansko-židovskou bibliou? Mojžiš predsa nikdy nebol u Mayov.
Zakončím tento krátky članok o fascinujúcej knihe Popol Vuh (aby som o nej povedal všetko, musel by som napísať knihu) tým, ako Ximenez začal jej preklad do španielčiny z reči Quiche, ktorú ovládal tak skvele, ako málokto na svete:
Empiezan las historias del origen de los Indios de esta provincia de Guatemala….. – Začínajú sa historky o pôvode Indiánov v tejto provincii Guatemala………
Roman Bednár