Hlavným slúžiteľom bol prešovský arcibiskup a metropolita Jonáš Maxim, ktorý bol ich starším spolubratom v seminári. Homíliu predniesol vladyka Milan Chautur, emeritný eparchiálny biskup Košickej eparchie a svätiteľ kňazov sláviacich v tento deň svoje jubileum. Na slávnosti bol prítomný aj vladyka Cyril Vasiľ, súčasný správca Košickej eparchie, a vladyka Milan Lach, bratislavský eparchiálny biskup, ktorý prijal kňazskú vysviacku spolu s jubilujúcimi kňazmi.

Vladyka Milan poznamenal, že boli svätení v prvom roku tretieho tisícročia. Počas viac ako štvrťstoročia svojej služby prežili rôzne spoločenské zmeny, usporiadania štátov, vojny a nepokoje, vývoj rozličných technológii až po vzostup umelej inteligencie. Vyjadril vďačnosť za ich povolanie a vytrvanie v tejto kňazskej službe. Zdôraznil, že vernosť tomuto povolaniu nie je samozrejmosťou, pretože mnohí, ktorí prijali tento znak na seba, išli neskôr svojou cestou. Zároveň povzbudil k uvedomeniu si toho, že tento nezmazateľný znak bude raz ozdobou alebo výčitkou, keďže všetky ostatné povolania sú zamerané iba na túto zem, ale jedine kňazské povolanie je zamerané na večnosť. Poznamenal, že prišli nielen ďakovať, ale aj prosiť o silu do nasledujúcich rokov. Taktiež je to príležitosť rozmýšľať nad tým, čo všetko ešte môžu urobiť pre Krista vo svojom povolaní. Lebo teraz to už nie sú roky učenia sa z kníh, ale upevňovanie sa v tom, čo už poznajú zo skúsenosti.

V závere liturgie sa prihovoril otec Jozef Fabišík, administrátor farnosti Choňkovce a protopresbyter sobraneckého protopresbyteratu. Poďakoval sa otcom biskupom a odovzdal im v mene všetkých zúčastnených kňazov nábederníky s ikonou Klokočovskej Presvätej Bohorodičky. Vladyka Jonáš osobitne vyzdvihol manželky kňazov, ktoré sú často tichou oporou a trpia kňazstvom svojich manželov. Povzbudil kňazské rodiny k vzájomnému stretávaniu sa a budovaniu vzťahov.

Následne sa všetci prítomní presunuli na spoločnú večeru do penziónu Juliana.

Informovala Barbora Danišková

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk