Veľké firmy držia štátnu kasu nad vodou. Čo sa stane, ak ich zisky opäť klesnú?

Za vyšším výnosom stálo podľa odborníka na verejné financie predovšetkým zvýšenie daňovej sadzby pre najväčšie podniky, ktorá vzrástla z 21 na 24 percent. Vyššie zdanenie tak pomohlo štátu získať dodatočné príjmy v rámci konsolidácie verejných financií, zároveň však zvýšilo jeho závislosť od hospodárskych výsledkov úzkej skupiny veľkých spoločností.

Ako upozorňuje analytik verejných financií Národnej banky Slovenska Richard Makara, pod 24-percentnú sadzbu dane spadalo približne 0,15 percenta podnikov, ktoré sa však na celkovom výnose z tejto dane podieľali takmer polovicou. Ak by sa ziskovosť veľkých spoločností naďalej zhoršovala, štát by mohol časom prichádzať o časť dodatočných príjmov, ktoré mu vyššia sadzba priniesla.

Rok 2025 priniesol výraznú zmenu v zdaňovaní firiem. Nový systém troch sadzieb znížil daň z príjmov menším podnikom z 15 na 10 percent, zatiaľ čo najväčším spoločnostiam so zdaniteľnými príjmami nad päť miliónov eur ju zvýšil z 21 na 24 percent. Väčšina firiem tak čelila nižšiemu alebo nezmenenému daňovému zaťaženiu, no ekonomicky najsilnejšie podniky museli odviesť štátu viac.

Rozdiel medzi jednotlivými skupinami firiem ukazuje aj porovnanie priemerných daňových sadzieb. Ak sa všetkým podnikom priradí rovnaká váha bez ohľadu na ich veľkosť, priemerná sadzba dane uvedená v daňových priznaniach klesla približne na 13 percent. Ešte v roku 2013 dosahovala 23 percent. Výsledok ovplyvňuje najmä veľký počet malých podnikov so zdaniteľnými príjmami do 100-tisíc eur, ktoré v roku 2025 tvorili približne 94 percent všetkých podaných daňových priznaní.

Takýto priemer však podľa analytika nevystihuje skutočný význam jednotlivých skupín firiem pre štátny rozpočet. Malá rodinná spoločnosť a veľký nadnárodný podnik totiž majú pri jeho výpočte rovnakú váhu, hoci ich zisky aj zaplatené dane sa môžu výrazne líšiť.

Ak sa pri výpočte zohľadní ekonomická váha podnikov, obraz je odlišný. Vážená priemerná sadzba, ktorá vyjadruje podiel celkovej vyrubenej dane na celkovom základe dane, v roku 2025 prekročila 22 percent. Išlo o najvyššiu úroveň od roku 2013. Tento ukazovateľ tak naznačuje, že skutočné daňové zaťaženie sa presúva smerom k najväčším podnikom, ktoré vytvárajú podstatnú časť ziskov v ekonomike.

Vyšší výber dane pritom nebol výsledkom lepšej kondície podnikateľského sektora. Celkové zisky firiem totiž vlani klesli už druhý rok po sebe. Kým v predchádzajúcich rokoch ovplyvňovali výnos dane najmä ziskovosť podnikov, odpočítateľné položky a úpravy základu dane, v roku 2025 rozhodovala predovšetkým zmena sadzieb. Vyššie zdanenie najväčších spoločností tak podľa analytika prevážilo negatívny vplyv slabších hospodárskych výsledkov. Zníženie sadzby pre malé firmy pôsobilo opačným smerom, jeho vplyv na celkový výnos bol však podstatne menší.

Význam najväčších daňovníkov je obzvlášť viditeľný v niektorých odvetviach. Vo finančnom sektore podniky podliehajúce 24-percentnej sadzbe zabezpečili viac ako 90 percent výnosu dane z príjmov. Vysoký podiel majú aj v energetike a priemysle. V týchto oblastiach preto príjmy štátu závisia predovšetkým od hospodárenia relatívne malej skupiny veľkých spoločností, nie od výsledkov množstva menších podnikov.

Zmeny v zdaňovaní sa prejavili aj v jednotlivých odvetviach. V obchode a doprave vlani vzrástol výnos dane najvýraznejšie. V obchode pôsobí veľké množstvo menších prevádzok, no významnú časť trhu tvoria aj veľké obchodné reťazce, ktorých daňové povinnosti majú na celkový výber výrazný vplyv.

Najväčší podiel na celkovom výnose dane pritom pochádza z priemyslu, kde je takisto vysoká koncentrácia veľkých podnikov. Jeho podiel na zaplatenej dani však medziročne stagnoval, pretože vyššia sadzba nedokázala vykompenzovať vplyv zhoršených hospodárskych výsledkov spoločností.

Vyšší výber dane z príjmov právnických osôb prispel k zlepšeniu hospodárenia verejných financií. Deficit verejnej správy medziročne klesol z 5,4 na 4,4 percenta hrubého domáceho produktu. Dodatočné príjmy z vyššieho zdanenia veľkých firiem tak pomohli štátu pri konsolidácii, ich dlhodobú udržateľnosť však nemožno považovať za samozrejmosť.

Ak by sa ziskovosť najväčších spoločností ďalej znižovala, napríklad pre slabší ekonomický vývoj na zahraničných trhoch, ich vyššia daňová sadzba by už nemusela prinášať rovnaký objem príjmov ako doteraz. Pre verejné financie tak zostáva rizikom, že čoraz väčšia časť daňových príjmov bude závisieť od hospodárenia úzkej skupiny najväčších podnikov.