Môj profil 
Predplatné
Klaus uviedol, že Petöfiho cena výslovne zdôrazňuje úsilie o slobodu v strednej Európe. “To je pre mňa mimoriadne dôležité. Každý z nás má niekoľko, niekedy konkurenčných identít. Zvyčajne začíname mestom, kde sme sa narodili a ja sa preto veľmi silno cítim byť Pražák. Ďalšou prirodzenou identitou je národ, do ktorého patríme. Som Čech a som na to hrdý. Napriek tomu chcem zdôrazniť, že moja ďalšie nesporná identita je stredoeurópska.”
“Vďaka tomu mám veľa spoločného s Maďarmi, Slovákmi, Poliakmi, Rakúšanmi a niektorými ďalšími národmi či národnosťami tohto regiónu. Môj pocit identity s ľuďmi zo severu, juhu, západu alebo východu Európy je ďaleko slabší. A nie som v tom osamotený. A opačne to platí rovnako. To je jedným z hlavných dôvodov neodstrániteľnej a neopraviteľnej slabosti európskej identity a vzhľadom k tomu i slabosti celého dnešného konštruktivistického (pretože nie autentického) európskeho integračného projektu.,” dodal Klaus.
Podľa neho nastal čas, kedy treba prestať neutralisticky hovoriť o tzv. európskej integrácii. Tvrdí, že toto slovo nehovorí vôbec nič o skutočných pomeroch v Európe, nehovorí nič o vzťahu medzi európskymi národnými štátmi a nadnárodnými európskymi inštitúciami, nehovorí nič o skutočnej nadvláde Bruselu.
Ďalej pokračuje tým, že Sándor Petöfi bol podľa jeho slov “veľmi maďarský”. “To je niečo, čo by sme mali oceňovať, najmä v “brave new world” multikulturalizme, kontinentalizme, internacionalizme a globalizme súčasnosti. Nemali by sme sa hanbiť za to, že národu dávame v našom uvažovaní dominantnú váhu – samozrejme za predpokladu, že pred koncept národa (a štátu) vždy vkladáme dve základné individualistické entity západnej (a európskej) civilizácie a kultúry, ktorými je človek a rodina . Táto “svätá trojica” nás definuje ako Európanov.”
Podľa Václava Klausa v súčasnej situácii by sme sa mali sústrediť na niekoľko zásadných vecí. “My, čo sme odmietali komunizmus, by sme sa nemali zmierovať s pokusmi ustanoviť humanisticky sa tváriace náboženstvo multikulturalizmu ako náhradné náboženstvo západného sveta.”
“Vedomí si krehkosti Západu a agresivity a bezohľadnosti jeho nepriateľov by sme mali zastaviť križiacku výpravu multikulturalistov proti západnej civilizácii.”
Dodáva, že ako ľudia, ktorí veria v národný štát, by sme mali neustávať v boji s deštruktívnou európskou ideológiou, ktorá je skrytá v texte Lisabonskej zmluvy a ktorá sa usiluje o odstránenie národného štátu.
“My, čo sme v komunistickej ére snívali o vláde práva a občianskych práv, by sme mali odmietať ideológiu “humanrightismu”, čiže pokusu nahradiť slobodu “právami” (vrátane úsilia zahrnúť právo migrovať medzi ľudské práva):”
Vyzval tiež, že ako predpoklad návratu k slobode by sme sa mali zbaviť dusivej politickej korektnosti, ktorá je jednou z realizácií Orwellovho “newspeaku”.
